PRUSKÉ. Matejovmu bratovi Dávidkovi diagnostikovali vrodené ochorenie látkovej výmeny, pri ktorom dochádza k spomalenému rastu dieťaťa, k obmedzeniu pohybových schopností a k poškodeniu centrálnej nervovej sústavy. Hneď nato dali Baginovci vyšetriť aj druhého syna, Mateja. Lekári zistili, že trpí rovnakou chorobu.
Matej ešte pred tromi rokmi chodil. Jeho stav sa však zhoršil a dnes je odkázaný na komplexnú starostlivosť svojich rodičov.
Rovnaká choroba oboch detí
Do dvoch rokov bol Matej zdravé dieťa. Šok prišiel v jeho dvoch rokoch. Lekári mu diagnostikovali závažné ochorenie. „Najskôr u Dávidka, potom aj u Matejka. U oboch stanovili rovnakú diagnózu. Ochorenie sa však u nich prejavovalo odlišne. Dávid nemal také závažné príznaky ako Matej. Chodil do poslednej chvíle a netrpel ďalšími závažnými ochoreniami,“ povedala mama Jozefína Baginová, ktorá sa dnes stará už len o mladšieho Mateja. Dávidko rodičov i brata navždy opustil.
Lepšie a horšie obdobia
Matejkovi sa choroba začala prejavovať, keď mal asi päť rokov. Jeho stav je o to závažnejší, že ho komplikujú ďalšie zdravotné problémy. „Ešte pred tromi rokmi chodil, behal, vedel rozprávať, poznal básničky, pesničky. Postupne sa ale jeho stav zhoršoval,“ hovorí chlapcova mama, ktorá mu venuje všetok svoj čas. „Potom prišlo obdobie, keď zostal veľmi slabučký. Absolvoval niekoľko operácií hlavičky. Jeho stav je veľmi zložitý, našli mu nález na pľúcach a má aj epileptické záchvaty,“ dodala jeho mama.
Dnes je Matejkov stav vážny a nádej, že by sa mohol zlepšiť, je takmer nulová. Každý týždeň s ním chodia rodičia na vyšetrenia do Bratislavy. „Doktori nám povedali, že jeho stav sa bude zlepšovať, no pravý opak je pravdou. Maťko má napriek všetkým komplikáciám veľkú chuť žiť,“ hovorí Baginová. Pomáha mu aj masérka, ktorá ho doma navštevuje a tiež chvíle strávené v kúpeľoch.
Reakcie okolia sú rôzne
Jozefína Baginová si zaspomínala na časy, keď sa starali o oboch chlapcov súčasne. Matejka ani Dávidka doma nedržali, radi s nimi chodili medzi ľudí. „Keď boli veľmi živí, prechádzali sme sa po bočných uličkách alebo po lese, tam bolo menej ľudí. Mali radi zmrzlinu, často sme na ňu chlapcov brávali, mali radi vodu, chodievali sme aj k nej. Keď mali pokojnejšie obdobie a neboli hyperaktívni, chodili sme s nimi medzi ostatné deti na ihrisko.“
Hovorí, že zdravotnému stavu synov museli prispôsobiť i zariadenie a vybavenie domácnosti. Miestnosti v dome museli prerobiť, aby sa chlapcom nestal úraz. Ostatné deti i okolie si na chlapcov tiež zvykli. „Mali sme však aj dosť zlých skúseností. Všetko sa prelomilo, až keď Dávidko zomrel. Ľudia zostali iní, chápavejší,“ dodala.
Dnes jej pohľady niektorých ľudí už vôbec nevadia. „Najdôležitejšie je, že keď sme vonku, Maťko je spokojný a šťastný. Pohľady ľudí neriešim, sú to pre nás úplné banality,“ uzavrela.
Bez kočíka sa nezaobídu
Aby s Matejom mohli ísť rodičia von, potrebujú špeciálny kočík. Zdravotná poisťovňa však hradí kúpu nového iba raz za sedem rokov. Kúpa nového špeciálneho kočíka by riadne nabúrala rozpočet rodiny, pretože ide o niekoľkotisícovú záležitosť. Pomocnú ruku Baginovcom podala Nadace Agel, ktorá im prispela na kúpu nového kočíka. „Sme veľmi radi, že sme maminke a hlavne Matejkovi mohli pomôcť so zakúpením pre nich nenahraditeľnej pomôcky,“ povedala výkonná riaditeľka nadácie Denisa Rísová. Baginovcom síce chýba na jeho kúpu ešte tisíc eur, nemôžu sa ho už dočkať. „Je naším nenahraditeľným pomocníkom. Prakticky ho využívame stále. Denne chodíme na prechádzky, ale kočík využívame prakticky neustále, pretože syn dokáže sedieť jedine s oporou,“ dodala Jozefína Baginová s veľkou vďakou za pomoc nadácii.
