Pohár trpezlivosti v považskobystrickej nemocnici už pretiekol. Za namáhavú prácu sú zdravotníci nedostatočne ocenení, diskrimináciu pociťujú aj v rámci kraja. Zaslali list poslancom. Jeden z nich predložil interpeláciu predsedovi kraja.
POVAŽSKÁ BYSTRICA. Zdravotnícki pracovníci nemocnice tvrdia, že majú v porovnaní so zamestnancami v iných nemocniciach kraja podstatne nižšie platy. Novú kolektívnu dohodu nemajú podpísanú už roky. Stará je spred ôsmich rokov a má množstvo dodatkov. Dvanásty, ktorý upravoval platy po zmene legislatívy, platil len chvíľu. Niektorým sa plat neupravoval roky. Ak áno, len minimálne.
Cítia sa diskriminovaní, dlhodobo nedocenení. Napísali list poslancom. Vedeniu nemocnice dali čas na vyjadrenie sa k nevy-plácaniu zvýšených platov, chcú podniknúť aj právne kroky.
Interpelácia
V interpelácii poslanca sa uvádza, že tarifné platy sestier v nemocnici sú o niekoľko percent nižšie než v podobných zariadeniach kraja, napríklad v Myjave alebo Prievidzi.
„Plat sestry s päťročnou praxou je len 431 eur a plat sestry špecialistky s tridsaťročnou praxou je len 552 eur,“ uvádzajú sa konkrétne čísla v interpelácii.
Ďalej upozorňujú, okrem iného, že do dnešného dňa nebola uzatvorená kolektívna zmluva, napriek tomu, že odbory to dlhodobo žiadajú od riaditeľa nemocnice.
Tri návrhy, žiaden neprešiel
Zástupkyňa odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek hovorí, že predložili zamestnávateľovi tri návrhy platových tabuliek a on jednu. „Nesúhlasil ani s jedným riešením. Odôvodňoval to nedostatkom peňazí,“ hovorí Miriam Cigániková, predsedníčka týchto odborov v nemocnici.
Dodáva, že po konzultácii s advokátom upozornili vedenie nemocnice aj na inú skutočnosť v rámci odmeňovania. „Išlo o odmeňovanie sestier a pôrodných asistentiek podľa zákona 62 z roku 2012, ktorý bol platný a účinný od 1. apríla 2012 do 23. septembra 2013. Sestry a pôrodné asistentky boli podľa neho odmeňované len štyri mesiace. Po nadobudnutí účinnosti zákona bol podpísaný dodatok 12 ku kolektívnej zmluve, ktorý do dnešného dňa nikto nezrušil, ani ho nenahradil nový. Nedošlo ani k podpisu novej kolektívnej zmluvy, ktorá by upravovala odmeňovanie sestier a pôrodných asistentiek v nemocnici,“ opisuje stav Cigániková.
Dodáva, že počnúc 21. marcom 2013 dali lehotu tridsať dní vedeniu na prehodnotenie postoja. „Keď sa nedohodneme, budeme to riešiť právnou cestou,“ hovorí Cigániková.
Sestry však upozorňujú aj na to, že v rámci župy sú v považskobystrickej nemocnici platy veľmi nízke.
Riaditeľ ich vyradil
Kataríne Briestenskej, predsedníčke odborového zväzu zdravotníkov a sociálnych služieb, sa nepáči, že z rokovania o kolektívnej zmluve ich riaditeľ vyradil. „Povedal, že preto, lebo máme menší počet členov, ako majú sesterské odbory. Považujeme to za porušenie zákona o kolektívnom vyjednávaní. Namietala som vylúčenie, osobne som aj telefonovala, aby nás zaradil a sľúbil, že to urobí. Dodnes sa tak nestalo,“ hovorí Briestenská.
Doplnila, že posledné rokovania so sesterskými odbormi bolo pri predložení listu, ktorým sa odvolávajú, že dajú veci na súdne konanie. „To skončilo po piatich minútach. Tam som nebola ani prizvaná,“ uvádza ešte Briestenská.
