POVAŽSKÁ BYSTRICA. Ak pokosená tráva zmokne raz, nič sa ešte nedeje. Môže jej to dokonca prospieť. Ojedinelá búrka poľnohospodárom preto vrásky v tomto smere nenarobí. Horšie však je, ak pri kosení a po ňom prídu výdatnejšie, dlhotrvajúce zrážky. Tráva, ktorá nestihne vyschnúť a oprší, opakovane stráca ako krmivo na hodnote.
Vytrvalý dážď prináša problémy aj pri kosení obilia. Pýtali sme sa na situáciu poľnohospodárov v regióne.
Na pole sa nedostanú
Samostatne hospodáriaca roľníčka Helena Biernatová zo Zemianskeho Kvašova potvrdzuje, že veľa zrážok, hlavne neočakávaných lokálnych búrok, ktoré sa nedajú predpokladať, im komplikuje situáciu pri zbere. „Nie je veľa priestoru na kosenie, sušenie. Zasiali sme len osem hektárov obilnín. Zostáva mi kosiť ešte dva hektáre. Terén je kopcovitý. Aj sme s kosením začali, ale kombajn sme nevedeli hore dostať. Čakáme na lepšie počasie,“ hovorí Biernatová.
Príliš rozmoknutá, mäkká pôda znemožňuje prístup na polia. Lúky stihli, našťastie, pokosiť na jednotku. „Máme dobrú linku na zber sena. Tento rok sme kúpili širšiu kosačku a hrabačku. Máme aj lisy na senáž aj na seno. Pri dobrej technike sme dokázali vystihnúť chvíľky v počasí, aby sme pokosené pohrabali a zasenážovali,“ doplnila.
Môže zmoknúť len raz
Anna Beníková hovorí, že z lúk v okolí Papradna, ktoré majú v prenájme, už majú seno pod strechou. „Je to 470 hektárov. Vďakabohu, nemali sme pre dažde nejaký väčší problém. Vystihli sme čas. Trávy boli veľké, tak sme mali sena habadej. Viem, že niekto mal aj problémy. My sme veľký plechový senník veľmi rýchlo naplnili a nemusíme sa báť zimy,“ hovorí Beníková.
Dážď môže pri senách spôsobiť problémy. Hlavne ak pokosená tráva zmokne viackrát. „Keď seno zmokne jedenkrát, nie je to ešte žiadna tragédia. Dá sa ešte usušiť. Dokonca je to aj dobré, lebo po daždi odíde z tráv horčina. Ak však na seno zaprší viackrát, už to veru nie je dobré,“ vysvetľuje s tým, že potom sa už ako krmivo znehodnotí. „Ak teda pokosíme a príde dážď, zostáva už len modliť sa, aby nepršalo dlhšie a intenzívne,“ hovorí o tom, ako veľmi sú poľnohospodári závislí od vrtochov počasia, ktoré nemajú veru ako ovplyvniť.
Radšej voda ako sucho
O tvrdom chlebíku poľnohospodárov vie svoje aj Janka Balušíková, samostatne hospodáriaca roľníčka v Domaniži. „Problémy sú každý rok. Veď kedy mal poľnohospodár také počasie, ako by potreboval?“ pýta sa tak trochu aj žartom.
Problémy s dažďom pri kosení a sušení síce mali, ale stihli obilie ako-tak pozbierať. „Jačmeň a pšenica ešte čakajú. Uvidíme, ako bude, keď dozrejú,“ hovorí Balušíková s tým, že pokiaľ pri kosení neprší dva týždne v kuse, dá sa to ešte zvládnuť. „Tento rok, aj keď je mokrý, je však dobrý, že aspoň tráva narastie,“ myslí si Balušíková. Horšie je podľa nej, keď sú roky sucha, nič nerastie a niet ani čo kosiť.
V auguste bude hádam lepšie
František Šibík z Poľnohospodárskeho družstva Dolná Mariková hovorí, že často sa opakujúce a výdatné dažde sú problémom. „S kosbou sien radšej ešte čakáme. Pevne verím, že v auguste bude počasie lepšie, a keď nejaký ten týždeň vydrží, zvládneme trávy pokosiť. Hmotu pre zvieratá jednoducho potrebujeme,“ hovorí Šibík.
Ak dážď trvá dlhšie, sú problémy. „Pokosená tráva nemá kedy vyschnúť, ak zmokne viackrát, očernie. Potom, aj keď sa ju pokúšate zhrabať, prerastá cez ňu otava, so suchým hrabete aj zelené. Máte potom strach, aby sa hmota v senníku nevznietila. Vytrvalý dážď pri senách jednoducho rozhodne neprospieva,“ dodáva.
Pri žatve je to tiež tak, že na čas, keď je pekne, rýchlo vyjdú na polia a aby stihli, čo sa dá, pokiaľ ich neprekvapí dážď.
Dobrý na úrodu, ťažký na organizovanie
Jaroslav Kňažko hovorí, že problémy súvisiace s vytrvalým dažďom sa im, našťastie, vyhli. Pozemky kosili v okolí Praznova, Tŕstia a Slopnej. Stíhať všetko organizačne však nebolo jednoduché.
„Postíhali sme pokosiť aj nasušiť. Poľnohospodársky, zrážkovo a čo sa týka úrody, je toto jeden z najlepších rokov, aký som zažil. Ale na organizáciu práce a jej zvládnutie ťažký. Mali sme aj my čo robiť, aby sme si kosenie dobre zorganizovali a všetko úspešne stihli, zvládli,“ vysvetľuje Kňažko.
Problém so spratávaním slamy
Obrovské hektáre lúk a polí má v Púchovskej doline Poľnohospodárske družstvo Mestečko. Problémy majú hlavne so slamou. „Je uprostred žatvy, polovičku pšenice máme na koreni a problém máme so spratávaním slamy. Slama preprší, presychá, obraciame ju, a potom znovu zaprší. Počasie nám v tomto smere robí škrt cez rozpočet,“ hovorí Igor Ostrochovský, vedúci rastlinnej výroby.
Dodáva, že sená majú už väčšinou pozbierané. „Niektoré lúky, hlavne vo vyšších polohách, ešte nie sú pokosené. Máme však sena dosť. To sme ako-tak stihli,“ vraví s tým, že aj pri senáži im dážď predsa len komplikoval situáciu.
V súvislosti s krmovinami, ktoré ešte čakajú na kosbu, dodal, že počítajú v auguste s lepším počasím. „Prvý týždeň má byť ešte vlhký, ale potom má byť suchšie. Bude nás však už naháňať aj sejba repky. Nemáme z tých plôch ešte odpratanú slamu a potrebujeme to aj nahnojiť,“ dodáva. Pri prácach robí problémy aj stav pôdy po dažďoch, ktorá je veľmi mäkká, rozmočená, čo sťažuje akékoľvek plánované práce.⋌
