Popri hlavnej ceste na Púchov je v Považskej Bystrici predajňa. Vidieť pred ňou aj vo výklade najmodernejšie motorky, štvorkolky a iné mašinky. Pekné kúsky. Skutočné motocyklové poklady sú však ukryté inde. Ide o súťažné tatrany, manety, špeciálnu jawu, či motorku, na ktorej jazdil známy pretekár Jozef Chovančík. Super kúskov je oveľa viac. Karol Farkašovský ich nielen zbiera, ale sám opäť prebúdza k životu, dáva im niekdajší príťažlivý vzhľad a schopnosť jazdiť. Porozprával o ich ceste k nemu aj histórii, a tiež o vzťahu k dvojkolesovým miláčikom či vzácnych náhodách pri ich zháňaní.
Prvé motorky
Prvú motorku dostal Karol od otca, keď mal sedem rokov v roku 1960. „Bol som prváčik a išlo o Manet 90, ktorú mám aj dnes v zbierke,“ rozhovorí sa zberateľ.
Jeho oveľa väčšou srdcovkou však bola iná, staršia a mohutnejšia krásavica. „Mali sme doma aj starú motorku BMW. Objavuje sa vo filmoch z povstania alebo druhej svetovej vojny a jazdia na nej nemeckí vojaci alebo esesáci. Bol som asi piatak alebo šiestak, tatko bol vtedy na liečení. Neviem, ako a prečo prišiel ten nápad, ale zdal sa mi výborný. Zobral som mu ju a prišiel som na nej do školy. Bola to asi dvestokilogramová mašina. Keď spadla, mal som veľký problém postaviť ju,“ spomína si na starú motorku, ktorá sa mu ako chlapcovi veľmi páčila, Farkašovský. Aj si pre ňu dokonca poplakal. „Tak ozajstne, keď ju otec predal niekomu na traktor,“ dodáva.
Vzťah k motocyklom mu zostal na celý život. Dopoludnia opravuje motorky, robí servis na štvorkolky, ktoré predávajú a na repasovanie starých motocyklov mu zostáva čas len po večeroch a cez víkendy. „Urobených mám asi 18 motoriek a v depozite, porozoberaných určite dvadsať,“ počíta zberateľ.
Súťažné tatrany a iné kúsky
Teraz sa venuje hlavne súťažným tatranom. „V dielni ich mám päť v rôznom stave,“ hovorí Karol. Dodáva, že pri súťažných motorkách, veteránoch, má každý kúsok väčšiu zberateľskú cenu, ak má aj nejakú históriu a je známe, kto na nej jazdil. „Je to jednoduché. Vždy sa urobili štyri motorky pre štyroch jazdcov. Najmenšia kubatúra 75 sa robila pre Jožka Kožucha, 100 pre Milana Kremla a Jožka Siručeka a 125 pre Jožka Počarovského,“ spomína aj mená pretekárov Farkašovský. Potom ukazuje z jeho zbierky posledný súťažný tatran z roku 1982, ktorý sa vyrábal v Považských strojárňach. „Čaká ho teraz lakovanie,“ konštatuje.
Tatrany boli podľa neho výborné stroje. „Išlo o zvláštnu konštrukciu osemrýchlostnej motorky, ktorá mala svetové parametre a pomáhala Československu v 70. až 80. rokoch získavať svetové trofeje a strieborné vázy počas šesťdňových motocyklových súťaží. Neboli nasadené v špici, ako profi tímy na Jawách, teda Jožko Chovančík či Emil Čunderlík. Zahraničné družstvá, východní a západní Nemci či Taliani obsadzovali nízke kubatúry. V nich bola najväčšia konkurencia. Od nasadených tatranov dostávali od Slovákov zahraničiari na frak. Oni jazdili na motorkách SWM, PUCH, simsonoch a zündappoch,“ hovorí niečo aj z histórie motocyklového športu Farkašovský.
