DUBNICA NAD VÁHOM. Vedenie mesta navrhlo prijať úver vo výške 1,9 milióna eur na rekonštrukcie materských škôl a komunikácií. S výškou úveru poslanci nesúhlasia, navrhujú len tretinovú výšku na škôlky, cesty a chodníky chcú financovať z rezervného fondu.
Uznesenie o nižšom úvere a použití rezervného fondu primátor vetoval.
Návrh na úver
Vedenie mesta požiadalo banky o vypracovanie ponuky na úver. Najvýhodnejší im ponúkla Slovenská sporiteľňa. Pri úvere vo výške 1,9 milióna eur dáva úrokovú sadzbu 1,15 percenta so splatnosťou na desať rokov.
Z peňazí by chceli zrekonštruovať všetky škôlky v meste, aby sa znížila energetická náročnosť. Ich oprava by stála zhruba 600-tisíc eur. Časť z tejto sumy by sa mohla mestu vrátiť v podobe grantu z Európskej banky pre obnovu a rozvoj v rozpätí 10 až 15 percent výšky istiny v závislosti od počtu realizovaných oprávnených opatrení na zníženie spotreby energií.
Väčšia časť úveru by smerovala do ciest a chodníkov. Niektoré z nich by dostali úplne nový povrch. Napríklad cesta v Prejte, kde vodárne budujú kanalizáciu. Tie by sa podieľali by aj na rekonštrukcii cesty, prispieť by mal aj samosprávny kraj, keďže ide o cestu tretej triedy, ktorú má v správe.
Chýbal im záverečný účet
Návrhom na prijatie úveru sa poslanci mali zaoberať štyrikrát. Iba mali, pretože dve neplánované zastupiteľstvá neboli uznášaniaschopné. Podľa poslancov im termín nevyhovoval, preto sa ospravedlnili.
Pri treťom raze už bol dostatočný počet poslancov, avšak úver neschválili. Poukazovali najmä na skutočnosť, že nemajú k dispozícii záverečný účet, a tak nemôžu posúdiť, aká je výška rezervného fondu. Taktiež sa im nepozdávalo, aby v posledných mesiacoch volebného obdobia prijímali úver v takej výške.
„Bol som sa pozrieť v Prejte. Pokiaľ viem, práce na kanalizácii sú zastavené a na cestu nie je problém zobrať špeciálny úver. Úver podľa mňa aj tak nebude vyčerpaný do konca roka. Na škôlky sme peniaze už schválili z rezervného fondu. Doteraz sa nič neurobilo,“ poukázal František Fusek.
„Čerpanie úveru je jeden rok od podpisu zmluvy,“ reagoval viceprimátor František Mikolášek. Suma 90-tisíc na škôlky z rezervného fondu podľa neho problémy v nich nevyrieši a rezervný fond by mali radšej ponechať na iné nepredvídateľné situácie.
Argumenty prečo áno a prečo nie zaznievali zo strany vedenia mesta i zo strany poslancov, pripojili sa aj občania. Väčšina poslancov však zotrvala na svojom stanovisku a bez záverečného účtu návrh na úver neprijali.
Štvrtý pokus
Štvrté rokovanie o úvere už bolo čiastočne úspešné. Poslanci predložili návrh, aby úver bol prepočítaný zo sumy 1,9 milióna na 600-tisíc eur. Podľa prednostu Pavla Kubečku dostali nezáväzné stanovisko, že podmienky úveru zostanú nezmenené. Zároveň upozornil na dlhovú brzdu, ktorá pre samosprávy znamená, že na budúci rok budú môcť minúť peniaze len do výšky tohtoročných výdavkov. „Peniaze z úveru by sme do konca roka použili,“ tvrdil s tým, že na budúci rok by tak mali lepšiu východiskovú pozíciu. Podľa neho by sa do konca roka stihol urobiť výber dodávateľov i práce.
„Na rokovaní klubov sme pripravili návrh uznesenia, že mestské zastupiteľstvo schvaľuje úver 600-tisíc eur na rekonštrukcie škôlok, na rekonštrukcie konkrétnych ciest, ktoré majú najvyššiu prioritu, vyčleniť 382-tisíc z rezervného fondu,“ predložila stanovisko klubov Ľuba Backová.
Do diskusie sa opäť zapojili aj občania, najmä z Prejty. Marián Bielik poukázal na ďalšie rozbité cesty v tejto časti mesta, nielen tie, ktoré sú zahrnuté do opráv. Podľa Backovej návrh konzultovala s poslancom za Prejtu Antonom Kvasnicom i s mestským úradom. „Zoznam prioritných opráv vypracoval úrad, v Prejte bude cestu opravovať kraj aj Považská vodárenská,“ reagovala.
Pavol Kuruc zas poukázal na ďalšie poškodené cesty v časti Za traťou. „Murgašova ulica je po zjednosmernení Gagarinovej dvojprúdová, je v zlom stave,“ tvrdil.
Názor poslancov sa však nezmenil. Uznesenie o nižšom úvere a použití rezervného fondu prijali. Proti bol František Mikolášek, zdržali sa Mária Bagínová, Libor Poruban, Radoslav Žáček a Anton Kvasnica.
Primátor nesúhlasil
Uznesenie nie je právoplatné. Primátor využil svoje právo a nepodpísal ho. „Primátor pozastavil výkon uznesení, pretože sa domnieva, že odporujú zákonu a sú pre mesto zjavne nevýhodné,“ informoval hovorca primátor Juraj Džima.
Ak chcú poslanci veto primátor prelomiť, musia uznesenie potvrdiť do dvoch mesiacov, čiže do 12. augusta, trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Takto potvrdené uznesenie už primátor nemôže pozastaviť.