ou súboru je Janka Muráňová.
Keď pred pätnástimi rokmi vznikol v Plevníku-Drienovom folklórny krúžok, nikto nepredpokladal, že sa z neho postupne vykryštalizuje veľký folklórny súbor. Ani jeho zakladateľka Janka Muráňová. Členov však postupne pribúdalo až na súčasných deväťdesiatšesť, menilo sa aj vekové zloženie. V Dúbravčeku tancujú deti od troch rokov až po dospelých.
Všetci sa predstavili počas slávnostného programu Na hole ovenky, na hole..., ktorý sa uskutočnil symbolicky počas veľkonočnej nedele.
Príprava trvala tri mesiace
Veľkonočný program pripravuje Dúbravček každý rok. Tentoraz však mal slávnostný charakter. Členovia súboru, rodičia i obyvatelia si spoločne pripomenuli pätnáste výročie založenia súboru.
Oslávenec si pripravil aj špeciálny program, zameraný nielen na prierez tancov, ale najmä na jarné zvyky. „Pripravovali sme ho asi tri mesiace. Najskôr bola predstava, potom sa menila, učesávala, dávala dohromady. Program bol zameraný najmä na detské choreografie, príchod jari a Veľkej noci. Premiéru mala i úplne nová choreografia Drotári, s ktorou by sme chceli ísť na budúci rok, ak sa nič nestane, aj na súťažnú prehliadku,“ hovorí vedúca Dúbravčeka Janka Muráňová.
Uznania prichádzali zo všetkých strán
Program mal veľký úspech. Zaplnené hľadisko, neutíchajúci potlesk, slová uznania od divákov i kolegov folkloristov. „Viem, o čom je folklór. Sám som to absolvoval ako člen súboru Považan. Preto som veľmi rád, že Janka tradíciu prenáša z pokolenia na pokolenie,“ poďakoval sa starosta Ján Michalec.
„Bolo to krásne vystúpenie. Nebolo to určite jednoduché, je tu veľmi veľa ľudí, ktorých bolo treba zvládnuť. Bez srdiečka by to nešlo,“ ocenil vystúpenie vedúci folklórneho súboru Považan Milan Jankoviech a vedúcej súboru daroval symbolické perníkové srdiečko.
To u nej vyvolalo slzy dojatia. „Celý čas som sa držala, ale keď som dostala srdiečko, spomenula som si na svojich rodičov, na môjho otca a mamu, ktorí milovali folklór. Tri roky chodil otec so mnou autobusom každý týždeň, keď som bola ešte malá, do Považskej Bystrice na skúšky Mladosti,“ priznala sa Janka. Tie vzápätí nahradil úsmev pri záverečnej piesni Hore stráňu, ktorú si vybrali deti ako bodku za slávnostným programom.
Folklór jej chýbal
Janka Muráňová žila s folklórom celý život. Ako s úsmevom hovorí, je to vďaka otcovi, mame a Malokarpatskej kapele. Roky tancovala v Považane, potom však prišli rodičovské povinnosti, a tak záľuba musela ísť bokom.
No nevzdala sa jej. „Stále vo mne žila myšlienka venovať toto dedičstvo mladšej generácii. Preto som sa rozhodla, že založím krúžok, kde naučím deti pár piesní, krokov. Vtedy v ňom bolo dvadsať detí. Postupne prichádzali ďalšie, a tak sme založili detský folklórny súbor. Najskôr v ňom boli len školáci, potom pribudli aj predškoláci a rokmi i dospelí. Teraz máme deväťdesiatšesť členov. Znamená to veľmi veľa práce, ale nikdy som neoľutovala, že som sa začala tejto činnosti venovať. Práve naopak, práca s deťmi dobíja baterky, vďaka nej som dokázala zvládnuť ťažké situácie a vďaka podpore mojich folkloristov som pochopila, čo ma drží nad vodou. Samozrejme, že bez podpory manžela, detí a ostatnej rodiny by som ju nemohla robiť,“ vyznala sa.
Lásku k folklóru preniesla aj na svojich zverencov. „Veľmi sa mi páčia kroje i tanec,“ prezradila Tamara Majerská, ktorá prišla do súboru pred mesiacom. Katka Križanová je jeho dlhoročnou členkou. „Páči sa mi, keď spolu tancujeme, spievame,“ doplnila. Zhodne s ďalšími kamarátkami skonštatovali, že všetci žijú folklórom.
Bez pomoci by to nešlo
Venovať sa takmer stovke tanečníkov rôzneho veku by sa nedalo zvládnuť bez pomoci. Preto si úlohy rozdelili. Janka sa venuje najmä detskému folklórnemu súboru, jej zástupca Andrej Haviar zas starším tanečníkom. Výborného pomocníka majú aj v ľudovej hudbe Dúbravienka, ktorá vznikla pred piatimi rokmi, krst mala spoločný s prvým CD Radostné Vianoce s Dúbravčekom.
Veľkú podporu majú aj u rodičov. „Potrebovali sme na vystúpenie klasické vlniaky. Maminy vtedy zohnali vlnu a urobili ich, teraz ich už mám dvadsať,“ uviedla. Pomocnú ruku podali aj pri organizovaní slávnostného programu, či upratovaní sály.
„Hovorí sa, že sa dá robiť od srdiečka, ale bez peňazí by to nešlo. Potrebujeme peniaze na kroje, dopravu, občerstvenie, tu treba látku, mašľu, krpce... Preto si veľmi vážime všetkých, ktorí nám pomáhajú, počnúc obecným úradom, farským úradom, všetky urbárske združenia – Urbárske akcionárske spoločenstvo Plevník, Urbárske akcionárske spoločenstvo Drienové, Lesné a pozemkové spoločenstvo Plevník-Drienové, firma Sadro, doktor Ľuboš Ďurkech, rodičia, 2 percentá, priaznivci folklóru. Vďaka nim môže náš súbor fungovať, členovia sa môžu venovať tomu, čo ich baví,“ dodala.
