Druhý marcový týždeň bol medzinárodným týždňom mozgu, ktorý je stále najdokonalejším nástrojom na svete.
Petra Hirtlová, ilavská rodáčka, jedna z prvých lektoriek trénovania pamäti na Slovensku a v Čechách, učí ľudí, ako pracovať so svojou pamäťou, ako sa ľahšie učiť, uchovávať si vedomosti, používať ich.
Trénujeme ju, ani o tom nevieme
Hirtlová hovorí, že pamäť si trénujeme bežne a často o tom ani nevieme. Či už lúštením krížoviek, riešením sudoku, pozeraním televíznych kvízov, študovaním cudzích jazykov, čítaním kníh a inak.
„Toto všetko je tréning pamäti a rozvoj vlastnej osobnosti. Podobne, ako si špeciálnymi cvikmi v telocvični zlepšujeme fyzickú stránku, tak si špeciálnymi cvikmi môžeme zlepšovať aj svoju mentalitu a pamäť,“ hovorí.
Precvičovanie pamäti je vhodné pre každého bez ohľadu na vek.
Kto a prečo by si mal trénovať pamäť
„Pre žiakov a študentov je dôležité trénovanie pamäti preto, aby dostali vedomosti do hlavy čo najrýchlejšie, ľahko a aby ich tam aj čo najdlhšie udržali. Pre starších, aby nemuseli chodiť na nákupy vždy len s lístkom, na ktorom majú napísané, čo všetko treba nakúpiť. Aby vedeli či doma zhasli, zamkli, či vypli plyn. Aby si zapamätali, kde dali kľúče či zaparkovali auto,“ zdôvodnila Hirtlová.
Spoliehame sa nielen na vlastnú hlavu
Dnes sa okrem vlastnej pamäti čoraz viac spoliehame aj na pamäť niečoho iného. „Robíme fotky, informácie si ukladáme do počítača, na USB kľúče, do mobilných telefónov. A pritom máme najdokonalejší nástroj na svete my – náš mozog,“ tvrdí. Stane sa však, že niekedy nás zradí.
„Nápor informácií, ktoré prijíma náš mozog denne, je totiž obrovský. Denne si prečítame asi desaťtisíc slov, v rozhovoroch si vypočujeme vyše trinásťtisíc slov. Z televízie a rozhlasu prijmeme ďalších asi 14 850 slov. Náš mozog musí spolu denne spracovať takmer štyridsaťtisíc slov. Je teda normálne, že sem-tam čosi zabudneme,“ vysvetlila.
Koľko si vieme zapamätať
Čítaním si zapamätáme desať percent informácií, vypočutím dvadsať percent, praktickou ukážkou tridsať. Sedemdesiat percent informácií si zapamätáme, keď k výsledku dospejeme na základe vlastnej skúsenosti.
„Chcieť preto od niekoho, aby si na maturite zapamätal celé štvorročné štúdium, je úplne nemožné,“ vysvetľuje.
Pri zapamätávaní si informácií veľkú rolu zohráva i sústredenosť či choroba.
„Medzi zabijakov pamäti patrí aj hlad, smäd, nadmerná konzumácia alkoholu, fajčenia, drog, ale aj stres,“ hovorí.
„Čím sme starší, tým si menej pamätáme. Mozgové bunky postupne odumierajú, ich obnovenie je ale možné,“ upozornila na speváka Václava Neckářa či Mariána Slováka, ktorí sa po mozgovej príhode znova začlenili do bežného života. „Neckář sa znova učil rozprávať, chodiť, spievať svoje piesne. Dnes znova vystupuje. Náš mozog je schopný obnovy. Treba ho len správne trénovať,“ hovorí.
Ako na to
Či už lúštením krížoviek, rôznych úloh a testov alebo len čítaním kníh. Na stretnutí si všetci precvičili pamäť aj rôznymi úlohami.
Trénerka ukázala, že nakupovať sa dá aj bez pomocného lístka.
„Informácie si treba rozdeliť podľa kategórií, napríklad ovocie, pečivo či drogérie. Najmä tie si potom treba zapamätať viacnásobným opakovaním. Zapamätáte si tak i päťdesiat položiek a nakupovať môžete ísť aj bez lístka a na nič pritom nezabudnete,“ povedala. Návštevníci sa presvedčili, že je to pravda. Dokázali si zapamätať až päťdesiat položiek.
