PÚCHOV. Stretávajú sa v priestoroch detského včelárskeho múzea, ktoré vzniklo pred siedmimi rokmi z iniciatívy Centra voľného času Včielka v Základnej škole Jana Amosa Komenského v Púchove.
Keďže teória ide ruka v ruke s praxou, učia sa aj na včelnici. Len sedem minút krokom od múzea, za nemocnicou, stojí kráľovstvo mladých včelárov.
Múzeum, včelnica a nemilé prekvapenie
Evu Kováčovú, ktorá vedie krúžok, včelárstvo zlákalo už dávno, stalo sa jej životnou filozofiou. „Včelám sa venujem od roku 1997. Najskôr som založila krúžok v Záriečí aj s malou včelnicou,“ hovorí. V súčasnosti sa svojmu koníčku venuje aj v Púchove a skúsenosti s radosťou odovzdáva deťom, ktoré navštevujú včelársky krúžok.
Vychovala mnohých mladých včelárov, spomína na mená tých najaktívnejších - Mirko Slávik, Edko Janíček, Jakub Kuchta a samozrejme, Mirko Baláž z Lednice, ktorý sa už teraz stará o tridsať včelstiev.
Stretávajú sa v priestoroch detského včelárskeho múzea, ktoré je jediné svojho druhu na Slovensku. V roku 2007 vytvorili toto príjemné prostredie z lásky k prírode a včelám. V jeho priestoroch si na svoje prídu tí starší, ale aj mladší včelári. Okrem toho múzeum navštevujú deti materských škôl, žiaci základných a špeciálnych škôl na vzdelávacích programoch Včela medonosná. „Najväčšie detské výpravy s celými autobusmi prichádzajú zo Základnej školy Slovenských partizánov v Považskej Bystrici, Špeciálnej základnej školy v Považskej Bystrici a Základnej školy Janka Kráľa v Novej Dubnici. Vo všetkých týchto školách sú úžasní učitelia, ktorí si uvedomili, že včielka je deťom dobrým vzorom v učení, v práci i v živote,“ povedala.
Teória ide spolu s praxou
Aby bolo naozaj prepojenie teórie s praxou, v roku 2008 vznikla včelnica za nemocnicou.
Na poslednej návšteve nás však čakalo nemilé prekvapenie. Nie prvýkrát sa tam vybúrili vandali. Našli sme veľa neporiadku a vyvalenú drevenú bránu s nápisom Včelnica. „V decembri to bolo najhoršie, vtedy nám aj úle poprevaľovali. Takto si nemôžeme nič plánovať, nemôžeme nič obnovovať a stavať. Má akákoľvek naša snaha zmysel, keď nám to hneď poničia?“ pýta sa sklamane Kováčová.
Včelnica je inak veľmi príjemné, tiché miesto. Možno si tam oddýchnuť, zrelaxovať, načerpať novú silu. Tú pravú atmosféru dodávajú včelie úle, do ktorých usilovne nonstop lietajú včeličky a prinášajú klbká peľu na svojich nožičkách. Započúvať sa do ich bzukotu či nadýchať sa čerstvého, voňavého liečivého vzduchu tiež stojí za to. „Vysadili sme tu včelomilné stromy, ako gaštan jedlý, pagaštan konský, liesku, lipy. Chceli by sme to tu ďalej zveľaďovať, no len tí vandali nám berú chuť do práce,“ povzdychne si. Na včelnici im často pomáha aj skúsený včelár Kamil Bielik, ktorý svojou dobrotou vychováva u mladých včelárov úctu k starším.
Len tímovou prácou niečo dokážu
O včelársky krúžok majú záujem väčší i menší. Naučia sa veľa nového, zabavia sa, no nie je to len med lízať. „Od septembra do marca sme riešili testy v časopise Včelár. Sú to náročné otázky, musíme veľa pracovať s literatúrou. Uspeli sme a boli sme pozvaní na Celoslovenskú súťaž organizovanou Slovenským zväzom včelárov do Kráľovej pri Senci, kde sme získali všetky ocenenia. Prvé miesto ako družstvo, prvé miesto v korešpondenčnej súťaži. Uspeli aj jednotlivci, Ján Kuchta - prvé miesto, Lukáš Šulík - druhé miesto a Matej Fojtík - tretie miesto,“ pochválila sa šikovnými mladými včelármi. Krúžok sa môže pýšiť aj cenou Kolomana Novackého, ktorý bol významnou osobnosťou slovenského včelárstva.
