HORNÁ MARIKOVÁ. Pásmo Žrnovanky vždy prezentuje veľmi osobitým spôsobom miestny folklór, je plné svojského humoru a miestnych zvykov, či dávnych prežitkov z minulosti dediny..
Zachovávať tradície v Hornej Marikovej chce rovnako ako v iných obciach veľké nadšenie a aj kus obetavosti zo strany ľudí, ktorí sa venujú folklóru. Troch členov Žrnovanky tento rok preto ocenili za zásluhy pre rozvoj obce. Boli to Anton Šikulinec, Margita Sivanincová a Jozefa Nekorancová.
Traja ocenení
Anton Šikulinec je podľa starostu Miroslava Hamara motorom súboru. „Dáva pásmam ten správny drive, vyhrá sa na ich príprave, vie si pospomínať, ako to kedysi dávno bolo a má aj herecký talent," hovorí Hamar.
Margita Sivanincová zasa neskutočným spôsobom obohatila piesňový repertoár skupiny Pospomínala si na piesne, ktoré by sa možno aj zabudli, lebo mladší ich nemohli počuť. Vďaka jej dobrej pamäti sa dokonca oživili aj tie, ktoré tu kedysi dávno nahral český hudobný teoretik. „Na jeho meno si už nespomínam. Dôležité však je, že sem potom po rokoch prišli ľudia z Brna a pustili nahrávky, ktoré sa natáčali ešte na valčeky. Všelijako to chrapčalo, ale melódie sa zachovali. To keď pani Sivanincová počula, hneď reagovala - Veď to je hentá a tamtá. Spomínala si na viaceré pesničky, ktoré možno nikto desiatky rokov nepočul. Nesmierne obohatila repertoár,“ hovorí Hamar.
J. Nekorancová
Jozefa Nekorancová, má zase úžasný hlas a obohatila vždy vystúpenia skupiny, potiahla ostatných. „Keby sa dostala do profesionálnych speváckych kruhov, určite by urobila veľkú kariéru. Vie dať do spevov charakteristické marikovské trilkovanie,“ prezrádza starosta. Dodáva, že by sa patrilo oceniť viacerých, aj mladších členov Žrnovanky, lebo všetci robia túto činnosť s veľkým nasadením a oduševnením.
Poldecíky, múza a dôležité veci v živote
Jozef Šikulinec sa len usmeje, keď sa pýtame, ako vznikajú v Žrnovanke všetky tie pásma. „To už je, keď mám v sebe tie dva poldecíky. Kopne múza a začnem vymýšľať,“ presviedča. Potom dodáva, že má rád hudbu, piesne aj srandu, bez týchto vecí si život nevie vôbec predstaviť. Práca pre folklór bola záľubou aj pre jeho ženu, takže sa našli. „Aj za mnou prišla práve Tonkova manželka. A toľko razy. Stále mi len opakovala, poj medzi nás, ty musíš s nami chojic,“ spomína si Margita Sivanincová.
M. Sivanincová
Za skupinou boli ženy a pri všetkom pieseň
Prvopočiatky fungovania skupiny majú koniec-koncov v rukách práve ženy. „Najprv sa sformovala ženská folklórna spevácka skupina. Fungujeme asi tridsať rokov, ale prv nás nebolo toľko,“ vysvetľuje pani Margita.
Jozefa Nekorancová si zase spomína, že prišla do súboru hneď, keď sa otváral kultúrny dom. „Anežka, tvoja Tonko, a asi štyri alebo päť žien ďalších, toľko nás bolo spočiatku. Niečo som si z pesničiek pamätala od našich starých doma a niečo sme zozbierali z iných rodín po dedine. Rodičia vedeli veru tiež pekné staré piesne. Vtedy sa ani na svadby nepozývala kapela. Chodila družina a tá musela zabávať. Aj zo svadieb si pamätám veľa. A spievalo sa aj pri iných príležitostiach, už na kštinách. Tu išlo všetko so spevom, tak to bolo a nie inak,“ spomína si pani Nekorancová.
Muži prišli neskôr
Jej kamarát Tonko dodáva, že najprv založila Únia žien spevácku skupinu. Spievali už aj predtým pri všelijakých akciách. Bolo to asi šesť žien.
A. Šikulinec
„Až potom sme sa pridružili my chlapi, asi siedmi. Začali sme zbierať aj pesničky a začalo pomáhať aj osvetové stredisko. Boli sme medzi prvými takýmito folklórnymi skupinami, ktoré začali existovať,“ hovorí Šikulinec.