Dodáva, že potom prišla mladšia generácia. Jožko Chovančík, ktorý začal jazdiť na tatranoch asi v roku 1978 a potom aj Emil Čunderlík. Úplne posledným najlepším jazdcom bol podľa Farkašovského Miro Šuška, ktorý má teraz autoškolu a preslávil sa práve na týchto strojoch. „Ja som tohto tatrana kúpil. Je z Čiech a dostal sa ku mne dosť zložitou cestou,“ vysvetľuje zberateľ a hneď ukazuje na ďalšie vzácne kúsky v zbierke.
Rovesníka tatranov, anglickú motorku BSA zo 60. rokov, ktorú elektronicky vydražil a doviezla mu ju špedičná firma z miesta asi 70. kilometrov od anglického prístavu Dover. Tiež upozorňuje na motorku ČEZET 150, s ktorou chodí na zrazy a mopedy z Považských strojární. „Mašinka tu v kúte vznikla v roku 1971. Konštruktérom tohto prvého modelu Babetta 228 bol Gusto Ulický, ktorý už, žiaľ, nedávno zomrel a tamto je zase 207-ka, už na väčších kolesách,“ vysvetľuje Farkašovský.
Indická prešmyčka
Hneď potom ukazuje jednu z posledných Jáw 21 – „športiek“, v bledomodrom prevedení, vyrobených v strojárňach a hneď potom sa rozhovorí o prototype motorky stojacej vedľa nej v peknej červenej farbe, ktorá bola špeciálne určená pre trh v Indii. „Dizajn robil pán Vačko z Beluše a v Indii sa jej vyrobili státisíce kusov. Jedine v tejto krajine sa vyrábali licenčne považskobystrické motorky a bola to firma Yezdi alebo Jawa ideál,“ hovorí Farkašovský s tým, že aj názov Yezdi vznikol zaujímavo.
„Najprv doviezli nejaké motorky do Indie Česi a keď poskladali prvú a skúšali ju, zakričali – jezdí. No a Indovia vytvorili z ich pokriku názov s ypsilonom Yezdi. Aj sa to tak volalo, predávalo a doteraz v Indii tieto motocykle jazdia,“ vysvetľuje Farkašovský.
Za dobrý skutok čezeta
Cesta zberateľa k niektorým kúskom bola zaujímavá. „Toto je motorka ČEZET 250, fabrický špeciál, na ktorej jazdil Jožko Chovančík v dobe, keď bol československý reprezentant, majster Európy a majster sveta v roku 1986. Túto motokrosovú motorku mal však ako zábavku,“ vysvetľuje Farkašovský. On ju získal ako odmenu za dobrý skutok.
„Bol som raz v dielni aj na Štedrý deň. Mal som vtedy autoservis. Išli okolo na aute chlapci niekde od Sniny či Prešova, už si presne nepamätám. Vracali sa z robôt až z Prahy a na favorite sa im v Považskej Bystrici rozsypala predná náprava. Poruchu som rýchlo odstránil, aby sa dostali k štedrovečernému stolu. Chceli sa mi revanšovať. Všimli si, že zbieram motorky a jeden z nich spomenul, že má doma čezetu, či by bol záujem. Samozrejme, že som mal. Naozaj mi ju doviezol a predal za veľmi prijateľnú cenu. Až neskôr sme zistili, že sa mi oplatilo vykonať na Vianoce dobrý skutok, lebo je to motorka po mojom kamarátovi,“ spomína si Farkašovský a vysvetľuje, že boli s Jožom Chovančíkom susedia aj kamaráti.
Ďalej nás zberateľ upozorňuje na pozostatok motorky z čias, keď sa vyvíjala babetta v 70. rokoch. „Ide o jeden jediný zachránený kus. Získal som ho od kamaráta z Milochova. Robil som v tom čase v autoservise a on veľmi potreboval motor zo Škody 1203 na traktor a nemal peniaze. Urobili sme výmenu,“ vysvetľuje Karol Farkašovský.
Manetky a zrazy
Jednu motorku dorábal zberateľ nedávno pre špeciálnu príležitosť. „Máme stretnutie v Ružomberku. Ide o Manet 90 z roku 1947, tiež z Purčená pre trh v Indii. „Dizajn robil pán Vačko z Beluše a v Indii sa jej vyrobili státisíce kusovovažských strojárni. Má 67 rokov a je to jeden z prvých v nultej sérii. Na zraze som s ňou zatiaľ ešte nebol. Nestihol som urobiť motor,“ vysvetľuje zberateľ.
