Hru naštudovali aj viaceré profesionálne súbory, bola aj filmovo spracovaná. V podaní považskobystrických divadelníkov však zaznieva aj podtón čisto regionálny a divák ľahšie nachádza spojitosť s vlastným životom, a tým, čo vidí okolo seba. Záujem vidieť hru počas premiéry v ZUŠ I. W. Kráľa, ale aj neskôr v Púchove, bol veľký. Hrať ju budú aj túto sobotu opäť v považskobystrickej ZUŠ o 18,30.
Réžie sa ujal Púchovčan Peter Hudák. Myslí si, že keď už sa divadlo podujalo naštudovať ju, zaslúžilo by si, aby sa hrala viackrát.
Spolupráca a našitie na mieru
Petra Hudáka oslovili sami členovia súboru. Aj pre neho to bola príjemná zmena. „Bol som minimálne zvedavý, čo je to za súbor a čo sú to za ľudia,“ hovorí Peter.
Stretli sa. Keď začal Peter s hercami hovoriť, čo by chceli, aký majú názor na divadlo a prečo ho robia, padol návrh práve na Zelenkovu hru. „Videl som ju už predtým, nie však v divadle, ale na internete video. Mal som aj nejaké scenáre, ktoré boli staršie, už hotové. A oni hovorili, že to tiež videli a pozdáva sa im. Potom Anička Jančová prišla s tým, že scenár vlastne má a o hre už uvažovali. Baby ho preložili do slovenčiny. Nejaké časti, samozrejme, museli prejsť úpravou, aby boli v hre slovenské reálie,“ hovorí o výbere Hudák.
Hre však dali aj regionálny rozmer. Divák sa skôr stotožní s postavami a nachádza paralelu s tým, čo sám prežíva, či vidí okolo seba. „Snažili sme sa scenár urobiť aj tak, aby sa príbeh odohrával v meste, kde ho herci hrajú,“ vysvetľuje Peter. Zaregistrujete potom napríklad názvy ulíc ako Kukučínka alebo budovateľské citáty z výrobných prevádzok bývalých Považských strojární. „Pôvodne bol citát v češtine, ktorý by veľa nepovedal. Tak sme vyhrabali toto,“ hovorí Hudák. A obecenstvo sa naozaj lepšie chytá a reaguje, čo bolo viditeľné aj na premiére v Považskej Bystrici.
Postavu nového priateľa Jany hrá Jozef Šujak (vpravo). Jana je Petrova bývalá partnerka, ktorú sa opätovne snaží Peter získať.
Výmeny a návraty
Najväčší problém mal Hudák s obsadzovaním postáv. „Vôbec som niektorých nepoznal, tak zostávalo len spoliehať sa na intuíciu. Na prvý raz to bolo v podstate aj dobre, len potom sme zmenili obsadenie dvoch postáv. Po dvoch mesiacoch však bolo jasné, že niečo nesedí. Ani neviem, kde som našiel odvahu, aby som chalanom Peťovi a Marcelovi povedal, že to vrátime späť,“ hovorí Peter. Išlo o obsadenie postavy Petra, ktorú nebolo ľahké zvládnuť. „Nakoniec bolo dobré, že som sa tak rozhodol. Po počiatočných rozpakoch sa totiž Peter Holiš, ktorý aj hrá postavu Petra, odrazu rozbehol. Je to dosť ťažká postava, lebo je na javisku v podstate počas celej hry a jej vývoj je minimálny. Neexistuje veľa možností, čo s postavou robiť,“ prezradil Hudák.
Chlapské povedačky
Peťo Holiš však miestami ani nemusel hrať. „Čo sa týka postavy a mňa, viacerí sa vyjadrili, že som ani nehral. Bežne, keď komunikujem, sa vraj takto správam. Pravdou však je, že v hre sa skrýva určitá časť môjho života, takže niektoré veci som v podstate ani nemusel hrať,“ hovorí Peter Holiš.
Na javisku majú s Muchom, ktorého hral Marcel Pekár, veľa možností pohovoriť si z mosta do prosta o čisto chlapských veciach. Marcel bol tiež spokojný s obsadením, i keď prežíval aj ťažké momenty. „Najťažšia scéna je, keď sa zraním na citlivom mieste o milované umývadlo, a potom stonám. Mne sa to však zdá nekonečné. Ale inak som sa s postavou v pohode stotožnil. Celkom mi dokonca sadlo, keď som mal na javisku obhajovať všelijaké tie nezmysly, s ktorými Mucha prichádza. To mi prišlo ako obhajovať niečo neobhájiteľné,“ hovorí Marcel s dodatkom, že človek to musí robiť aj v živote.
Petrovho otca hrá Miro Jančo a jeho priateľku, ktorú spozná cez telefón, Saša Rosinová.
Nový člen
V hre sa predstavil aj člen - nováčik, Zuzka Mlynárová. Objavuje sa vo viacerých úlohách ako objekt Muchovho záujmu. Účinkovanie si naplno užívala až pred publikom. „Na skúške sa nedokážem tak odovzdať. Mňa nabudí až publikum. Až tam idem naplno,“ zdôverila sa. Dodala ešte, že divadlo dáva jej životu rozmer, ktorý na istý čas pre prácu opustila a je šťastná, že sa opäť vrátil. „Chýbalo mi to," hovorí Zuzana.