Podchytenie tradície a Detva
Považie nemalo v tom čase, keď začala fungovať Žrnovanka, silnú folklórnu tradíciu. Pri podchytení folklóru aj tu pomohol podľa Antona Šikulinca Viliam Gróska, známy folklorista a organizátor festivalov. „Nositeľom tradícií boli vtedy hlavne súbory zo Záriečia a Mestečka. My Hornomarikovčania sme prispievali svojimi zvykmi zo svadieb, krštenia a podobne. To bolo pásmo, s ktorým sme sa predstavovali aj na festivale v Detve a volalo sa Považie 1 a Považie 2,“ spomína si pán Šikulinec.
Štipľavé pesničky
Anton Šikulinec je humorista a hlava na vymýšľanie všetkých pásiem, pani Margita zase nosičom piesní a pani Jozefa hlasovým ťahúňom. „Už keď bolo po skúške, začali vždy vykúšať. Margit, začni hu. No začni. A to boli veru také poriadne štipľavé pesničky,“ usmieva sa pán Anton. A teta Margita až aj začína spievať o starej utrtani alebo tú, ako sa pri kríčku dvaja mladí chcú milovať. Sú to všetko, ako oni hovoria, pesničky z Margitkinej krabičky. „Jój a mali sme aj mužov, humoristov prenáramných, ako aj náš Tonko,“ spomína si tiež pani Margita, keď skončí s nôtením. A už aj padajú mená ako Máček, Galčík, Mikas a ďalšie.
Svojrázne pásma a babiari
Plné humorných scénok sú aj hornomarikovské pásma. A majú úspech. „S drápačkami sme vyhrali krajskú súťaž v Trenčíne. To bolo unikátne pásmo. S frkmi, tancami, so spievaním aj povedačkami o vílach a ešte kadečom inom. Iní majú možno viacej tancov, ale to naše je také vždy inakšie,“ hovorí Šikulinec.
Všetci traja členovia nakoniec spolu menujú, že je to napríklad regrútske, aj dorábanie chleba, bylinky, posedenie na podválke.
„Boli sme aj v Strážnici, tam bol festival zameraný na fašiangové zvyky. Aj tam sme boli iní. My nemáme fašiangy. U nás chodia masky skôr. Máme babiarov. Kedysi chodili na Silvestra, teraz chodia deň pred ním,“ hovorí hrdo o tradícii, ktorá je zase iná ako inde, pán Anton. A ženy sa smejú a spomínajú ešte na to, ako sa partie, keď chodili v jeden deň, zvykli aj pobiť.
Dobrí speváci odjakživa
Marikovci boli odjakživa veľmi dobrí speváci. „Ešte prv než vznikla naša folklórna skupina, to bolo dávno predtým, tak Kavalík aj s Hrebeňákom vystupovali až v Prahe. Pesničky chodil už dávnejšie zbierať aj jeden človek, ktorý sa o folklór zaujímal a bol z Čiech. Meno si už nepamätám. Bol najprv na Portáši a počul ženy spievať pri hrabaní sena. A potom prišiel aj do dediny,“ vracia sa do minulosti pán Šikulinec. Takže veľa je členom Žrnovanky prirodzene dané, ale treba sa aj zdokonaľovať. Veľa sa vraj naučili vďaka osvetovému stredisku, ktoré im organizovalo aj školenia, aby mohli s prácou speváckej skupiny napredovať. Poradili im napríklad ako sa upravovať, pripravovať pásma, ako zvládnuť nástupy, dodržiavať čas a veľa iného.
Našťastie, folklór sa vďaka starým členom skupiny udržal. Čo je veľmi dobre, aj medzi mladými ľuďmi získava nadšencov a členov, ktorí ponesú ďalej štafetu.
Počas návštevy u pani Neko rancovej počúvala náš rozhovor s babkou vnučka Dominika. Aj ona už vystupuje na slávnostiach a veľmi ju to baví. „Babka nám spievala aj doma, kedysi viac, teraz už menej. Mňa to začalo baviť, keď som chodila do družiny," hovorí Dominika. Dnes je z nej už mladá dáma.
V Žrnovanke majú však aj celkom malé deti, a tak ako vnučka pani Nekorancovej, mnohí mladí z dediny vystupujú spolu so staršími členmi. A tak je to dobre, tak to má byť.
