Teraz však neprišla ako predstaviteľ známej rodiny pre spoločenskú udalosť, ale ako herečka. V Ateliéri Milana Sládka v ZUŠ I. W. Kráľa v monodráme Shirley Valentine doslova roztočila kolotoč vynikajúcich hereckých stvárnení čohokoľvek a kohokoľvek.
V monodráme Shirley Valentine hrá Zuzana Kronerová manžela, nápadníka, syna, dcéru, priateľku, scéna je jednoducho plná postáv, aj keď hrá len jeden človek.
Vynikajúci výkon a reakcie
Ateliér Milana Sládka v ZUŠ I.W. Kráľa sa zmenil na divadelný klub, kde sa odohrávala verejná psychoanalýza najtajnejších zákutí manželského života poznačená stereotypom a ubíjajúcou rutinou. Všetko bolo podané z pohľadu zrelej ženy, s nadhľadom plným sebairónie a svojského humoru. Úlohy sa zhostila Zuzka Kronerová naozaj vynikajúco, čoho svedectvom boli spontánne reakcie hlavne ženskej časti publika. Po predstavení monodrámy Shirley Valentine z pera anglického dramatika Willyho Russella v jej podaní zaznievalo z úst viacerých žien – Bolo to neskutočné, veď to som bola často akoby aj ja.
Shirleyine deti už odišli z domu, zostal jej len manžel, ktorý sa každý deň vracia domov len preto, že chce mať na stole teplú večeru. Nehovorí takmer nič. Ona sa nemá s kým pozhovárať, a tak sa rozpráva s kuchynskou stenou. Neskôr prichádza spásonosná myšlienka na únik, exotickú dovolenka v Grécku. S priateľkou. Dostaví sa pohoršenie detí, a predsa len nakoniec odchod. Ale rozhovory pokračujú, so skalou.
Glosovanie nielen na javisku
Shirley je vtipná glosátorka fádneho života, ktorý prežívajú mnohé totálne vyťažené ženy dnešného uponáhľaného sveta. Ako hovorí samotná herečka Zuzka Kronerová, zaslúžili by si viac, ako to, čo žijú. Text anglického dramatika dostáva vďaka herečkinmu vyzrelému prejavu svojské, nenapodobiteľné čaro so slovenským príznakom.
„Ja tiež často glosujem v živote samú seba. Bez toho sa jednoducho žiť nedá. Humor musí byť prítomný, keď žije človek sám, ale o to viac, keď žije s partnerom. Musia sa smiať, ale smiať spolu," hovorí Zuzana Kronerová. Dodáva, že inak končí vzťah ako v prípade Shirley. Aj jej však humor pomáha a pokúsi sa tiež vzkriesiť sny, preto je stále živá, nestáva sa žijúcou mŕtvolou. Žartíky mieri hlavná postava hlavne na seba samú. A tak je dobré to riešiť aj v živote.
„Iné by bolo, samozrejme, keby som sa napríklad aj svojmu partnerovi v živote vysmievala, to by určite nebolo dobré pre vzájomné porozumenie. Ale spoločný smiech a sranda namierená na seba samých sú mimoriadne zdravé a napomáhajú duševnej pohode, dobrým vzťahom. Ja sa smejem sama na sebe veľmi často. Napríklad, keď nemôžem niečo nájsť. Napríklad kľúče, peňaženku, mobil. To je inak na dennom poriadku. Som veľmi, veľmi roztržitá a musím so svojím neduhom bojovať už pekných pár desaťročí," priznáva sa herečka.
Ži a nechaj žiť! Toho sa drží Zuzana Kronerová
Zuzana Kronerova hovorí, že siahodlhé rozhovory o vzťahu zažila počas svojej študentskej mladosti, a je dobré vyvrátiť občas svoje vnútro ako futro, ale každý by mal mať aj svoje tajomstvá. „Treba hovoriť, hovoriť a zase hovoriť a vychádzať si v ústrety. Aká som ja múdra, veď ja som tuším psychologička pre manželské vzťahy," konštatuje herečka so smiechom a hneď dodáva, že sa na to necíti. „Ale skúsenosť ma naučila, že ži a nechaj žiť, je dôležité pri manželskom vzťahu. Nechcela by som nikdy partnera prerábať. A on keby chcel, aby som sa ja nejako výrazne zmenila, nešlo by to. To by som mu ušla. Každý musí chcieť sám urobiť druhému človeku radosť a vyhovieť mu, nie aby ho do toho niekto nútil."