Traja spomínaní včelári sa nedávno zúčastnili medzinárodnej až svetovej včelárskej súťaže IMYB 2014 v Poľsku vo Pszczelej Wole, kde sa popasovali s devätnástimi krajinami sveta. Aj tentoraz sa im podarilo obsadiť popredné priečky a zaradili sa tak medzi top desiatich najlepších. „Z 53 účastníkov získal Lukáš Šulík krásne štvrté miesto, Ján Kuchta piate a Matej Fojtík deviate miesto,“ hovorí s úsmevom vedúca krúžku.
Už sa stáva tradíciou, že slovenská delegácia prekvapí účastníkov IMYB zaujímavým predstavením svojej krajiny. Ani tento rok to nebolo ináč. „Naši chlapci Janko, Lukáš a Maťo predstavili Slovensko v nemčine, angličtine a ruštine. Boli sme jediní, ktorí trojjazyčne informovali devätnásť krajín sveta o krásach Slovenska o Včelárskom skanzene Kráľová pri Senci či detskom včelárskom múzeu v Púchove,“ hovorí. Okrem iného sa tak zároveň zdokonaľujú aj v jazykových schopnostiach.
Tvrdí, že kým sa dostali až sem, usilovne pracovali. „Včely nás naučili, že len tímovou prácou niečo dokážeme. Preto sa všetci traja museli dlho učiť, bola to drina,“ hovorí.
Vo včelách sa našli
Lukáš Šulík a Matej Fojtík hovoria o svojich začiatkoch včelárenia. Lukáš chodí na krúžok aj s bratom. „S pani Kováčovou sme sa kedysi stretli na jarmoku v meste. Porozprávala nám o činnosti krúžku, zapáčilo sa nám to. Zapísali sme sa naň a navštevujeme ho už tri roky,“ hovorí o začiatkoch včelárenia, ktoré ho natoľko zaujalo, že minulý rok si kúpili s bratom vlastné včely. „Zatiaľ máme tri rodiny a pomaly ich rozmnožujeme. Med sme zatiaľ nemali, ale pomaly sa chystáme už stáčať. Staráme sa o ne sami, nikto nám nepomáha. Niekedy však potrebujeme radu, často nám pomôže práve pani Kováčová,“ povedal.
Matej krúžok navštevuje asi päť rokov, so včelami sa však stretáva už od malička. „Už ako malý chlapec som s babkou a ujom včeláril, aj s dedkom som chodil ku včelám. Mama videla, že ma to zaujíma, a tak mi neskôr navrhla, že ma zapíše do tohto krúžku. Začal som ho navštevovať a rozvíjať svoje schopnosti,“ hovorí Matej, ktorý už tento rok bude mať vlastné včely. „Pomaly som si spravil odložence a už mám peknú rodinu,“ pochválil sa aj s tým, že včelín majú u babky, včelárky, na Lazoch pod Makytou. „Nechodievam tam často, skôr len cez víkendy, keď mám čas. Preto mi pomáha babka s ujom,“ dodal s tým, že práve čas je pri chove včiel najdôležitejší. „Včelám sa treba venovať. Treba na to nervy, čas a miesto, kde ich budete chovať."
Oboch úspechy tešia, vo včelárení plánujú pokračovať aj naďalej. „Veľkovčelári sa aj sami uživia. Pre nás je to však len koníček, ktorému sa chceme venovať aj v budúcnosti,“ zhodli sa obaja.
Na návšteve v múzeu
Počas našej návštevy v múzeu sme sa dozvedeli niekoľko zaujímavostí o včelách, o ich liečivých produktoch, či význame pre život človeka a záchranu prírody. Rozhovor sme si osladili koštovkou u nás menej známeho gaštanového či sladkého pohánkového medu a pergy – fermentovaného včelieho peľu. Domov sme si odniesli niekoľko krásnych ručne vyrobených výrobkov z vosku. Naučili sme sa, že práca včelárov je náročná a zaslúži si obdiv a poďakovanie. Utvrdili sme sa v tom, že krajina, ktorá nemá včely, nemá ani budúcnosť. O tú našu sa obávať nemusíme, v Púchove vyrastá nová generácia včelárov.
