Nedeľa, 18. február, 2018 | Meniny má Jaromír
Pridajte si svoje mesto

Hornomarikovčania majú aj svojské pesničky

Na Marikovských folklórnych slávnostiach, kde sa stretne množstvo tanečníkov, spevákov i muzikantov z rôznych kútov regiónu aj hostí zo Slovenska, zožne veľký úspech hľadiska už tradične hlavne domáca skupina Žrnovanka.

Pásmo Žrnovanky.(Zdroj: DP)

HORNÁ MARIKOVÁ. Pásmo Žrnovanky vždy prezentuje veľmi osobitým spôsobom miestny folklór, je plné svojského humoru a miestnych zvykov, či dávnych prežitkov z minulosti dediny..

Zachovávať tradície v Hornej Marikovej chce rovnako ako v iných obciach veľké nadšenie a aj kus obetavosti zo strany ľudí, ktorí sa venujú folklóru. Troch členov Žrnovanky tento rok preto ocenili za zásluhy pre rozvoj obce. Boli to Anton Šikulinec, Margita Sivanincová a Jozefa Nekorancová.

Traja ocenení

Anton Šikulinec je podľa starostu Miroslava Hamara motorom súboru. „Dáva pásmam ten správny drive, vyhrá sa na ich príprave, vie si pospomínať, ako to kedysi dávno bolo a má aj herecký talent," hovorí Hamar.

Margita Sivanincová zasa neskutočným spôsobom obohatila piesňový repertoár skupiny Pospomínala si na piesne, ktoré by sa možno aj zabudli, lebo mladší ich nemohli počuť. Vďaka jej dobrej pamäti sa dokonca oživili aj tie, ktoré tu kedysi dávno nahral český hudobný teoretik. „Na jeho meno si už nespomínam. Dôležité však je, že sem potom po rokoch prišli ľudia z Brna a pustili nahrávky, ktoré sa natáčali ešte na valčeky. Všelijako to chrapčalo, ale melódie sa zachovali. To keď pani Sivanincová počula, hneď reagovala - Veď to je hentá a tamtá. Spomínala si na viaceré pesničky, ktoré možno nikto desiatky rokov nepočul. Nesmierne obohatila repertoár,“ hovorí Hamar.

imgp9819_r1079.jpg

J. Nekorancová

Jozefa Nekorancová, má zase úžasný hlas a obohatila vždy vystúpenia skupiny, potiahla ostatných. „Keby sa dostala do profesionálnych speváckych kruhov, určite by urobila veľkú kariéru. Vie dať do spevov charakteristické marikovské trilkovanie,“ prezrádza starosta. Dodáva, že by sa patrilo oceniť viacerých, aj mladších členov Žrnovanky, lebo všetci robia túto činnosť s veľkým nasadením a oduševnením.

Poldecíky, múza a dôležité veci v živote

Jozef Šikulinec sa len usmeje, keď sa pýtame, ako vznikajú v Žrnovanke všetky tie pásma. „To už je, keď mám v sebe tie dva poldecíky. Kopne múza a začnem vymýšľať,“ presviedča. Potom dodáva, že má rád hudbu, piesne aj srandu, bez týchto vecí si život nevie vôbec predstaviť. Práca pre folklór bola záľubou aj pre jeho ženu, takže sa našli. „Aj za mnou prišla práve Tonkova manželka. A toľko razy. Stále mi len opakovala, poj medzi nás, ty musíš s nami chojic,“ spomína si Margita Sivanincová.

imgp9818_r696.jpg

M. Sivanincová

Za skupinou boli ženy a pri všetkom pieseň

Prvopočiatky fungovania skupiny majú koniec-koncov v rukách práve ženy. „Najprv sa sformovala ženská folklórna spevácka skupina. Fungujeme asi tridsať rokov, ale prv nás nebolo toľko,“ vysvetľuje pani Margita.

