POVAŽSKÁ BYSTRICA. Ako zvládajú trému, stres a odpovede, sme sa pýtali študentov gymnázia a priemyslovky. Zaspomínali si aj ľudia v uliciach.
Tréma pred jazykmi
Keď sme stúpali hore schodmi priemyslovky k triedam, kde sa maturovalo, aj my sme rozdávali zaručený recept na šťastie. Vraj pomáha kopanec do zadnej časti tela, pre šťastie. Nemali sme si ako overiť, či je to účinné, ale študentov to celkom povzbudilo. Radi sa potom vyrozprávali zo svojich pocitov.
„Všeobecný prehľad ku každej otázke mám aký-taký. Uvidíme, čo si vytiahnem. Ale nervozita je,“ povedal pred maturitou zo slovenského jazyka Ľubo Adamčík. Dodal, že práve z tejto odpovede mal najväčší strach.
„Cez akademický týždeň som sa učil, stres som nevnímal. Ani včera nebol stres. Ale dnes áno, už došlo aj na mňa. Maturujem z jazykov,“ zdôveril sa Kristián Kalas. Najväčšie obavy mal z nemčiny. Ale keď už ju mal za sebou, nervozita predsa opadla. A aký recept má Kristián, aby študent uspel? „Treba rozprávať, rozprávať, rozprávať. Keď neviem, aj niečo nie celkom k téme. Najhoršie je zostať potichu,“ poradil Filip, ktorý mal už aj po testoch na prijímacích pohovoroch.
Nemal na strach priestor
„Včera som mal nejaké odborné predmety a dopadlo to celkom dobre, takže som bol spokojný a celkom dobre som dnes dal aj jazyky,“ povedal Filip Paulíny.
Tréma ho začala chytať hlavne pred jazykmi. Prekonal ju však zaujímavým pričinením kamarátky. „Nemal som na tú vlastnú nakoniec vôbec čas. Viac sa bála ona, chcel som jej pomôcť a zabudol som na svoj stres,“ povedal Filip, ktorého čakala ešte dobrovoľná maturita z matematiky. Ďalej chce študovať strojárske odbory na vysokej škole v Žiline.
Zaúradovala choroba
S úľavou si na chodbe vydýchol Tomáš Záhradník. „Niečo som povedal, niečo som domotal,“ prehlásil po odpovedi zo slovenského jazyka. Mal za sebou už aj angličtinu a odborné predmety. Najviac sa bál práve slovenského jazyka. Situáciu mu skomplikovala aj choroba. „Nemohol som sa učiť toľko, koľko som plánoval. Ale, našťastie, som mal veľmi dobrú otázku z gramatiky, takže z literatúry som už ani toľko nemusel hovoriť,“ prezradil Tomáš.
Akademický týždeň bol podľa neho obdobie, keď dokázal nad knihami presedieť najdlhšie obdobie vo svojom živote. „Inak som sa počas školy naučil väčšinu v triede počas výkladov, doma ani nie.“ Priznal, že príprava pred maturitami bola dobrá skúška na to, ako to bude vyzerať neskôr na vysokej škole. Chce sa venovať strojárstvu.
Byť posledný má vraj aj výhody
Možno tak trochu aj so štipkou závisti pozeral na kamarátov Dušan Kollárik. Aj v stredu ich prišiel pozrieť. Maturoval takmer posledný. Má to však aj svoje výhody. „Mám aspoň viac času na učenie. Ale chodím sa sem celý týždeň prevetrať.“ Nervozita na neho, našťastie, nepreskakovala. „Nie som nervózny. Všetko som si cez týždeň ako-tak prešiel, takže hádam to dopadne dobre,“ povedal Dušan.
Vedel by si však predstaviť aj to, že by mal všetky predmety absolvovať v jeden deň. Teda maturovať tak, ako to bolo kedysi. „A fajn by bolo, keby boli maturity v pondelok,“ dodal.
Vedia to zvládnuť
Gymnazisti si s nami o tréme podebatovali viac. „Zatiaľ je to v pohode. Najťažšia bude angličtina. Trému nemám, nezvyknem ju mať,“ povedal Jakub Jakúbek, ktorý mal za sebou už matematiku a informatiku a čakal práve na odpoveď zo slovenského jazyka. Ďalej ide študovať do Brna.
„Som úplne mimo. Horšia bola literatúra. Gramatika ma zachránila,“ povedal tesne po odpovedi zo slovenského jazyka Marek Chovanec. Matematiku, informatiku aj angličtinu už mal za sebou. „Na slovenský jazyk som sa učil najdlhšie a aj tak som mal stále pocit, že z toho nič neviem,“ povedal Marek. Nevyzeral však veľmi vystresovaný. Všetko sa dá vraj zvládnuť s humorom a nadhľadom.
Vyspovedali sa, ako to prekonávali
Z biológie, náuky o spoločnosti, angličtiny a slovenského jazyka maturovala Katarína Krajčoviechová. „Mám už všetko za sebou. Najviac som sa bála biológie. Učiva aj otázok bolo strašne veľa. Do toho stres a tréma. Otázka mi tiež sadla len čiastočne, no vedela som. Ale boli prísni. Keď som chcela nejako odbočiť k tomu, čo som vedela lepšie, zastavili ma a povedali, že na to sa nepýtali. Ale inak boli zlatí,“ povedala Katka, ktorá ide študovať pedagogický smer.
Stres a trému riešila po svojom. „Jedla som veľa čokolády. Ale veľmi to nepomáhalo,“ skonštatovala.
Pred slovenčinou mal Andrej Majstrík. „Už mám za sebou matematiku, informatiku a angličtinu a ide to stále k lepšiemu, tak hádam sa ten trend udrží,“ povedal. Dodal, že na matike mal smolu. „Chytil som príklad, ktorý mi predtým vysvetľovala spolužiačka. Nešiel mi vtedy, nechápal som, čo pri počítaní robí a nešiel mi ani teraz. Presne ten som dostal. Nuž, taký je život,“ skonštatoval.
Dodal ešte, že on na zaháňanie trémy čokoládu nepoužíva. Stresy ho chytali vždy len doma, ale keď prišiel do školy, zázračne odišli.
Spomienky z ulíc
Na maturity sme sa pýtali aj ľudí v uliciach.
„Spomienky sú teraz už fantastické. Ale vtedy som bola rada, že to mám za sebou. Nebála som sa nejako špeciálne niektorého z predmetov, ale trému som teda mala poriadnu. My sme pred rokmi za jeden deň museli zvládnuť všetko. Potom sme boli strašní frajeri. Ten pocit po maturite bol najkrajší, aký môže byť,“ povedala Elena Kaššáková.
Pred päťdesiatimi tromi rokmi maturoval na priemyslovke aj František Lipták. „Bože, to už je tak dávno. Maturovala tam aj moja dcéra a teraz na priemyslovke aj učí, ale v Bratislave. Bolo to krásne obdobie. Pán profesor Mazúch mi bol triedny,“ zaspomínal si rád pán František. Nad tým, či bola tréma sa len pousmial. „Ale jasné, to má každý. Keď sme sa v deň maturít stretli, tak sme sa čudovali, prečo sme sa vlastne ten akademický týždeň tak dreli. Čím bolo bližšie k maturitám, a čím viac som do toho pozeral, zdalo sa mi viac a viac, že vlastne nič neviem,“ zasmial sa. Prezradil ešte, že chodil do čisto chlapčenskej triedy. Maturoval v jeden deň. „Začali sme ráno o ôsmej a skončili o šiestej večer,“ dodal.
