P.BYSTRICA/PÚCHOV. Viesť ambulanciu, prípadne dve, je na dedine pre lekárov príliš náročné, mladí nemajú dostatočnú motiváciu, otvoriť ich. Aj vek starších lekárov, ktorí priamo v obciach zostávajú, je alarmujúci. Dedinský lekár sa možno stane raritou.
Ak nie je v obci lekár, problém majú hlavne starší a opustení ľudia.
Problém v doline
Budova zdravotného strediska v Dolnej Marikovej je dnes takmer prázdna. Kedysi v nej ordinovali dvaja všeobecní lekári, gynekológ, zubár aj detský lekár. Teraz môžu priamo v obci počas týždňa navštíviť ľudia už len jedného lekára. Za ostatnými dochádzajú.
Takýto problém netrápi len obce Marikovskej doliny, je celoslovenský. Ani benefity, ktoré ponúkajú obce, často nepomôžu.
Taxíky a pomoc blízkych
Veľa ľudí z Dolnej Marikovej za lekármi dochádza. Problémy to spôsobuje hlavne starším. „Kedysi tu bolo všetko a teraz už len jeden lekár. Mladí ľudia sa prispôsobia, ale starším je veľmi ťažko. Moja mama má problém nastúpiť do autobusu či do vyššej dodávky, aby sa mohla dostať k lekárovi. Volá si taxík. Skladáme sa naň. Nebola by schopná platiť ho z dôchodku,“ povedala pani Božena z Dolnej Marikovej.
Dodala, že ak nebude v obci žiadny lekár, bude to pre ľudí veľmi zlé.
„Svokra patrí k lekárovi, ktorý má ambulanciu v Udiči a má teraz problém. Býva v Kátlinej, teda niekoľko kilometrov mimo obce. Odtiaľ sa musí dostať do Udiče a prestupovať, takže je to pre ňu oveľa ťažšie. Má už vyše sedemdesiat rokov. Zatiaľ to ešte zvláda sama, ale keď je niečo vážnejšie, vozíme ju,“ myslí si iná žena z Donej Marikovej. Podľa nej majú lekári asi problém udržať ambulancie v obciach. „Ministerstvo zdravotníctva by malo niečo robiť, aby lekári neodchádzali."
Musia chodiť do mesta
„Som zapísaná k Oravcovi. Každý druhý týždeň tu ešte býva. Mali sme tu všetko, aj detskú ambulanciu. Keď lekárka odišla do dôchodku, bol tu lekár len chvíľu. Teraz už ľudia musia chodiť do Púchova alebo Považskej Bystrice. Nie je dobré, že je tu už len jeden lekár. Dnes už sú ale všetci súkromní, ľudia chodia za nimi. Starosta sa snaží niečo s tým robiť,“ povedala pani Katarína, ktorá je onkologickou pacientkou.
Bojí sa aj o osud lekárne. „Keby u nás prestal robiť aj ten doktor, ktorý tu ešte je, bojím sa, že nezostane ani lekáreň,“ myslí si pani Katarína.
Neriešia, čo ľudí trápi
Veľmi nahnevaná je aj Božena Kršíková z Hornej Marikovej. „Koľko tu žije ľudí a koľkí ďaleko po dolinách a musia chodiť k lekárovi do Bystrice. Prečo to niekto hore, v Bratislave, nerieši. Pomáhame štátom, ktoré majú more a sú podľa mňa dosť vyspelé. Tak prečo nemajú peniaze na to, čo trápi Slovákov? Nemohli aj tieto peniaze ísť radšej do zdravotníctva?“ pýta sa rozhorčene. Dodá, že parlament sa nezaoberá tým, čím by sa mal, teda tým, čo ľudí naozaj trápi.
Pán Ivan z Hornej Marikovej hovorí, že on lekára veľmi nepotrebuje. K tomu, čo ešte v zdravotnom stredisku zostal, chodí jeho mama. „Keby mala chodiť do mesta, bol by problém.“
Snaha zachovať stredisko
O problematike zdravotného strediska v Dolnej Marikovej, ktoré sa postupne vyprázdňuje, hovorili starosta a poslanci aj na zasadnutí obecného zastupiteľstva.
Pochybujú aj o zabezpečení dostupnej zdravotnej starostlivosti v doline. Tá môže byť ohrozená hlavne pre starších ľudí z lazov. V koncovej obci doliny bola navyše pred niekoľkými rokmi zrušená stanica rýchlej záchrannej pomoci.
Obec Dolná Mariková má veľký záujem udržať zdravotné stredisko, ale žiadne kompetencie. Vyprázdnený objekt prináša stratu. „Polovica budovy je už prázdna a vrážame do prevádzky. Mali sme stratu na naše náklady 2300 eur v minulom roku, teraz sa to ešte zvýši, keď jeden obvodný lekár odišiel,“ spomenul okrem iného na zasadnutí zastupiteľstva Peter Šujak, starosta obce.
Obrátil sa spolu s ostatnými starostami doliny na Trenčiansky samosprávny kraj. „Potrebujeme pomoc. Zabezpečiť lekára, ktorý je ochotný prevádzkovať ambulanciu v Dolnej Marikovej. Či už by to bol stomatológ, detský alebo praktický lekár. Oslovil som mladého zubára, ponúkal som mu nájomný byt. Bohužiaľ, nechcel sem ísť,“ povedal starosta.
Dodal, že zdravotné stredisko chcú v obci jednoznačne zachovať, minimálne v prevádzke ako je. „Radi by sme aj vo väčšej. Nemienime ho predávať. Ak sa šíria takéto reči, nie je to pravda,“ vysvetlil starosta.
