Noc patrila kostolom, v Ilave otvorili aj kryptu

ILAVA. Noc kostolov je podujatie, do ktorého sa v Ilave zapájajú už tretí rok. Cieľom je vzájomné stretnutie sa priateľov, známych, pravidelných návštevníkov i takých, ktorí do chrámu zablúdia len zriedkakedy.

Zaujímavosťou boli ukážky moderného sakrálneho umenia. Návštevníci sa mohli započúvať aj do tónov hudobných nástrojov, ktoré v kostole bežne nepočuť.

Podujatie si obľúbili

Podujatie Noc kostolov sa organizuje vo viacerých mestách Slovenska súčasne. Medzi tie, ktoré v noci otvorili svoje brány, patril aj kostol Všetkých svätých v Ilave. „O Noci kostolov som sa dozvedel z Čiech, kde som kedysi pôsobil. Spolužiak, ktorý tam dodnes pôsobí, zorganizoval toto podujatie prvýkrát pred štyrmi rokmi. Porozprával mi o ňom a mne sa myšlienka veľmi zapáčila. Povedal som si, že to skúsime aj v Ilave a malo to veľmi peknú odozvu,“ hovorí Peter Jurčík, správca farnosti Ilava.

Organizátorom podujatia je rímsko-katolícka farnosť a mesto Ilava. „Po prvom ročníku boli ľudia nadšení, páčil sa im aj druhý ročník, takže sme sa pustili aj do tretieho. Jedným z cieľov je dať príležitosť k stretnutiu tých, ktorí pravidelne prichádzajú do kostola, ale aj tých, ktorí sem zablúdia len niekedy. Je to jedinečná príležitosť stretnúť sa v sakrálnom priestore,“ hovorí Jurčík.

Prezradil, kde má podujatie svoje korene. Vzniklo vraj omylom, keď zabudli vo Viedni zamknúť kostol. „Zostal otvorený a dostali sa doň bezdomovci, narkomani a ďalší ľudia z okraja spoločnosti. Nič nekradli, len ticho sedeli a obzerali si kostol. Cítili sa tam veľmi dobre. A to je naším cieľom, zažiť v chráme nielen bohoslužby, ale aj umelecký zážitok,“ tvrdí.

O mníšskej reholi

Podujatie začalo vyzváňaním zvonov a svätou omšou. Program otvoril farár Peter Jurčík v habite trinitára, niekdajšej mníšskej rehole, ktorá sa podieľala na výstavbe kostola. Preto býva kostol Všetkých svätých označovaný aj ako kostol Trinitárov. „Bol to dobrý pocit, vcítiť sa do roly trinitára, staviteľa tohto chrámu. Ľudia po dvestotridsiatich rokoch stretli živého trinitára,“ hovorí s úsmevom.

O tejto reholi sa viac dozvedeli všetci, ktorí prišli do kostola. Čakala ich zaujímavá prezentácia v krypte kostola, ktorá bola najväčším lákadlom. „Krypta je ohromný priestor, prichádza tam veľa ľudí, detí i dôchodcov. Mnohí z nich ani len netušili, že tu niečo také máme,“ hovorí Jurčík.

„Tento priestor je jedným z najväčších podzemných kryptových priestorov na pochovávanie na Slovensku. Sú tu pochovaní aj radoví mnísi. Často sa využíva aj ako alternatívny kultúrny priestor,“ hovorí Miroslav Toman z Trenčianskeho múzea. „Najlepší bol prvý ročník, prišlo veľa ľudí, vtedy sa krypta otvorila pre takéto účely. Toto podujatie má svoj účel, je veľkým obohatením pre kultúru v meste,“ hovorí s tým, že v rámci Slovenska sa do podujatia zapojilo približne štyridsať kostolov.

Kedysi mnísi, dnes väzni

Prezradil niekoľko zaujímavostí z histórie kostola Všetkých svätých. „Je najstráženejším kostolom na Slovensku, pretože je súčasťou bývalého kláštorného komplexu, ktorý sa neskôr stal väznicou,“ hovorí. Dnes si v bývalom kláštore odpykávajú svoje tresty najťažší zločinci, mnohí z nich sa už za jeho múry nikdy nedostanú.

Dvojvežový chrám sa nachádza v priestoroch väznice, a preto inou bránou, ako hlavnou prednou, sa k nemu nikdy nedostanete. Aj tú lemujú vysoké väzenské múry. Hneď nad kostolom sa nachádza väzenská kaplnka. „V päťdesiatych rokoch sa odtiaľ prebúral jeden väzeň dole do kostola. Neutiekol však, zastavil ho kostolník,“ prezradil zaujímavosť.

Kúsok umenia v krypte

Okrem prezentácií v podzemí kostola mohli návštevníci vidieť aj kus moderného sakrálneho umenia. Predstavil ho Ľubomír Ježo z Ladiec, ktorý ilavský kostol navštevuje často, no v krypte ešte nikdy nebol. Po stenách boli rozvešané jeho diela, ktorých, ako nebýva zvykom, sa ľudia mohli dotýkať. Dotykom ich človek totiž viac pochopil a prenikol do podstaty prírodného materiálu, z ktorého boli stvorené. „Maľujem výjavy z Biblie a mojimi farbičkami nie sú klasické farby, ale sú to väčšinou polodrahokamy alebo iné prírodné materiály, skameneliny, fosílie...,“ predstavil svoje umenie. Čo-to povedal o každom jednom svojom diele.

Umenie ovládlo nielen kryptu, ale aj loď kostola. A keďže chrám a hudba patria nerozlučne k sebe, predstavili sa žiaci ilavskej základnej umeleckej školy. Zazneli husle, klavír, spev a netradične i tóny saxofónu či cimbalu. V podaní zboru G.E.N 80 z Pruského sa prítomní mohli započúvať do meditačnej hudby a spevu. Predviedli sa tiež divadelníci a chrámom zaznelo i čítanie a modlitba s Bibliou.