DUBNICA NAD VÁHOM. Medzi prvými voličmi v meste bol Peter. Pred volebnou miestnosťou čakal už od pol siedmej ráno. „Mal som nočnú. V práci som skončil o šiestej ráno, potom som zbehol do potravín kúpiť rodine niečo na raňajky a teraz už len čakám, kedy budem môcť odvoliť. Potom sa pôjdem konečne vyspať," povedal.
„Chodia postupne už od ranných hodín, aj mladšia aj staršia generácia. Účasť je podľa môjho odhadu zatiaľ celkom dobrá, uvidíme, ako to bude v popoludňajších hodinách," prezradila Beáta Jamborová, predsedníčka okrskovej komisie číslo 9.
V ďalších dvoch navštívených volebných miestnostiach sa členovia komisií zhodujú v tom, že dopoludnia je medzi voličmi zastúpená viac staršia generácia.
„V komisii som už bola niekoľkokrát a z vlastnej skúsenosti viem, že mladí chodia väčšinou až večer. Buď potom, ako si splnia všetky povinnosti alebo sa zastavia cestou za zábavou," smeje sa jedna z členiek komisie.
„Rozhodovanie, koho budem voliť bolo jednoduché. Svojho favorita mám jasného už dlhšie," prezradil pán Milan.
O niečo ťažšie sa rozhodovala pani Eva, ktorá priznáva, že nakoniec volila "menšie zlo". „Pravdupovediac, ani jeden z kandidátov mi stopercentne nevyhovuje. U každého mi niečo prekáža. Tak som volila takého, ktorý má pre mňa tých negatív najmenej."
Dôchodca Štefan však teóriu voľby menšieho zla rezolútne odmieta. „Ja som tu len ako sprievod. Manželka šla voliť, ja nie." Na otázku, prečo je to tak, odpovedá pohotovo: „Nie je tam nikto, kto by ma oslovil a koho by som si vedel predstaviť ako dobrého prezidenta. Podľa môjho názoru je to aj tak úplne jedno, kto bude prezidentom. Tomuto štátu už nepomôže nikto a nič," uzatvára pesimisticky.