Alarmujúci je aj vek všeobecných lekárov
O zlej situácii s lekármi na dedinách vie kraj aj ministerstvo. Ide o dlhoročný problém. Systémové zmeny však musí riešiť ministerstvo.
TRENČÍN. Kraj navyše varuje, že s prihliadnutím na vek lekárov, je predpoklad odchodu ďalších. Nahrádzajú sa pritom ťažko s tým, aby v obciach aj ordinovali.
Ministerstvo hovorí o koncepcii, v ktorej načrtlo však predovšetkým otázku vzdelávania. Konkrétnejšie kroky na to, ako posilniť motiváciu lekárov, aby zostali, či išli do ambulancií v slovenských obciach, neuviedlo.
Problém je celoslovenský
Starostovia obcí Dolná Mariková, Klieština, Hatné, Udiča a Horná Mariková sa so žiadosťou o pomoc obrátili aj na Trenčiansky samosprávny kraj – odbor zdravotníctva a humánnej farmácie. Elena Štefíková uznala, že s postupným odchodom lekárov zo zdravotného strediska je problém. „Situáciou sme sa zaoberali a hľadáme možnosti ako obci pomôcť. Komunikujeme s lekármi a ponúkame im možnosť zriadiť si ambulanciu v zdravotnom stredisku Dolná Mariková,“ povedala Štefíková.
Dodala, že problém však nie je len v Dolnej Marikovej. „Je aj vo väčších obciach a mestách. Lekári nám starnú a mladí lekári skôr uprednostňujú väčšie mestá, kde je rýchlejšia návratnosť investícií. O vidiecke oblasti postupne prestáva byť záujem,“ povedala Štefíková.
Alarmujúci vek
Z celkového počtu 255 všeobecných lekárov pre dospelých je väčšina lekárov vo vekovej štruktúre medzi 51 – 60 rokov, je to 46 percent. Priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých 55,86 roka. „Alarmujúci je aj počet lekárov nad 65 rokov, u ktorých je potenciálne riziko zdravotných problémov a následne ukončenia činnosti. Vo vekovej štruktúre nad 65 rokov máme 47 všeobecných lekárov,“ informovala Štefíková.
Potrebné kroky
Kraj už dlho upozorňuje na problém nedostatku lekárov v určitých špecializačných odboroch a hľadá riešenia na zmiernenie následkov. V rokoch 2009 – 2012 realizovali projekt financovaný z prostriedkov EÚ na podporu špecializačného štúdia zdravotníckych pracovníkov v kategórii lekár. „Počas doby trvania projektu sa nám podarilo prispieť na vzdelávanie 98 lekárom. Išlo o špecializačné odbory, ktoré boli dlhodobo poddimenzované,“ povedala Štefíková.
Najvypuklejšia situácia je práve v odbore všeobecný lekár pre dospelých. „Nie je totiž systematicky riešená obmena všeobecných lekárov. Riešením je práve podpora vzdelávania všeobecných lekárov, ale aj iných špecialistov z prostriedkov EÚ, resp. štátneho rozpočtu, a zmluvne zaviazať týchto lekárov nutnosťou zostať pracovať v danom regióne,“ hovorí Štefíková.
Vyjadrenie ministerstva
Ministerstvo zdravotníctva potvrdzuje, že na Slovensku je problém už niekoľko rokov. „Cieľom je posilniť oblasť všeobecného lekárstva, teda lekárov 1. kontaktu. V rámci tejto koncepcie ministerstvo pracuje na niekoľkých krokoch,“ informovala jeho hovorkyňa Martina Lidinská. Prvým z nich je podľa nej takzvaný Rezidentský program, ktorý Slovenská zdravotnícka univerzita spúšťa už tento semester. Ide o zmenu v príprave vysokoškolákov - lekárov, čo sa týka všeobecného lekárstva. Rezidentský program okrem SZU v Bratislave spustia aj lekárske fakulty v Martine a Košiciach.
Druhým krokom tejto koncepcie je predstavenie odborných usmernení, ktoré sa týkajú posilnenia kompetencií všeobecných lekárov a ich vzdelávania. „Všeobecní lekári by mohli okrem iného vykonávať aj niektoré predoperačné vyšetrenia,“ uviedla konkrétnejšie Lidinská. Ešte doplnila, že cieľom ministerstva je zatraktívnenie povolania všeobecný lekár a zvýšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti v tomto sektore. Konkrétne veci, ktoré by sa mali urobiť pre zatraktívnenie, neuviedla.
BERKO
Starosti majú aj inde
Problém s lekármi, ktorí odchádzajú z ambulancií na dedinách, nie je len v Dolnej Marikovej. Prevádzkovanie ambulancií sa im jednoducho nevypláca pri tom, ako je nastavený systém.
„Máme tu ešte jedného lekára. Sľúbil mi, že do konca roka to u nás ešte potiahne. Kto príde po ňom, neviem. Z kraja mi ponúkali zahraničných lekárov z Ukrajiny. Ale neviem, či je to vhodné, keď ich nepoznám. Či nebude aj nejaká rečová bariéra. Detská ordinuje dvakrát do týždňa u nás. Zubár už neordinuje. Mali sme tu mladú zubárku, ktorá si prišla obzrieť miestnosť. Posledný rok študuje. Bol by som rád, keby prišla,“ informoval o situácii v Lúkach, kde chodia k lekárovi aj z iných obcí Púchovskej doliny, starosta Anton Hrebík. Potvrdil, že s lekármi majú aj u nich problém. Dodal, že obec je schopná poskytnúť im výhody pri nájme priestorov. Vybavenie ambulancie je však už na lekárovi.
