POVAŽSKÁ BYSTRICA. Jozef Sádecký je fotograf – samouk, svojej záľube sa naplno venuje už sedem rokov. Od roku 2010 je členom fotoklubu Fénix v Považskej Bystrici.
Miluje prírodu, je jeho najobľúbenejším objektom. Venuje sa však aj portrétnej a svadobnej fotografii.
Vystavuje už tretíkrát
Jozef má za sebou už dve autorské výstavy. Prvýkrát vystavoval svoje fotografie v roku 2010 pod názvom Krajina a portrét, druhýkrát v lete o dva roky neskôr. Výstava niesla názov Tajomstvá krajiny.
Tretíkrát predstavil verejnosti svoje fotky nedávno. V kine Mier si až do 11. marca môžete pozrieť výstavu jeho diel pod názvom Krajinárska a horská fotografia.
Na vernisáž prišlo veľa fotografov profesionálov i laikov. Jeho fotky prilákali aj širokú verejnosť. Lucia a Michal majú s Jozefom niečo spoločné, milujú prírodu. Na vernisáže nechodia takmer vôbec, tá Jozefova bola jednou z ich prvých. „Diela Jozefa Sádeckého som videl už dávnejšie a veľmi ma zaujali. Sú krásne,“ stručne zhodnotil Michal. Priznal sa, že Jozefa pozná už dlhšie, spolupracovali totiž na fotkách zo Súľova.
Zo Slovenska i Talianska
„Mojou srdcovkou je krajinárska a horská fotografia a skoro všetko, čo súvisí s prírodou. Rád cestujem po našom malom krásnom Slovensku a vždy sa snažím zachytiť niečo výnimočné, čo ma očarí,“ hovorí fotograf. A darí sa mu to, jeho zábery sú jedinečné. Zobrazujú ranné východy v prvých lúčoch slnka a večerné západy spojené s nočnou oblohou a hviezdami.
Na vystavujúcich záberoch zachytil prírodu Považia, Strážovských vrchov, Súľova, Malej Fatry a Vysokých Tatier. Pestrú paletu fotografií dopĺňajú zábery talianskych Dolomitov. „Táto krajina sa stala mojou vysnívanou krajinou, mojím fotografickým snom, ktorý sa mi splnil. Pod stanom sme tam trávili štyri dni, robili ranné a večerné výstupy a fotili. Bolo to úžasné,“ teší sa Jozef.
Fotí v mínusoch
Jozef prezradil, ako vzniká väčšia časť jeho krajinárskych a horských fotografií. „Väčšinou vznikajú v skorých ranných hodinách. Robíme nočné a skoré ranné výstupy, často v mínusových teplotách a čakáme na východ slnka,“ hovorí o svojom koníčku.
Spomína si, ako fotili v Malej Fatre. „Cez zimu sme vyrazili o jednej v noci z Považskej Bystrice. Tri hodiny sme mali výstup, bolo asi mínus dvadsať. Čakali sme v snehu a vetre na východ slnka. V takýchto chvíľach zabúdame na zimu, je to niečo neskutočné. Keď si spomeniem, že ľudia spia v teplej posteli a my mrzneme na kopcoch... Veľa ľudí nám hovorí, že sme blázni,“ dodal s úsmevom.
Najlepšie sú neplánované
Tvrdí, že jeho najobľúbenejšími fotografiami sú tie, ktoré vznikli úplnou náhodou. „Raz sa mi ráno nechcelo vstávať, nechcelo sa mi ísť fotiť, napriek tomu som sa vybral. Nakoniec vznikla fotografia, ktorá mala veľký úspech,“ pochválil sa.
Jozef patrí k fotografom, ktorému sa v súčasnosti pripisuje na konto úspech za úspechom. Naposledy sa zapojil do fotografickej súťaže s časopisom Krásy Slovenska Potulky zimnou krajinou a bol úspešný. Za fotografiu Stopy na fatranskom hrebeni získal prvé miesto. Aj táto fotografia je k nahliadnutiu na jeho výstave v kine.