Dlhodobá nespokojnosť a kolektívna dohoda
Briestenská hovorí, že s platmi sú zdravotnícki pracovníci dlhodobo nespokojní. „Individuálne dávali žiadosti o zvýšenie platov, potom to prerástlo až do toho, že odovzdávali výplatné pásky. K nim uvediem napríklad to, že sestrička s 25-ročnou praxou a so špecializáciou má základný plat 457 eur,“ uvádza príklad Briestenská.
Ich odborová organizácia predložila podľa nej návrh kolektívnej zmluvy ešte minulý rok vo februári. „Pán riaditeľ nám neodpovedal. Medzitým vznikli sesterské odbory, čakal na predloženie kolektívnej zmluvy aj zo strany sesterských odborov, a odvtedy sa rokovania ťahajú až doteraz,“ hovorí Bristenská.
Zástupkyne odborov hovoria, že postupujú jednotne a zastupujú všetkých zdravotníckych pracovníkov. Podľa tvrdení viacerých sestier majú aj podporu lekárov. „Jeden bez druhého nemôžeme byť. Nedá sa to oddeliť, lebo sme súčasť ošetrovateľského tímu,“ vysvetľuje Briestenská.
Nová kolektívna dohoda nie je podpísaná od roku 2006. V kolektívnej zmluve majú vraj napísané, že je platná, pokiaľ nebude uzavretá nová. Kolektívna zmluva spred ôsmich rokov má už 12 dodatkov.
Zvýšenie ani nie o tri percentá roky dozadu
Vladimír Lipka pracuje v nemocnici ako rehabilitačný pracovník 28 rokov. „Vychoval som štyri deti a v čistom mám niečo cez štyristo eur. Som možno aj raritou podľa odpracovaných rokov. Neodišiel som, lebo práca ma baví, ale podmienky sú niekedy zložité a ťažké. Nemáme polohovateľné postele, a tak je to hlavne pri práci na doliečovacom oddelení alebo neurologickej JIS veľmi namáhavé. Ak máte polohovať 160-kilogramového pacienta, musí to robiť aj šesť sestier. Takýchto prípadov je veľa, napríklad aj keď sa prekladajú pacienti na lôžko,“ hovorí len o jednom úskalí namáhavej práce Lipka. Plat mu naposledy upravovali v roku 2007 o 2,7 percenta.
Diskriminácia
Elen Baculíková, vedúca sestra, vníma rozdiely platov v kraji ako diskrimináciu. „V Považskej Bystrici sú najnižšie platy, a to sme rovnaké typy nemocníc. Chceli by sme dorovnanie platov s ostatnými nemocnicami, lebo máme rovnaké náplne práce, rovnaké vzdelanie, vykonávame to isté. Vyzývame naše vedenie a nášho župana, aby túto situáciu riešili, pretože zdravotnícki zamestnanci majú toho už naozaj dosť,“ hovorí Baculíková.
Chce, aby sa stav zosúladil, a aby sa aj po právnej stránke dali veci v nemocnici do poriadku. „Máme aj podporu lekárov. Lekárske odborové združenie bolo na jednaní so sesterským združením a vyjadrilo u pána riaditeľa podporu,“ dodáva.
Aj premiér sa čudoval
Aj laboranti a iní zdravotnícki pracovníci od začiatku sestry podporovali. Ani im sa nepáči odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov.
„Je diskriminačné, keď sme inak ohodnocovaní, ako v tých istých nemocniciach patriacich do pôsobnosti kraja. A o nás laborantoch sa ani len nehovorí, nič sa nerieši. Naše platy sú na úrovni platov, ktoré sme mali približne pred dvanástimi rokmi. Kto na akej hodnote zmrzol, keď prešla nemocnica pod kraj, tam sa nachádza približne dodnes,“ hovorí laborantka Emília Švičková. Bola aj na stretnutí v Prievidzi, kde sa rozprávala s premiérom Róbertom Ficom, keď boli podporiť kolegyne z inej nemocnice.
„Takisto sa ma pán premiér pýtal, ako je možné, že sú takéto rozdiely medzi nemocnicami. Tak som mu povedala, že ja som sa to sem tiež prišla spýtať. Ukázala som mu výplatnú pásku kolegyne s magisterským vzdelaním a s tarifným platom 400 eur, čiže čistá mzda 340 eur. Neveril tomu, ale bola to realita,“ hovorí Švičková.