Hlavná hrdinka monodrámy je osamelá, nikto ju nepočúva, neberie vážne. Nuž sa vyrozprávala kuchynskej stene. Čo iné jej zostávalo? Deti vyleteli z hniezda, je na tom dosť mizerne. Hneď v začiatku monodrámy zaznieva, že manželstvo je ako Stredný Východ, nič nevyriešiš. Trochu sa zamiešaš tu, trochu tam, ale väčšinou skláňaš hlavu, dodržiavaš zákaz vychádzania a dúfaš, že prímerie vydrží. „Musela sa vzbúriť a odísť do Grécka, inak by bolo zle," konštatuje Kronerová. Žartuje aj na svoju adresu. My sa našťastie s manželom rozprávame a radi rozprávame obaja, aj do Grécka ma zobral a aj ja jeho. Sme radi spolu, našťastie. Je to renesančný človek, ktorý vie debatovať o všetkom a divadlo má veľmi rád, takže má pochopenie pre moju profesiu, našťastie," prezrádza o svojom životnom partnerovi.
Veľmi jej v piesňach záleží na texte
V monodráme často herečka aj spieva. Má hlboký hlas a zaujímavý spevácky prejav. Zuzana Kronerová však hovorí, že nemala nikdy potrebu prezentovať sa ako speváčka. „Ale mnohí hudobní dramaturgovia a režiséri mi hovoria, prečo som nenahrala CD. Vždy spievam v divadle, keď je to potrebné, ale takéto ambície som nemala."
Na piesne má herečka svoje nároky. „Veľmi mi záleží na texte. Keď je výborný, ako napríklad v šansónoch, som mimoriadne ochotná. Ako samostatná šansoniérka, to sa mi pritrafilo pred troma rokmi, keď ma môj kamarát Jožko Bednárik, ktorý nás žiaľ opustil a veľmi, veľmi mi chýba, prinútil, ako aj mojich ďalších kolegov, aby som spievala šansóny. Vybral mi nádherných šesť s krásnymi textami, aj ma zrežíroval. Som pyšná na túto našu spoločnú prácu. Aj som si užila nášho Béďu, lebo niekoľko muzikálov som mu odmietla, nie vždy som mala čas a nie vždy sa to dalo, ale s ním to bolo krásne trojročné obdobie a veľmi mi je smutno, lebo bez neho to už nie je ono," vyznáva sa herečka.
Ako to bolo s Čerešňami?
Známy je však širokej verejnosti hlas Zuzky Kronerovej z pesničky Čerešne. Podpichneme preto trochu a pýtame sa, kto ju spieval skôr, či ona alebo Hana Hegerová.
„Ja som ju spievala určite skôr. Ona prišla potom za autorom textu pánom Lasicom, lebo sa jej veľmi pesnička páčila. Videla náš program Nikto nie je za dverami alebo Ktosi je za dverami v štúdiu L+S vtedy ešte S a vypýtala si ju, či ju môže spievať. Jara Filipa sa nikto nepýtal. Ale ja pani Hegerovú veľmi obdivujem. Pošťastilo sa mi po mnohých rokoch dokonca, že sme ju spievali spolu. Veľmi sme sa pri tom obe zabávali aj na skúške, aj na vystúpení. Tak sa kruh krásne uzavrel," prezrádza Kronerová.
Dodáva ešte, že dokonca Hanka Hegerová chodila s jej mamičkou na konzervatórium, len ona bola mladšia.
S Považím ich obe spája rodina
Rovnako ako je Hana Hegerová spojená vďaka rodinným koreňom so Žilinou a vraj aj s jednou dedinkou neďaleko Považskej Bystrice, tak je Zuzka Kronerová spojená s Považskou Bystricou. „Veľmi rada sa vraciam na miesta, ktoré sú spojené s mojou rodinou a Považská Bystrica je jedno z nich. Aj teraz vznikla krásna príležitosť, že som si mohla poobjímať svojich príbuzných. Mám strašne veľa bratrancov a sesterníc, lebo rodina je veľká. Nedávno nám, žiaľ, zosnula posledná ockova sestra, Zuzka Vaňousová, vynikajúca maliarka a krásny človek, veľmi múdry, ktorá aj nádherne spieval. Naša rodina je Bohom požehnaná na talenty. Aj Zuzka má veľa potomkov a okrem toho tu žijú aj ďalšie sesternice, takže mám okolo seba stále veľkú rodinu u vás a je prečo sa vracať," hovorí herečka. Dodáva, že keď mali naposledy zlet Kronerovcov, napočítali sa vyše päťdesiati.
