DUBNICA NAD VÁHOM. Folklórny súbor Mladosť v meste pôsobí už neuveriteľných 45 rokov. V roku 1969 pôsobil na pôde vtedajšieho Domova mládeže SOU v Dubnici nad Váhom. Jeho členskú základňu od začiatku tvorili najmä študenti spomínaného učilišťa alebo žiaci iných miestnych stredných škôl.
Súčasnosť je trochu pozmenená. Členmi súboru už nie sú len študenti, ale i ľudia, ktorí si pre svoju lásku k folklóru nájdu čas aj popri zamestnaní.
Reprezentujú doma aj v zahraničí
V súbore momentálne pôsobí približne štyridsať tanečníkov, muzikantov a spevákov. Okrem pôvodných choreografií z oblastí, ako je Terchová, Trenčín, Horehronie, Čičmany, Detva, Goral a Zemplín, sa v súčasnej tvorbe venujú dubnickému regiónu a Ilavskej kotline. Na týchto základoch v roku 2004 vznikla aj folklórna spevácka skupina Dubnička, ktorá úspešne účinkuje pod záštitou súboru a je už jeho neodmysliteľnou súčasťou.
Mladosť patrí k najvýznamnejším nositeľom ľudových tradícií regiónu medzi folklórnymi súbormi. Dôkazom toho sú i Dubnické fašiangy či Vianoce, ktoré každoročne spoluorganizuje v meste. Okrem toho sa už viackrát prezentovali nielen doma na Slovensku, ale aj v Nemecku, Švajčiarsku, Rumunsku, Macedónsku, Maďarsku a v Česku. Momentálne sa pripravuje na veľký súťažný festival v Turecku, kde bude na začiatku augusta reprezentovať Dubnicu nad Váhom a Slovensko v konkurencii 25 krajín.
Niekoľkomesačná práca
Členovia folklórneho súboru Mladosť spoločne oslávili jubileum koncom júna veľkolepým slávnostným programom s názvom „Od remesla k tancu“. S jeho prípravou začali intenzívne už od januára, keďže sú medzi nimi noví tanečníci i muzikanti. „Som vďačný starším tanečníčkam a hlavne Lýdii Jurigovej za ich pomoc. Príprava bola veľkou výzvou aj pre nového primáša Mateja Bartáka, pri čom mu pomáhali starí muzikantskí „harcovníci“ nášho súboru, bratia Polakovičovci. Takýto typ programu bol pre nás výzvou, veď napríklad jeden tanec sa chalani dokázali prakticky naučiť za dva mesiace do premiéry. Tí, čo tancujú, vedia o čom hovorím. Gratulácie, čo som po skončení programu počul, patria všetkým, lebo si to zaslúžia. Chcem poďakovať aj nášmu kamarátovi a skvelému človeku, Štefanovi Muchovi, za réžiu,“ povedal po vystúpení vedúci súboru Branislav Múčka.
Veľa potu a nervov
Režisér programu Štefan Mucha si spomína na to, ako to bolo na začiatku. S Braňom Múčkom a Lydkou Jurigovou sa poznajú už dlho. „Keď som od nich dostal ponuku režírovať výročie, samozrejme, že som ju prijal. No potom ma zaskočili s informáciou, že v súbore je dosť nových členov. Najprv som sa poriadne nadýchol, a potom som povedal: „Dúfam že viete, do čoho idete. Bude to veľká drina a veľa potu a nervov. Ja urobím všetko pre to, aby to bolo také, ako si to predstavujete“,“ zaspomínal si.
„Tí, čo ma poznajú, vedia, že pri tancovaní nepoznám kamarátov, ani blízkych a už vôbec nepoznám slovíčka neviem – nemôžem - nedá sa. Môžem povedať, že párkrát sa tieto ozvali, hlavne u mladých tanečníkov, ale keď sme im ukázali, že sa všetko dá, keď sa chce, ich smer a snaha, sa tréning čo tréning zlepšovali a skvalitňovali ako po tanečnej, tak aj kondičnej stránke,“ doplnil.
Režiséra programu potešili aj muzikanti. „Prístupom a túžbou zahrať to, čo som od nich požadoval, splnili do bodky moje priania. V niektorých momentoch ma veľmi milo prekvapili. A nemôžem zabudnúť ani na spevácku skupinu Dubnička. Sú to ženy, ktoré presne vedia, čo je folklór. Skvelé speváčky a herečky.“
Bez práce nie sú koláče
Výročný program režisér poňal ako ucelený blok spolu so scénickým nádychom a hovoreným slovom. „Celým dejom sa nesie staré známe „bez práce nie sú koláče“. Tým mojím koláčom bol tanec - hudba - spev a toho som sa doslova držal pri režijnom skladaní programu. Prioritou pre mňa bolo, aby bol divák súčasťou celého deja, aby jednotlivé tanečné vstupy regiónov alebo spevácke a hudobné prechody, neboli rušivé,“ pokračuje režisér.
