LADCE. Dym a rôzne vône šíriace sa od kultúrneho domu nezainteresovaným napovedali, že pri kultúrnom dome vznikla obrovská kuchyňa. Okolo kotlíkov sa točili desiatky kuchárov, snažili sa uvariť čo najlepší guláš. No ani súťaž im neubrala na dobrej nálade, či chuti na „susedské návštevy“.
Na svoje si prišli aj diváci. Pre nich bol pripravený bohatý kultúrny program, ktorým v Ladcoch otvorili máju bránu.
Stáva sa z nej tradícia
Už niekoľko rokov pripravujú na začiatku mája podujatie Otvára sa máju brána. „Je to pekná tradícia, ktorú sme nechceli prerušiť, ale naopak, spestriť, aby akcia pritiahla čo najviac ľudí,“ hovorí predseda kultúrnej komisie Dominik Koštialik.
Tip našli v okolitých dedinách, kde súťaž vo varení gulášu patrí medzi obľúbené akcie. Ujala sa aj v Ladcoch. Vlani prišlo viac ako dvadsať družstiev, tento rok ich bolo pätnásť. „Súťažiacich je síce menej, ale dúfame, že o to vyššia bude kvalita gulášov,“ s úsmevom doplnil Koštialik.
Na súťažiacich tento rok čakali trochu zmenené pravidlá. „Vlani všetci začínali o dvanástej, skončiť museli o pätnástej. Teraz sme pravidlá upravili, od jedenástej si mohli všetko pripravovať, zakúriť pod kotlom však mohli až o dvanástej,“ doplnil s tým, že guláše hodnotí porota zložená zo skutočných odborníkov.
Víťazstvo nie je dôležité
Hoci pri každej súťaži ide hlavne o titul, Tiroláčky z Púchova sú presvedčené, že nie je dôležitý. „Nie je podstatné zvíťaziť, ale zúčastniť sa,“ tvrdila Renáta. V Ladcoch bola na súťaži prvý raz, ale jej kolegyne boli už aj vlani. „Vyhrali sme ako najsympatickejšie družstvo, lebo sme boli jediný ženský tím,“ smiala sa Jarmila. Gazdinky, ktoré sú členkami súboru Nelly Ladies, sa rozhodli pre kombináciu hovädziny s divinou a hríbami.
Rovnaký mäsový základ si zvolili Marčíkovci z Omšenia. Okolo kotlíka sa motali len dvaja, ďalší dvaja vraj nestihli ešte doraziť. Čím chceli guláš dochutiť, aby bol najlepší, však nepovedali. „Máme tajnú prísadu, ale to sa neprezrádza,“ uškrnuli sa.
Veselá nálada vládla aj pri kotlíku Lesníkov. „Keďže sme lesníci, nebudeme variť guláš zo psov. Máme jeleninu a zo srnca. Bude to špeciálny guláš, lebo všetko sú špeciality,“ s úsmevom povedal Jaro Melicher.
Zapáčilo sa im
Málikovci z Dehetníka si boli vlani súťaž iba obzrieť. „Zapáčila sa nám, tak sme vytvorili rodinný tím,“ informovala hlava rodiny ukazujúc manželku, dcéru, zaťa a priateľa.
Ich guláš bol z diviny. Čo všetko do neho pridávali, to už neprezradili. „To je tajomstvo. Ak budete chcieť dobrý guláš pre manžela, tak ma zavoláte a ja ho uvarím,“ so smiechom odpovedal hlavný kuchár. Spoliehajú sa vraj iba na vlastné zdroje, hoci organizátori nachystali pre všetkých súťažiacich drevo, pitnú vodu a stoly. „Všetko máme svoje. Zať nachystal drevo, doniesli sme si aj vodu z hôr. Tu máme len pivo,“ doplnil. Ostatní členovia ho hneď aj opravili: „Nie, aj pivo máme svoje.“
Na súťaž sa radi vrátili aj Drevári z Ladiec. Marián, Mišo a Peťo sa rozhodli pre guláš z prasiatka „divocha“. Chceli si napraviť renomé z vlaňajška. Guláš vraj mali vtedy vynikajúci, ale pokazili ho cesnakom a ušla sa im cena útechy.
Ingrediencia nie je tajomstvo
Oveľa otvorenejšie bolo druhé čisto ženské družstvo v súťaži – Čertice z Materskej školy v Ilave. Na súťaži boli prvý raz. Pri rozhodovaní, aký guláš uvaria, veľkú dilemu nemali. „Sme čertice, tak robíme čertovský dobrý guláš,“ zhodli sa. Ľubica Gospicová spresnila, že žiadne špeciálne ingrediencie nemajú. „Základná v ňom, ako každom pokrme, nesmie chýbať. Tou je variť s láskou a úsmevom,“ doplnila. Táto verejne známa prísada sa im vyplatila. „Vyvarili“ si pekné druhé miesto.
Rady odborníkov
Jej členkami boli aj Renáta Tvarožková a Jana Mikulová, obe medzinárodné majsterky vo varení gulášu a taktiež majsterky odborného výcviku na strednej škole v Púchove. Ich prísny pohľad sledoval kuchárov od samého začiatku. „Hodnotíme chuť pokrmu, farbu vôňu, tepelnú úpravu surovín, nápaditosť, výnimočnosť vybraných surovín a celkový dojem,“ vysvetlili.
Keďže v porote boli aj vlani, hneď podotkli, že každý mal svoju receptúru či vychytávku. Rozdiely podľa nich boli v dochucovaní.
Na niektoré chyby pri varení gulášu poukázal aj predseda poroty šéfkuchár Roman Horváth. „Mäso treba riadne orestovať. Keď je málo, pustí veľa vody. Pozor si treba dať aj na koreniny a záverečné dochucovanie, najmä nepreháňať s cesnakom. Keď ho pridávate na konci varenia, jeho chuť preráža iné,“ upozornil.
Zároveň poradil, ako zlepšiť chuť gulášu. „Keď mäso dáte namarinovať, má perfektnú chuť. Nikdy nepoužívajte na zahustenie múku, vždy radšej zemiaky, cibuľu, zeleninu, napríklad zeler. Ja používam aj chlieb. Najskôr ho ale opečiem a pridávam ho hneď na začiatku. Používam kyselkavý, dodáva výbornú chuť,“ dodal s tým, že dôležité je dať tieto prísady hneď na začiatku k cibuli, aby sa všetko naraz orestovalo.
Najlepšie guláše
A ako porota ohodnotila súťažiacich? Víťazom tohto ročníka Ladeckého kotlíka sa stalo družstvo šéfkuchára Ľuboša Nagyho Centri – Bemitrans z Ladiec.
Striebornú medailu si „vyvarili“ nováčikovia – Čertice zo škôlky, učiteľky MŠ Ilava, ktoré dirigovala šéfkuchárka Ľubica Gospicová.
Aj bronz zostal v Ladcoch. Získalo ho družstvo Bikeri so šéfkuchárom Michalom Martinákom.
