POVAŽSKÁ BYSTRICA. Janu Veličovú z výboru teší, že sa tradičná akcia udržala, získala si obľubu, a tak sa koná už jej štvrtý ročník. Aj tento rok prišlo na podujatie veľa ľudí, a to nielen z tejto mestskej časti.
Tradícia a čo pribudlo
Podujatie získalo obľubu v rámci celého mesta. „Slávnosti sú určené hlavne ľuďom, ktorí sú zo sídliska Lány, ale aj z iných mestských častí. Začali sme ich organizovať, lebo bol dopyt po nejakom takomto podujatí. Vznikla pekná tradícia, čo nás teší,“ povedala Jana Veličová.
Štvrtý ročník bol mimoriadne bohatý aj na účinkujúcich. „Vystúpili ľudové súbory, rockové skupiny, na pódiu však nechýbali ani diskotance či country, predstavili sa aj deti z materskej školy. Zo stánkov sú veľmi zaujímaví drotári, hrnčiari a kováči, teda tradičné remeselné stánky,“ povedala Veličová.
Od druhého ročníka pribudla tradícia oceňovania jednotlivcov aj inštitúcií, ktorí preberajú drevenú sošku Lánštiara. „Ocenenia sme odovzdávali teraz štyri a z toho štyri ceny išli pre organizácie. Dostali ich eRKo, Základná škola Nemocničná, Materská škola Lány a z osobností Ján Bukový, ktorý trénuje dorastencov vo futbale. Organizácia eRKo dostala cenu za Rozprávkový les, podujatie ktoré organizuje v našej mestskej štvrti, škola a materská škola oslavujú zase okrúhle výročia a pán Bukový za dlhoročnú prácu venovanú športu,“ povedala Veličová.
Možnosť pre šikovných kuchárov a pekárov
Veľmi obľúbenou súčasťou slávností býva vždy Pýcha našej kuchyne. Nechýbala ani teraz. „Máme stále viac a viac ľudí, ktorí nám niečo chutné pripravia. Lákavo vyzerali napríklad torty či sladké guličkové zákusky. Príspevky pre maškrtenie sa aj vyhodnucujú. „Sú označené menom a vždy vyhodnocujeme aj víťaza,“ povedala Veličová. Dodala, že odmenia však vždy všetkých.
Spomínanie učiteľky a futbalistu
Za základnú školu prevzala ocenenie pani učiteľka, ktorá už patrí medzi nastarších pamätníkov školy ale aj života na sídlisku. „Pochádzam z Ukrajiny. Bojuje sa tam teraz. Keď mi zomreli rodičia, odišli sme na Moravu, tam som začala aj učiť. Potom som sa zoznámila s manželom. Išla som za ním a začala som učiť v Považskej Bystrici. Nemali sme v meste byt, tak sme išli bývať asi na päť rokov do Papradna. Z Brna do Papradna, to bola dosť veľká zmena,“ spomína si pani Mária Zvaričová. Dodáva, že potom dostali byt na Lánoch. „Nad cukrárňou a už som na sídlisku vyše päťdesiat rokov,“ prezradila pani učiteľka Zvaričová. Dodala ešte, že za tie roky sa toho veľa zmenilo aj v školstve. „Kedysi boli lepší žiaci, čo sa týka správania, ale dnes majú zase lepšie podmienky aj výsledky. Aj škola sa po rokoch veľmi zmenila, je krásna,“ dodala.
Pamätníkom, minimálne čo sa týka futbalu v Považskej Bystrici, je zase Ján Bukový. „Venujem sa mu naozaj už od desiatich rokov,“ prezradil Bukový. Dodal, že ho v poslednom období potešila správa o výstavbe ihriska s umelou trávou. „Dúfam, že futbal sa dostane v meste opäť na úroveň, ktorú si zaslúži,“ povedal ešte Bukový.
Autor: BERKO
