Vzťahy medzi Moravou a Slovenskom sú stále živé, udržujú ich folklórom. Spoločnú máme aj tradíciu príchodu vierozvestov Cyrila a Metoda.
PLEVNÍK-DRIENOVÉ. Festival moravskej hudby, tanca a tradícií, Morava krásna zem, sa v Plevníku-Drienovom konal už druhýkrát. Program návštevníkom ponúkol veľa zo slovenského i moravského folklóru, kus svojho umenia predviedli aj sokoliari.
Mnohých prilákali tradičné moravské špeciality ako grilované klobásy, frgále či moravské vínko.
Spoločné ohliadnutie sa do minulosti
Podujatie, ktoré organizuje občianske združenie Morava krásna sem, sa u ľudí stretlo s obľubou a záujmom. Na druhý ročník prišlo veľa domácich i hostí z Moravy.
Festival s rovnakým názvom ako združenie odprezentoval tradičnú ľudovú kultúru moravskej národnostnej menšiny na Slovensku, Moravu a jej nehmotné kultúrne dedičstvo. Celé podujatie sa nesie v duchu myšlienky „Dedičstvo otcov zachovaj nám Pane.“ „Atrakciou tohtoročného festivalu je pripomenutie si dvoch prvkov nehmotného kultúrneho dedičstva Moravy, a to sokolnictví a verbuňk,“ hovorí riaditeľ združenia Morava krásna zem Ľubomír Kľúčik. Spolu s podpredsedníčkou združenia Janou Muráňovou porozprávali o začiatkoch festivalu.
Zrodenie a myšlienka
„Nosnou myšlienkou festivalu Morava krásna zem je pripomenúť si tradíciu príchodu vierozvestov svätého Cyrila a Metoda na Slovensko. Festival vznikol minulý rok, v roku významného okrúhleho výročia ich príchodu na naše územie,“ hovorí Ľubomír Kľúčik. Cieľom festivalu je predovšetkým šíriť moravské tradície, zvyky a obyčaje na Slovensko. Festivalom chcú pripomenúť, že spoločná kultúra Moravanov a Slovákov nezanikla a stále žije. „Snažíme sa staršej generácii pripomenúť to, čo bolo kedysi a mladšej, ktorá nevie, čo to je, trošku ozrejmiť, o čom to asi bolo,“ tvrdí Jana Muráňová, podpredsedníčka združenia a vedúca folklórneho súboru Dúbravček. Dôležité je podľa nej uchovať si vzájomné vzťahy, ktoré po rozdelení republík utíchli.
Hlavnou úlohou združenia Morava krásna zem je združovať občanov Slovenskej republiky, ktorí sa hlásia k moravskej národnostnej menšine. „Chceme spájať ľudí, ktorí sa hlásia k moravskej národnostnej menšine, aj ľudí, ktorí majú vzťah k moravskej kultúre,“ vysvetľuje Kľúčik. Tešia sa, že ich myšlienku finančne podporil aj Úrad vlády Slovenskej republiky v rámci programu Kultúra národnostných menšín 2014.
Spoločne aj v programe
Počas nedeľného popoludnia v kultúrnom programe vystúpili folklórne súbory zo Slovenska i Moravy, dychová hudba, folková hudba či ľudový rozprávač, Moravan, Franta Uher. Z Čiech prišiel folklórny Súbor Rusava z Bystřice pod Hostýnem a Mužáci a ženy z Březí. Medzi domácimi vystupujúcimi nechýbal folklórny súbor Dúbravček, cimbalová muzika Vagabanda, dychová hudba Holazňanka, Považská Veselka či Purple strings.
A nielen Moravania prichádzajú na Slovensko, ponuku na návštevu dostali aj naši. Najbližšie pocestujú 6. septembra do Bystřice pod Hostýnem. „Pôjdeme s detským folklórnym súborom Dúbravček a folklórnym súborom Seniorpovažan,“ hovorí Jana Muráňová pričom vyzdvihla dobrú spoluprácu s mestským folklórnym štúdiom v Považskej Bystrici. No na pláne majú toho ešte viac.
Sokoliarstvo
V Čechách je sokoliarstvo zapísané v národnom zozname kultúrneho dedičstva. Niekoľko dravcov na podujatí predstavili sokoliari Ján Pacek a Veronika Veselá zo sokoliarskej skupiny Falconarri z Považskej Bystrice. K sokoliarstvu sa dostala vďaka priateľovi Jánovi, ktorý sa sokoliarstvu venuje už štrnásť rokov. „Sú to všetko dravce, ktoré sú už niekoľko generácií odchované v zajatí. Priniesli sme dravcov nočných aj denných, zo Slovenska i zahraničia,“ predstavila dravcov Veronika Veselá, ktorá bližšie porozprávala o niektorých z nich. „Kaňúr okrúhlochvostý je púštnym druhom jastraba. Prirodzené prostredie je preň horúce a teplé a suché, teda púšte a polopúšte. Zaujímavosťou je, že pri love sa spájajú do skupín,“ hovorí. U nás nežije ani orol stepný. „Občas k nám však prilieta. Typická je preň ruská step,“ vysvetlila sokoliarka.
