TRENČIANSKA TEPLÁ. Slávnostnú chvíľu si nenechali ujsť ani obyvatelia. Hoci sa im vynovená železničná stanica páči, najmä starší majú výhrady.
Skráti čas cestovania
Dvadsaťkilometrový úsek modernej trate medzi Trenčianskou Teplou a Belušou skráti podľa ministra dopravy Jána Počiatka cestovanie po železnici o viac ako sedem minút. „Pre mňa je však najdôležitejší komfort a bezpečnosť, ktoré tento úsek trate spĺňa,“ povedal.
Na stanici ho pristavili aj obyvatelia. „Perón je dlhý. Ako môže starý človek alebo zdravotne postihnutý stihnúť od pokladne ku vlaku? Zbadá ho výpravca?“ spýtal sa ho pán Albín.
Podobné otázky položil aj ďalším. „Samozrejme, že sme pamätali aj na ľudí, ktorí idú do kúpeľov, starších a hendikepovaných. Od augusta budú môcť používať výťah, ktorý bol v minulosti nákladný, aby mali bližšiu cestu a nemuseli ju absolvovať až po podchod,“ reagovala hovorkyňa Železníc SR Martina Pavlíková.
Trvalo to takmer päť rokov
Modernizácia železničnej trate v úseku Trenčianska Teplá – Ilava – Beluša pre traťovú rýchlosť do 160 km/h je súčasťou modernizácie železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov a nadväzuje na úseky Zlatovce – Trenčianska Teplá a Beluša – Púchov, ktorý sa v súčasnosti rekonštruuje. Jej súčasťou je aj vybudovanie infraštruktúry, vrátane podjazdov, nadjazdov, zastávok a železničných staníc. S budovaním sa začalo v roku 2009. Celkové náklady predstavujú viac ako 275 miliónov eur, z toho Európska únia refunduje Slovensku 231 miliónov eur.
Úsek Púchov – Považská Teplá
Prednedávnom sa začala modernizácia trate v úseku Považská Teplá – Žilina, predpokladané náklady sú 153 miliónov eur aj s DPH.
Jeden z najzložitejších úsekov však na modernizáciu ešte len čaká. Ide o úsek Púchov – Považská Teplá. Jeho náročnosť spočíva v budovaní dvoch tunelov a estakád ponad rieku Váh. „Termín začatia výstavby ešte nie je stanovený. V súčasnosti bola podpísaná dohoda o partnerstve medzi Slovenskom a Európskou úniou, je potrebné schváliť ešte zoznam projektov,“ informoval Štefan Sedláček riaditeľ odboru investorského GR ŽSR.
Zhovorčivejší pri termínoch bol generálny riaditeľ ŽSR Štefan Hlinka: „V prvom polroku budúceho roka začneme s tendrom. Celý úsek by sme chceli spojiť s uzlom Žilina do roku 2020.“ Na výstavbu tohto úseku sú predpokladané náklady 300 miliónov eur.
