ILAVA. Hodiny, ktoré sa nachádzajú na ilavskej mestskej veži, pochádzajú zo začiatku dvadsiateho storočia. Odvtedy slúžia svojmu účelu.
Mesiac boli mimo prevádzky, teraz vyhrávajú znovu.
Ilavská mestská veža
Veža patrí rímsko-katolíckej farnosti Ilava, v súčasnosti je využívaná ako zvonica. Jej bránu len nedávno prvýkrát otvorili verejnosti pri príležitosti medzinárodného dňa detí.
Podľa Miroslava Tomana, miestneho historika a pracovníka Trenčianskeho múzea, v minulosti bola veža krajšia, ako v súčasnosti. „Mala barokovú trojcibuľovitú strechu. V súčasnosti je zakončená provizórnou ihlanovitou vežou, lebo v roku 1894 pustošil Ilavu veľký požiar, ktorý zničil barokovú strechu,“ uviedol Toman.
Mestská veža pochádza podľa viacerých historikov z čias neskorého stredoveku, z pätnásteho storočia. V súčasnosti patrí medzi národné kultúrne pamiatky. „Na medziposchodí sa nachádzajú pozostatky pôvodnej omietky. Sú to renesančné grafity, ľudia sa tu podpísali na steny. Na ďalšom poschodí je grafitov ešte viac. Najkrajším z celého priestoru je grafit Jakuba Hermana z roku 1648,“ prezradil. Práve rôzne renesančné a barokové detaily, ktoré možno na veži nájsť, ju oprávnili k tomu, aby bola zaradená medzi kultúrne pamiatky.
Vežové hodiny
Zvony mestskej veže sa nachádzajú na ďalšom poschodí. Pochádzajú z roku 1924 a odliate boli vo zvonolejárskej dielni v Trnave. „V sedemnástom storočí veža nevyhrávala tak ako dnes. Zvony, ktoré sa tam nachádzajú, sú veľmi mladé vzhľadom k veži. Koncom devätnásteho stočia sa znehodnotila baroková veža a roztopili sa všetky zvony,“ hovorí historik.
Toman tvrdí, že stroj vežových hodín môže byť mladší ako rok 1911. „Predpokladám, že jeho zásadná rekonštrukcia mohla byť v roku 1959,“ tvrdí. Vtedy urobili aj generálnu opravu mestskej veže.
V súčasnosti sa veža využíva ako zvonica a vežové hodiny, ktoré dotvárajú námestiu tú pravú atmosféru, prešli nedávno generálkou. Z prevádzky boli odstavené takmer mesiac a do veže sa vrátili na konci mája.