Každý rok sa stretáva v Ružomberku na špeciálnom stretnutí veteránov, manetiek stále viac účastníkov. „Býva nás teraz už aj 35. Na prvý ročník dorazilo len 15 jazdcov a pri ceste späť sme museli volať odťahovku. Teraz prídeme aj odídeme na motorkách bez problémov. Keď zostaneme stáť na námestí, je to nádhera. Motorečky sú nastavané vedľa seba ako korálky,“ usmieva sa zberateľ. Má ešte jednu manetku. Na nej bol na zraze už osemkrát. Je v pôvodnom stave. „Má o rok menej, ako tá, čo som nedávno opravil. Tiež je v najlepších rokoch, má 65,“ dodáva.
Čo išlo pod guľu?
V zbierke u Karola Farkašovského nájdete ešte veľa vzácnych kúskov. Aj Babettu Supreme, ktorá sa vyvážala do USA. V Československu zostali vtedy iba tri, možno štyri kusy. Jeden z nich zdobí jeho zbierku. Jawu 05 kúpil ako starú, rozbitú. Mal nové súčiastky okrem zadného plechu. Poskladal ju na obraz pôvodnej, má dokonca výrobný štítkok. Jawu 555, rýchlostný špeciál, vyskladal s pomocou počítačového programu ako repliku. „Originál sa nezachoval, lebo Považské strojárne mali stanovený systém. Keď nejaká motorka, ktorá sa vyrobila, nešla do sériovej výroby, skončila pod guľou. Vedľa zlievarne bola veľká veža a v nej bola obrovská oceľová alebo liatinová guľa. Tam rozbíjali nepodarky,“ vysvetľuje Farkašovský.
Fajnové technické kúsky
Hrdý je aj na skúter tatran z roku 1964, tiež pojazdný, na ktorom nie je nič menené a jazdí aj na zrazy. Zaujímavá je aj motorka, ktorú robil Gusto Ulický v roku 1961 a tiež vychádza z Jawy 555, ale je to prvá pretekárska motorka vyrobená fabricky na Slovensku.
„Táto motorka je veľmi vzácna. V knihe, ktorú vydal Gusto Ulický, je práve táto odfotografovaná a má komponenty z originálu. Boli vyrobené iba dva. Jeden mal riadidlá vyššie hore a druhý už trochu nižšie. Existuje aj fotografia zhotovená potom po päťdesiatich rokoch. Gusto pri nej kľačí a pozerá sa na ňu. Hovoril pri tom bystrickým dialektom - A dze si zebral ten karburátor? Šak to je presne ono. To sa totiž dnes ťažko zháňa, lebo je to originál talianske dellorto,“ hovorí Farkašovský.
Prvý skúter Manet 100 z roku 1959 vo Farkašovského zbierke má zase zaujímavé technické vymoženosti, čo sa týka štartovania a s čím sa teraz pyšní Honda ako s novinkou. Má aj americkú babettu, na ktorú mu chýba jedna vec a pripravené náhradné diely na viacúčelový motocykel VM, z ktorého sa vyrobilo len päť kusov. Jeden model je v zbierke motocyklov Vlastivedného múzea a jeden ešte neposkladaný v jeho zbierke. Čierny skúter Tatran 125 z roku 1968 z poslednej série aj s prívesným vozíkom upúta tiež každého návštevníka predajne Farkašovských.
Zbierka a múzeum
Zbierka Karola Farkašovského ulahodí oku každého a nemusí to byť len motocyklový „fanda“ či technik, „fajnšmeker“. Zberateľ by bol ochotný prepustiť niektoré vzácne kúsky aj do mestského múzea v Považskej Bystrici. Mesto však múzeum nemá. Ak takýto zámer nevyjde, možno poputujú niekde preč do technického múzea, alebo inde, čo by bola naozaj škoda.
Autor: BERKO