Miro si to užíval
Miro Jančo hral postavu Petrovho otca. Hovorí, že mu sadla rovnako ako Petrovi. „Hral som staršieho muža, ktorý sa akosi stratil v tejto dobe, je bezradný. Tak ako i ostatné postavy, svoj život si sám neriadi, veci sa mu proste dejú. Bohužiaľ, sú to situácie, ktoré dnes často zažívame, takže mi to bolo blízke. No a zahrať flegmatika pre mňa nebol problém, lebo taký skutočne som,“ hovorí Miro. Dodáva, že naštudovať takúto hru nebolo pritom ľahké. „Náš súbor ešte nehral takú dlhú hru, takže najnáročnejšie bolo asi naučiť sa veľa textu. Moja metóda bola, že som ho mal nahratý v mobile a donekonečna som počúval,“ hovorí Miro.
Na javisku to napriek drine však bola zábava. „Stále sa niečo deje, postavy sa striedajú, a viacerí sme sa v nich „našli“. Bolo to pre nás, aj napriek častým a dlhým skúškam, stále zaujímavé a bavili sme sa tak dobre, až sme sa báli, či sa budú baviť aj diváci,“ hovorí Miro.
Čo získali?
Herci si pochvaľujú spoluprácu s Petrom Hudákom. „Súbor sa jeho príchodom sprofesionalizoval a urobil veľa práce,“ myslí si Iva Posluchová-Semančíková. Zahrala si ženskú postavu v divokom partnerskom vzťahu. On a ona musia byť pozorovaní, aby im to fungovalo. „Bolo zaujímavé, i keď nie ľahké, zahrať a skúsiť si správanie a potreby vo vlastnom živote nepredstaviteľné,“ skonštatovala Iva.
Prekvapenie na premiére
Divadelníci majú zase obdiv Petra Hudáka. „Naštudovať hru za trištvrte roka je výkon. Obyčajne ľudia nemajú takú trpezlivosť. Sú veľmi zodpovední. Poctivo sa učili texty, na skúšky chodili pravidelne," hodnotí Peter. Po čase vraj zmizla aj určitá rozpačitosť a zaradili poriadny rýchlostný stupeň. „Na premiére som bol naozaj prekvapený. Myslím, že by bolo dobré s hrou robiť ďalej a predstaviť sa publiku viackrát. Nebola to malá robota," konštatuje.
Dodáva, že to nie je jednoduché, keď ide o ochotníkov. „Popri divadle musia zvládnuť aj prácu a kadečo iné. Nie je jednoduché sa stretnúť a nájsť si čas, a potom zladiť všetkých. Ale bolo by dobré, keby to videli aj ľudia napríklad v Bytči, v Stanici Záriečie v Žiline alebo v lete na nejakom aj hudobnom festivale ako sprievodné predstavenie," povedal Hudák. Hra je podľa neho veľmi aktuálna. Medzi riadkami je naznačených veľa problémov, ktoré sa riešia vo vzťahoch a divák by sa mohol spoznať a zažiť s hercami možno niečo podobné, čo prežíva aj on sám. „Problémy sa však filtrujú cez humor. Ľudia pri pozeraní nemajú pocit, že sú zaťažení," myslí si Hudák.
Reakcie divákov
„Do divadla som zobrala aj môjho manžela, ktorý nie je divadelník ako ja. Spokojnosť bola veľká. Kinosála v púchovskom divadle, kde tiež hrali, bola plná. Hra bola skvelá, a to aj vďaka výkonom. Dokázala ma rozosmiať a aj dohnať k slzám. Mali by urobiť minimálne turné po okolí, veď aj na dedinách by sa kultúre potešili. Skonštatovali sme aj s ďalšími divákmi, že v Považskej Bystrici sú šikovní divadelníci," zhodnotila Katarína Lokšíková.
„Bolo to o živote okolo nás. Je plný behu, stresu, narušených vzťahov, absurdít a normálností, na ktoré sa zabúda a sú dôležité. Aby človek nezblbol, musí byť nad vecou a brať to z tej vtipnejšej stránky. Ako je to aj v hre. Som rád, že som sa nechal nahovoriť a išiel som na predstavenie. Opäť ma príjemne prekvapili,“ povedal pán Radoslav.
Stretli sme sa aj s reakciami, že diváci odpozorovali pri postavách paralely s tým, čo vidia vo vlastných rodinách. Konkrétne to bola napríklad reakcia na postavu Petrovej matky. „Hypochondrickými výkrikmi a dobročinnosťou sa snaží povedať, všimnite si ma viac. Terorizuje svoje okolie, lebo sa cíti osamelá, nevypočutá. Tá vetička s Čečnou sa stáva doslova heslom."
Kto chce odhaliť, o čo ide pri Čečne a aj veľa iných smutno-smiešnych inotajov, aby si pozrel možno aj svoj vlastný život, musí hru určite vidieť.
Príbehy obyčajného šialenstva
Hra je príbehom ľudí, ktorí zažívajú absurdné situácie. Otec, ktorého zvučný hlas bol známy z éteru, keď nahováral komentáre k socialistickým týždenníkom, sa bezradne motá v slobodných časoch. Matka je posadnutá dobročinnosťou, v živote jej chýba naplnenie. S mužom sa celkom vzájomne odcudzili. Jej manžel nakoniec prepadne vzťahu s mladšou ženou, v ktorom postupne ožíva svojským spôsobom. Ich syn Peter túži po opätovnom zblížení s Janou a dostáva sa pritom často nie vlastnou vinou do absurdných situácií, stáva z neho nakoniec aj voyer. Máva aj vidiny, keď napríklad ožíva pred jeho očami deka na posteli. Susedia potrebujú zase divákov, aby ich vzťah pretrvával. Petrov kamarát Mucha hľadá ideálny vzťah, pomáha si v núdzi, ako sa dá. Miluje aj svoje umývadlo. Nakoniec nachádza vzťah s figurínou z obchodného domu. Hra je vlastne plná dosť smutných osudov, ktoré približuje s humorom, často čiernym a štipľavým.