Program ešte umocnili texty remeselníkov o ich práci a ako svoju robotu a drinu vnímajú oni, ale aj ako sú na svoje remeslo pyšní. „Úprimne poviem, toto dielko sa rodilo ťažko, ale o to bol krajší výsledok v daný deň výročia, usmievavé tváre nielen účinkujúcich i divákov a potlesk, ktorý nekončil. Bolo mi cťou mať to režijne pod palcom a ďakujem za všetko všetkým,“ povedal dojatý Štefan Mucha.
O tom, že program sa skutočne vydaril, svedčia aj vyjadrenia divákov. „V súbore som tancovala asi 10 rokov, takže som zažila dve výročia a myslela som si, že poznám každý tanec, každú melódiu. Očakávala som, že ma nemôže na výročí nič prekvapiť, a že sa bude ponášať na predošlé slávnostné programy. To som sa ale riadne zmýlila. Od prvej až do poslednej minúty som v hľadisku sedela so zatajeným dychom a na konci programu som nechcela ani tlieskať, lebo som vedela, že tým sa program definitívne skončí. Počnúc scénou, osvetlením a plynulým dejom, plným humorných vsuviek, bolo toto vystúpenie jedno z najlepších folklórnych akcií, aké som videla,“ povedala bývalá tanečníčka Oľga Tmáková.
„Keďže mám doma 9-ročnú folkloristku, rada si s ňou pozriem aj iné vystúpenia starších folklórnych súborov. Výročný program Mladosti bol jednoducho super. Od začiatku až do konca sme si ho pozreli, ako sa hovorí, jedným dychom. Mal totiž perfektnú myšlienku a dobrý dej. Súboru aj naďalej budem držať palce a budem hrdá, ak sa aj moja dcéra rozhodne zakotviť práve v Mladosti,“ vyjadrila sa Renáta Tomíková.
Výročie plné spomienok
Výročia so sebou prinášajú aj množstvo spomienok a nostalgie. Inak tomu nebolo ani teraz. Už pred začatím programu sa vo vestibule vytvorili skupinky ľudí, ktoré sa po úvodnom srdečnom zvítaní pustili do spomínania. Z útržkov rozhovorov bolo jasné, že v súbore bola vždy skvelá partia a že život s folklórom je skutočne pestrý.
Medzi spomínajúcimi sme stretli aj bývalého člena súboru, Daniela Kubiznu: „V Mladosti som od roku 1982 strávil krásnych sedem rokov a vďaka nej som sa upísal folklóru na celý život. Veľmi som sa tešil na výročný program a na stretnutie s úžasnými ľuďmi, ktorých nosím stále v srdci. Zároveň som bol zvedavý na program, keďže som vedel, že súbor vedú mladí šikovní ľudia. Milo ma prekvapila Spevácka skupina Dubnička, ktorá je na vysokej úrovni a dotvorila jednotlivé čísla. Klobúk dolu, baby. Samozrejme, výborná bola aj hudba. Ďakujem vám, Mladosť, že ste mi pripomenuli mladosť, aj keď ja nebudem vďaka folklóru starý nikdy.“
Krstilo sa borovičkou
Po skončení programu a po tom, ako utíchli posledné tóny ľudovej hudby, zaburácal sálou obrovský potlesk. Vedúci súboru Branislav Múčka priznáva, že ho to veľmi dojalo a bol to jeden z najsilnejších zážitkov. „Najviac ma dojal práve ten neutíchajúci potlesk, ktorý si všetci na javisku užili. Pre mňa osobne to bola aj úľava, že je to všetko za nami a trochu aj smútok, že už je koniec. Ale tak to už raz v živote býva. Keď sa obzriem dozadu, tak neľutujem ani jednej minúty s týmto kolektívom, či už to bolo v dobrom alebo v zlom,“ uzavrel svoje rozprávanie.
Po programe nechýbalo ani spoločenské posedenie. FS Mladosť a SS Dubnička na ňom spolu pokrstili i nové CD s názvom Okolo Dubnice. Krstnými otcami sa ako najstarší členovia súboru stali bratia Jozef a Daniel Polakovičovci, familiárne označovaní ako Dedo Jozef a Dano. Krstilo sa obľúbeným súborovým nápojom, pravou slovenskou borovičkou. Potom už nasledovala len pravá folklórna zábava, na ktorej sa tancovalo, spievalo a opäť spomínalo.
