Tentoraz priaznivci prednášok z cyklu cestovateľských stretnutí Zbaľ sa a poď vycestovali vo svojich myšlienkach do krajiny na juhu Ázie, do hinduistického Nepálu.
POVAŽSKÁ BYSTRICA. O svojich bohatých zážitkoch z mesačnej dovolenky porozprávala Katarína Kočudáková z Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici.
Návštevníkom predstavila hlavné mesto Nepálu Káthmandu, bývalé kráľovské mesto Bhaktapur, tradičné nepálske jedlo dal bhat. Čo-to porozprávala aj o devätnásťdňovom treku ku tretej najvyššej hore sveta Kančendžonge. Súčasťou podujatia bola aj ochutnávka nepálskeho čaju a tombola.
Zapáčilo sa jej tam
Kataríne Kočudákovej Nepál učaroval, minulý rok sa tam vrátila už po tretíkrát. „Prvýkrát som v Nepále bola v roku 1997 s Ivanom Lehotským, bývalým horolezcom. Druhýkrát som tam bola s kamarátmi na vlastnú päsť v roku 2002. Minulý rok som sa tam vybrala po jedenástich rokoch tretíkrát so svojou kamarátkou,“ prezradila.
Do Nepálu leteli z Viedne cez Dillí, kde mali osemhodinové pristátie. Potom leteli do hlavného mesta, v ktorom trávili dva dni. Následne sa vydali na devätnásťdňový trek okolo hory Kančendžonga, vysokej 8586 metrov nad morom. „Je to tretia najvyššia hora na svete a zároveň aj najvyšší vrch Indie. Treking sme mali pôvodne naplánovaný na dvadsaťdva dní, no nakoniec sme ho skrátili na devätnásť. Chodili sme hore, dole, klesali, stúpali. Prevýšenie bolo vraj štrnásťtisíc metrov a dĺžka 250 kilometrov. Za deň sme prešli tak štrnásť kilometrov. Nie je to veľa, treba si užiť krajinu, spoznať ľudí,“ hovorí.
Kráľovské mestá
Fotografie odhalili zaujímavosti z bývalých kráľovských miest. Na zozname kultúrneho svetového dedičstva je zapísané aj námestie Durbar Square s typickými nepálskymi pagodami a architektúrou. Navštívili chrám živej bohyne Kamarí. „Žije tam malé dievčatko, bohyňa Kumarí, ktorú vyberajú z určitej vrstvy hinduistov. Prechádza prísnym výberom, aby sa mohlo stať žijúcom bohyňou. Pohybuje sa v paláci, len cez sviatky vychádza do ulíc. Nemôže sa však dotknúť zeme a ani sa zraniť, preto ju nosia na nosidlách,“ hovorí. „Keď sa z dievčatka stane žena, svoju úlohu bohyne končí. Väčšinou zostávajú slobodné, pretože platí povera, že pokiaľ by si ju niekto vzal za manželku, prinieslo by mu to nešťastie,“ povedala.
Neskôr navštívili aj susedné, tiež bývalé kráľovské mesto Bhaktapur, ktoré odkrylo ďalšie zaujímavosti. Nevynechali návštevu Opičieho chrámu, na vrch ktorého viedlo až 999 schodov.
Z nepálskej kuchyne
Tradičným jedlom Nepálcov je ryža so šošovicou, takzvaný dal bhat. „Nepálci ho jedia od rána do večera. Ako prílohu používajú zeleninu, ktorú majú v záhrade,“ hovorí o špecialite. Okrem toho mali možnosť ochutnať ďalšie tradičné jedlo domácich. „Buchtičky robené na pare plnili syrom alebo zeleninou, mäsom a k tomu podávali pikantnú omáčku. Bolo to chutné,“ zhodnotila.
Niečo z nepálskej kuchyne priniesli aj na Slovensko. A to čaj masala, ktorý mohli ochutnať aj návštevníci. „Je to mix korenín, anízu, zázvoru, kardamónu, bieleho a čierneho korenia. Varili sme ho s mliekom,“ prezradila.
Nepálskou pochúťkou je aj jačí sušený syr. „Ochutnali sme ho aj my, deti ho žuvajú aj celý deň,“ spomína s úsmevom.
Jak je v Nepále typickým zvieraťom žijúcich vo vyšších polohách. „Využívajú ho na všetko, na prepravu nákladov, ako ťažné zviera. Chovajú ho aj pre jačie mlieko, syr, maslo. Zužitkujú aj jeho trus. Pozbierajú ho, usušia, a potom s ním kúria,“ hovorí.
V Nepále žije veľa ďalších zvierat, ako opice, snežný leopard, červená panda, horské kozy, jelene a podobne.
Na prednáške zaznelo veľa ďalších zaujímavostí. V jej závere žrebovali tombolu, vďaka ktorej si mnohí z návštevníkov domov odniesli milý darček.