Chata a zážitky
Na Cerove nad Nimnickou priehradou mali v minulosti Kronerovci aj chatu a Zuzka Kronerová si aj na jej návštevy rada spomína. „Už ju nemáme. Ešte otec si želal, aby sme ju predali a aby sme si zadovážili niečo na Záhorí. A to sa aj podarilo. Rodičia tam boli nesmierne šťastní. Chvíľku, dlho to netrvalo. Odišli mi potom, žiaľ, obaja, jeden za druhým. Mám však krásne spomienky na chvíle prežité na tejto chate na Považí,“ hovorí herečka.
Chodili na ňu rady aj jej deti. „Boli tu najšťastnejšie, v krásnej prírode. Ja a moja mama sme zase mali rady výhľady na priehradu. Preplávala som ju ako veľmi mladá, asi dvanásťročná hore - dole, až do Nimnice a späť. Som vášnivá plavkyňa. Takže mám krásne zážitky z Považia. Aj z rybačky. Otec bol vášnivý rybár. Brával na rybačku aj mňa a čosi som naozaj aj chytila. Ale nakoniec som rybárčenie v puberte opustila. Ale možno v penzii? Ktovie. Len sa to musím zase podučiť, aby som mohla dostať aj rybársky lístok,“ zdôveruje sa Zuzana Kronerová.
Priznáva sa ešte k jednej vášni. Miluje hory. K turistike a láske k horám ju dotiahol aj jej manžel. „Čoraz ťažšie sa mi však kráča dolu kopcom, musím sa priznať. Manžel je však veľký turista a občas ma povláči.“
Ako sa stratili v horách
Zuzka Kronerová si spomína aj na potulky po Považí, neďaleko rodičovskej chaty. „Chodila som sem vždy na huby, keď sme prišli s otcom a vždy som zablúdila. Raz dokonca aj s mojimi malými deťmi a otec bol veľmi rozčúlený. Aj ma vraj hľadal a kričal za mnou Zuzana, Zuzana. Lenže čo, ja keď som prestala vidieť priehradu, už som nevedela, kde som. Boli sme bez vody, bez kúska chleba a kráčali sme asi päť hodín. Vyšli sme z lesa poriadne ďaleko od našej chaty. Našťastie boli moje deti veľmi trpezlivé,“ zaspomínala si herečka.
Na veľa pekných vecí má Zuzka Kronerová málo času, tak ako mnohí ľudia dnes. Aj na tie hory. „Keby bolo viacej času, bolo by to krásne. Na veľa vecí v živote, ktoré nám akosi unikajú,“ dodáva nakoniec.
Nemala ho nazvyš ani pri našom krátkom stretnutí v jednej z učební ZUŠ po predstavení v Považskej Bystrici. Našla si ho však aj napriek únave a zabitému času strávému v aute pre nešťastné bratislavské zápchy. Chcela si chvíľku nechať aj pre rodinu a my sme to rešpektovali. Rodinu spomenula aj v rozhovore v súvislosti s otcom a herectvom.
„Všetci otcovi súrodenci hrávali v slovenských filmoch a hrali fantasticky. Teta Zuzka a ujo Jano mali ponuku do martinského divadla. Zuzka hrala aj v divadle v Považskej Bystrici, ktoré sa sprofesionalizovalo a prešlo do Žiliny. Bola rovnocennou partnerkou hercom a herečkám. Len mala už dve deťúrence, tak povedala, že jej bolo veľmi ľúto, keď ich nechávala večer samy a nebola pri nich," povedala Zuzka Kronerová. Prezradila tiež, čo jej pošepla tajne na adresu herečiek. „A teraz tetu Zuzku zacitujem - A ešte keď som videla tie intrigy herečiek medzi sebou, tak som si povedala, že tuto ja nebudem,“ usmieva sa potmehútsky Zuzka Kronerová.
