POVAŽSKÁ BYSTRICA. Miroslav Králik inšpirácie čerpá zo života, nič neprikresľuje ani nedomýšľa. Na papier dáva skutočné životné príbehy, často vyrozprávané rodinnými príslušníkmi a známymi.
Nedávno pokrstil sedem nových kníh, medzi nimi poviedky, rozprávky, či „prasačinky“ pre dospelých.
Písať neprestáva
Auto má záľubu v zbieraní ľudských príbehov. Zaznamenáva ich rukou na papier, až neskôr vychádzajú v knižnej podobe.
Prvotina, román zo študentského prostredia - Študujeme, milujeme, žijeme, vyšla pred desiatimi rokmi. Odvtedy sa jeho zbierka rozrástla o ďalších šestnásť kníh. Na svet prišiel druhý diel románu. Troška fantázie s cieľom pobaviť čitateľa a filmového diváka možno nájsť v dielach Komisár Seth, Mimíci sa zabávajú, Mutanti, Gurmáni I a Gurmáni II, Biorobot a Planéta pokladov.
Prvky fantázie nenájdeme už v jeho dielach, ktoré prišli potom. „Väčšinou sú to zážitky, ktoré má zaujali a ktoré mi porozprávali v rodine, ale aj priatelia... Píšem o tom, čo sa skutočne stalo, nič nedokresľujem. Načo dokresľovať? Hovorí sa tomu životné príbehy,“ vysvetľuje autor. „Snažím sa písať tak, aby ľudí moje knihy zaujali, aj keď sa k nim dostanú po sto rokoch,“ dodal.
Lipovou vetvičkou nedávno pokrstili práve takéto príbehy. Do života boli uvedené poviedky, ktoré napísal sám život Poviedky mix, Poviedky písané životom, Rybárske poviedky I, Rybárske poviedky II, rozprávka Nešikovný čarodejník, Moji kamaráti a kniha pre dospelých Život. Naposledy svoje knihy krstil pred necelými štyrmi rokmi, odvtedy vznikli ďalšie tri, no mal ešte štyri doposiaľ nevydané. „Je to sedemnásť rokov roboty, čo kniha, to rok. Mám ešte osemnástu knihu, ktorá je hotová...,“ prezradil o svojej doterajšej tvorbe.
Čo čaká čitateľov v pripravovanej osemnástej knihe, prezradiť nechcel.
Záľuba a spoločná práca
Miroslav hovorí, že písaniu sa venuje najmä cez zimu. „Píšem rukou na papier, potom mi pomôžu kamaráti s korektúrou a počítačovou úpravou,“ hovorí.
Plné ruky práce má aj v zamestnaní, už dvadsaťdeväť rokov pracuje v školstve. V súčasnosti učí v škole v Považskej Teplej. Kúskom umenia prispeli aj jeho žiaci, ktorí v úvode krstu zahrali niekoľko známych ľudových piesní.
Vydávanie svojich kníh financuje z vlastných prostriedkov, preto, ako hovorí, konzumenti literatúry musia byť trpezliví, tak ako bol aj on sám v začiatkoch tvorby. „Píšem preto, lebo ma to baví. Nepíšem nič, čo sa mi nepáči, bola by to zbytočná robota. Najlepší pocit je, keď cítim, že som odviedol dobrú robotu. Keď ma niekto pochváli, som ešte radšej,“ hovorí s úsmevom. Občas sa však stretne aj s kritikou. „Každému sa páči niečo iné. Sto ľudí, sto chutí,“ reaguje.
Knižky vyslali do sveta
Novú literatúru krstili bývalé kolegyne, s ktorými, ako sám tvrdí, začínal pred sedemnástimi rokmi na literárnom poli, Ľudmila Ježková, Viera Procházková a Božena Dobrovičová. Bývala kolegyňa, pedagogička Mária Pekárová prečítala krátku ukážku z rybárskych poviedok. Aj pri jej písaní, ako to je u neho zvykom, čerpal zo života. Rybárčenie je pre neho srdcovou záležitosťou. Jeho najväčší úlovok, viac ako štrnásťkilová šťuka, je zobrazená aj na titulnej strane Rybárskych poviedok.
