POVAŽSKÁ BYSTRICA. História fabriky je so životom Strojárenskej štvrti úzko spojená. Súčasťou Dňa strojárov bola preto aj návšteva priemyselného parku. V areáli základnej školy boli pripravené športové súťaže a popoludní kultúrny program a stánky.
Návšteva, zaujímavé fakty a problémy s dopravou
Na prehliadku krytov v bývalých Považských strojárňach sa zozbierala veľká skupina ľudí. Organizácia však na začiatku zlyhala. Autobus, ktorým sa mali ľudia odviezť, meškal viac ako pol hodinu. Viacerí preto išli vlastnými autami alebo pešo.
Pripravená bola prehliadka jedného, zatiaľ stále funkčného krytu. Sprievodcu bol ochotný aj počas víkendu urobiť návštevníkom Pavol Mikuš. „Ide o kryt KZ, teda kazetový a je to asi pre dvakrát tristo ľudí,“ prezradil o mieste návštevy.
V priemyselnom areáli je však takýchto objektov viac. „Ďalšie kryty sú studňové, ST. Majú kapacitu tiež dvakrát po tristo ľudí. Jeden veľký kryt U 100 je ešte v kopci Žiar. Ten by poslúžil asi 2000 ľuďom,“ povedal Mikuš. Dodáva, že ukrytie v čase studenej vojny bolo vo fabrike vypočítané vždy na najsilnejšiu zmenu. „Považské strojárne mali asi 12 400 zamestnancov, ale krízová zmena bola vždy len nejakých 4000 ľudí. S ukrytím sa počítalo pre krátkodobé prežitie, možno na 17 hodín, napríklad v prípade bombardovania. Sú to kryty budované pre prípad vojnového stavu,“ vysvetlil Mikuš.
Super aj ako fetiš socializmu
Kryt, ktorý si mohli ľudia pozrieť, postavili v 60. rokoch. Pri niektorých nápisoch, predmetoch, informačných tabuľkách a heslách by si zostavovatelia programu Fetiše socializmu určite prišli na svoje. „Systém civilnej ochrany začal fungovať v Československu v roku 1951. V kryte je elektrika, voda, hygienické zariadenia a tiež filtro-ventilácia. Všetko stále funkčné. Dokonca, keby nebola elektrická energia, obyvatelia by si zabezpečovali čerstvý vzduch ručným pohonom. Stačilo by to na najnutnejšie prežitie,“ prezradil Mikuš.
Cez vojnu teda kryt ešte neslúžil. „Boli tu aj také kryty, ale tie zbúrali, keď sa stavali strojárne. Veľký pod horou postavili už počas vojny. Boli tam razené chodby. Je stále funkčný, len je bez elektriky," uzatvoril rozprávanie Mikuš.
Očakávania a nápady
Ľudia, ktorí prišli na prehliadku, očakávali, že navštívia aj väčšie kryty. „Už tu raz organizovali nejakí mladí aktivisti prehliadku fabriky a vtedy sme boli aj vo väčších krytoch. Nebola tam síce elektrika, ale zabezpečili osvetlenie baterkami,“ povedal jeden z účastníkov. Padli dokonca návrhy, či by nebolo možné zabezpečiť v niektorom z krytov aj nocovanie. Bol by to vraj fantastický zážitok.
Pavol Mikuš porozprával ľuďom aj mnoho zaujímavostí z čias, keď sa plánovala výstavba fabriky a neskôr aj z jej budovania a výroby. Jednu mladú návštevníčku, fotografku, mimoriadne zaujali premietané fotografie. Pre porovnanie to boli zábery z minulosti, keď ešte výrobné haly nestáli a potom ďalšie, ktoré zachytávali zmenu. „Je super, keď nám to ukazuje takto pre porovnanie. Krásne vidieť, ako sa priestor menil. Človek dokáže krajinu celkom pretvoriť,“ povedala.
