LAZY POD MAKYTOU. V jednej z podhorských obcí Púchovskej doliny sa pasujú s neposlušnými tokmi. Korytá sú zanesené, brehy zarastené. Voda potom robí problémy, poškodzuje aj cesty. Len hlavný tok sa pritom ťahá obcou popri ceste v dĺžke pätnástich kilometrov. Aj miestnych potôčikov je veľa. Čo aj malé, sú schopné pri náhlej zmene počasia narobiť škody.
Niektoré kritické úseky dali vodohospodári do poriadku. Pri otázke, čo by ešte potrebovali urobiť, sa starosta len usmeje a tvrdí, že je toho ešte dosť. Jedno naozaj kritické miesto je určite na Čertove.
Stará fotografia a po rokoch stratená voda
Skôr než začne starosta Lazov pod Makytou hovoriť o problémoch s potokmi, otvára skriňu s archívnymi materiálmi. Vyberá starú fotografiu. „Keď ju ukážem aj rodeným Lazanom, ktorí tu žijú celý život, veru hádajú, kde je to,“ vysvetľuje Ján Mičic.
Na obrázku je mladá žena s dieťaťom, podľa oblečenia je záber urobený tak v štyridsiatych rokoch. Obe ležia na zemi a vzadu za nimi sa v údolí kľukatí cesta a popri nej potok. Vidieť ich celkom jasne. V potoku sa dá dokonca rozpoznať aj dláždené koryto. „Je to časť, ktorú my voláme Panština. Ľudia to však z tejto fotografie nepoznajú,“ hovorí starosta. „Vyzerá to celkom inak. Dnes už nevidieť nič. Po Bielej vode nie je ani pamiatky. Všetko je zarastené stromami a hustými kríkmi,“ doplní. Začína takto nie náhodou.
Podmývanie cesty a opravy
Hlavný tok, Biela voda, ktorý preteká cez obec, má pätnásť kilometrov a doslova kopíruje teleso cesty. Naozaj ho vo viacerých častiach vôbec nevidieť. Brehy, miestami aj koryto, sú zarastené. Roky neudržiavaný tok spôsobuje v obci problémy. Obavy majú hlavne o cestu. „Projekt na úpravu toku Bielej vody na Hornej Dubkovej existoval už päť rokov. Slovenský vodohospodársky podnik nemohol dlhší čas nájsť na úpravy peniaze. Nedávno ju už zrealizovali, čomu sme veľmi radi,“ vysvetľuje starosta.
Dodáva, že na rieke boli ešte v minulosti vybudované takmer po celom toku stavy. Bol pekne zregulovaný. Voda, mráz, prúd rieky a ešte všeličo iné ich však po rokoch zničili. „Stavy spomaľovali a dvíhali tok vody. Potom, čo prestali plniť funkciu, sa prúd valí nekontrolovane riekou a podmýva brehy pod miestnou komunikáciou. V niektorých miestach dokonca hrozí, že sa cesta zosunie, k čomu už v minulosti aj došlo,“ hovorí Mičic s tým, že najväčšie problémy boli v Hornej Dubkovej. Dnes už sú koryto aj brehy upravené.
Tiekol po ceste, už má koryto
Zanedbaný stav však mali v Lazoch aj na miestnych prítokoch. Napríklad v časti Potok, cez ktorú tečie Gabčovský potok. „Pozrite sa, len konce stavu v koryte sú obrastené machom, možno vo výške metra. Tie trčali. Všetko ostatné bolo už zanesené bahnom. Neexistovalo už prakticky žiadne koryto. A všetko bolo ešte zarastené stromami a kríkmi,“ opisuje Mičic stav pri návšteve kritického miesta v časti Potok. Dodáva, že dochádzalo k vybrežovaniu a voda tiekla po miestnej ceste.
Takýto stav mali podľa starostu aj v Mladoňove, kde voda narobila už aj škody. „Vyrazila na cestu, a tá je v týchto miestach celkom zničená,“ informuje. Rovnaká situácia hrozila aj časti Potok. Cesta pritom odtiaľto pokračuje ešte hore, jazdí sem aj autobus. Za kritickým miestom je popri ceste postavených viacero domov. „Čo by sme robili, keby voda cestu zničila?“ pýta sa Mičic s tým, že na rozsiahlejšie opravy nemajú financie.