Jozefa Nekorancová si zase spomína, že prišla do súboru hneď, keď sa otváral kultúrny dom. „Anežka, tvoja Tonko, a asi štyri alebo päť žien ďalších, toľko nás bolo spočiatku. Niečo som si z pesničiek pamätala od našich starých doma a niečo sme zozbierali z iných rodín po dedine. Rodičia vedeli veru tiež pekné staré piesne. Vtedy sa ani na svadby nepozývala kapela. Chodila družina a tá musela zabávať. Aj zo svadieb si pamätám veľa. A spievalo sa aj pri iných príležitostiach, už na kštinách. Tu išlo všetko so spevom, tak to bolo a nie inak,“ spomína si pani Nekorancová.

Muži prišli neskôr

Jej kamarát Tonko dodáva, že najprv založila Únia žien spevácku skupinu. Spievali už aj predtým pri všelijakých akciách. Bolo to asi šesť žien.

imgp9817_r2912.jpg

A. Šikulinec

„Až potom sme sa pridružili my chlapi, asi siedmi. Začali sme zbierať aj pesničky a začalo pomáhať aj osvetové stredisko. Boli sme medzi prvými takýmito folklórnymi skupinami, ktoré začali existovať,“ hovorí Šikulinec.

Podchytenie tradície a Detva

Považie nemalo v tom čase, keď začala fungovať Žrnovanka, silnú folklórnu tradíciu. Pri podchytení folklóru aj tu pomohol podľa Antona Šikulinca Viliam Gróska, známy folklorista a organizátor festivalov. „Nositeľom tradícií boli vtedy hlavne súbory zo Záriečia a Mestečka. My Hornomarikovčania sme prispievali svojimi zvykmi zo svadieb, krštenia a podobne. To bolo pásmo, s ktorým sme sa predstavovali aj na festivale v Detve a volalo sa Považie 1 a Považie 2,“ spomína si pán Šikulinec.

Štipľavé pesničky

Anton Šikulinec je humorista a hlava na vymýšľanie všetkých pásiem, pani Margita zase nosičom piesní a pani Jozefa hlasovým ťahúňom. „Už keď bolo po skúške, začali vždy vykúšať. Margit, začni hu. No začni. A to boli veru také poriadne štipľavé pesničky,“ usmieva sa pán Anton. A teta Margita až aj začína spievať o starej utrtani alebo tú, ako sa pri kríčku dvaja mladí chcú milovať. Sú to všetko, ako oni hovoria, pesničky z Margitkinej krabičky. „Jój a mali sme aj mužov, humoristov prenáramných, ako aj náš Tonko,“ spomína si tiež pani Margita, keď skončí s nôtením. A už aj padajú mená ako Máček, Galčík, Mikas a ďalšie.

Svojrázne pásma a babiari

Plné humorných scénok sú aj hornomarikovské pásma. A majú úspech. „S drápačkami sme vyhrali krajskú súťaž v Trenčíne. To bolo unikátne pásmo. S frkmi, tancami, so spievaním aj povedačkami o vílach a ešte kadečom inom. Iní majú možno viacej tancov, ale to naše je také vždy inakšie,“ hovorí Šikulinec.

Všetci traja členovia nakoniec spolu menujú, že je to napríklad regrútske, aj dorábanie chleba, bylinky, posedenie na podválke.

„Boli sme aj v Strážnici, tam bol festival zameraný na fašiangové zvyky. Aj tam sme boli iní. My nemáme fašiangy. U nás chodia masky skôr. Máme babiarov. Kedysi chodili na Silvestra, teraz chodia deň pred ním,“ hovorí hrdo o tradícii, ktorá je zase iná ako inde, pán Anton. A ženy sa smejú a spomínajú ešte na to, ako sa partie, keď chodili v jeden deň, zvykli aj pobiť.