Vodohospodári teraz koryto nanovo vybagrovali a vyčistili aj brehy. „Zažila som, keď to bolo presne takto vybagrované. Mala som vtedy asi len dvanásť rokov,“ povedala nám v miestnej časti Potok asi päťdesiatročná pani, ktorá tu vyrástla a býva tu už len jej mama. Potok bol podľa jej slov naozaj veľmi zarastený vŕbami. Starosta je rád, že vodohospodári našli peniaze na úpravu potokov v ich obci. Oceňuje ich prácu.
Ešte jeden veľký problém
Ťažkú hlavu majú však v Lazoch ešte pre jedno miesto, ktoré je tiež kritické. Vezieme sa preto vyššie do hôr, na Čertov. V mieste, kde je problém, cesta prechádza po moste ponad potok, ktorý je hlboko zarezaný dolu pod ňou. Ďalej pokračuje rovno a stáča sa aj doľava, smerom hore na hrebeň Javorníkov. „Cestári aj povedali, že by tu dali nové zvodidlá,“ hovorí starosta a ukazuje na staré, hrdzavé. Sú navyše takmer vo vodorovnej polohe. Berie však aj argumenty. „Pravdu majú v tom, že sa to dá zrealizovať, keď sa upraví koryto potoka a zastabilizujú sa brehy. Voda ich podmýva, ale nielen tie. Načala poriadne už aj most pod cestou,“ ukazuje na zlý stav miesta.
Vodný živel zapracoval dokonca aj na stabilite stĺpa elektrického vedenia. „Už padal. Teraz je podložený veľkými skalami a zasypaný,“ konštatuje starosta s tým, že je ťažké odhadnúť, čo s ním nabudúce zase voda urobí.
Len nedávno pritom dokončili cestári opravu cesty k hrebeňu Javorníkov na Kohútku. Doprava je hore teraz pohodlná a oveľa bezpečnejšia. A to aj v zime. Ak by však prestal slúžiť most na Čertove, vodiči sa na ňu asi nedostanú.
Úpravy a ich význam
Starostlivosť aj o vyše 30-kilometrový tok Bielej vody, ktorý v hornej časti preteká aj obcou Lazy pod Makytou, zabezpečuje Správa povodia stredného Váhu Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP). „Zregulovali ho ešte v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Aj keď za 60 rokov fungovania došlo na viacerých miestach k určitému poškodeniu, najmä pri povodniach, úpravy vykonali naozaj kvalitne. Napriek tomu bolo potrebné niektoré časti opraviť a zabezpečiť plynulý prietok, ktorý by spĺňal kritériá na protipovodňovú ochranu,“ povedal Ľuboš Krno, hovorca SVP.
Opravy robili vodohospodári v minulom roku. Pokračovali aj na začiatku tohto roka od februára do apríla. „Vlani sme v miestnej časti Horná Dubková vlastnými kapacitami opravili tzv. stupeň s výtokovými krídlami. To znamená priečny, asi 1,2 metra vysoký priehradný múr cez potok, ktorý má za úlohu znížiť rýchlosť pretekajúcej vody. Výtokovú časť z tzv. vývaru pod týmto vodným stupňom sme z bočných strán, ktorým vo vodohospodárskej terminológii hovoríme krídla, spevnili lomovým kameňom, aby nedochádzalo k brehovému poškodzovaniu,“ spresňuje Krno. Súčasne vodohospodári urobili aj úpravy brehu a od nánosov ho vyčistili v dĺžke asi 150 metrov.
V miestnej časti Potok vyčistili tzv. prepážku na vodnom toku. Ide o priečnu stavbu so 4,5 až 5 metrov vysokým múrom. „Je akousi malou, asi 80 metrov dlhou a 30 metrov širokou, priehradou. Zmierňuje rýchlosť vodného toku, ale aj zachytáva rôzne naplaveniny. Z tejto vodnej stavby sme vyťažili zhruba 2500 m kubických nánosov,“ uvádza ešte Krno.