Dobrí speváci odjakživa

Marikovci boli odjakživa veľmi dobrí speváci. „Ešte prv než vznikla naša folklórna skupina, to bolo dávno predtým, tak Kavalík aj s Hrebeňákom vystupovali až v Prahe. Pesničky chodil už dávnejšie zbierať aj jeden človek, ktorý sa o folklór zaujímal a bol z Čiech. Meno si už nepamätám. Bol najprv na Portáši a počul ženy spievať pri hrabaní sena. A potom prišiel aj do dediny,“ vracia sa do minulosti pán Šikulinec. Takže veľa je členom Žrnovanky prirodzene dané, ale treba sa aj zdokonaľovať. Veľa sa vraj naučili vďaka osvetovému stredisku, ktoré im organizovalo aj školenia, aby mohli s prácou speváckej skupiny napredovať. Poradili im napríklad ako sa upravovať, pripravovať pásma, ako zvládnuť nástupy, dodržiavať čas a veľa iného.

Našťastie, folklór sa vďaka starým členom skupiny udržal. Čo je veľmi dobre, aj medzi mladými ľuďmi získava nadšencov a členov, ktorí ponesú ďalej štafetu.

Počas návštevy u pani Neko rancovej počúvala náš rozhovor s babkou vnučka Dominika. Aj ona už vystupuje na slávnostiach a veľmi ju to baví. „Babka nám spievala aj doma, kedysi viac, teraz už menej. Mňa to začalo baviť, keď som chodila do družiny," hovorí Dominika. Dnes je z nej už mladá dáma.

V Žrnovanke majú však aj celkom malé deti, a tak ako vnučka pani Nekorancovej, mnohí mladí z dediny vystupujú spolu so staršími členmi. A tak je to dobre, tak to má byť.


  1. Najprv riešili havárie mostov, teraz uzavreli lávku 1 604
  2. Zastavovali aj autá, ktoré išli cez dedinu Foto 102
  3. Logo pripomínalo strojársku históriu. Je preč 77
  4. Dubnica aj Pov. Bystrica končia Foto 60
  5. Keď sa heligónka dostane „pod kožu“, už sa jej nezbavíte 59
  6. Pov. Bystrica si proti lídrovi extraligy hanbu neurobila 32
  7. Auto skončilo na streche v potoku Foto 30
  8. Bábätká z považskobystrického regiónu Foto 28
  9. Ani tento rok nechýbala tehotná nevesta 26
  10. Kde sa zabaviť, oddýchnuť si, dozvedieť sa niečo zaujímavé 26

Najčítanejšie správy

Považská Bystrica

Najprv riešili havárie mostov, teraz uzavreli lávku

Lávka slúžila peším, aby sa mohli rýchlo a bezpečne dostať z najväčšieho sídliska do centra. Je uzavretá. Socialistické stavby dosluhujú, riešia havárie. Robia žiaľ, aj rekonštrukcie po rekonštrukciách.

Zastavovali aj autá, ktoré išli cez dedinu

Fašiangový sprievod v Malých Ledniciach bol pestrý. Masky chodili dom od domu a zastavili veru aj nejaké to auto.

Logo pripomínalo strojársku históriu. Je preč

V meste, kde sa postavilo veľa honosných budov za socializmu, sa všetko mení. Miznú aj spomienky na veľké strojárske koncerny.

Dubnica aj Pov. Bystrica končia

Štvrťfinále play off 1. hokejovej ligy malo na programe tretie zápasy

Keď sa heligónka dostane „pod kožu“, už sa jej nezbavíte

Muzikanti, ktorí hrajú na heligónke, nedajú na ňu dopustiť. Podľa nich je to nástroj, ktorý sa jednoducho dostane pod kožu. Jej zvuk je nenapodobiteľný.

Blízke regióny

Vodič na Okružnej ulici bol opitý, poškodil ďalšie vozidlá

Opitý vodič zapríčinil v Čadci dopravnú nehodu. Jeho vinou došlo k zrážke viacerých vozidiel. Škodu vyčíslili na vyše 8-tisíc eur.

Z dodávky si urobili byt

V aute nič netušiaceho podnikateľa sa ubytovali bezdomovci.

Nestlé presunulo výrobu z Rakúska na Slovensko

Prievidzský závod Carpathia uspel vo vnútrofiremnom konkurenčnom boji o prevzatie výroby pre západné trhy.

Najohrozenejšiemu hradu svitá nádej. Starhradu pomôžu dobrovoľníci

Záchrancovia chcú získať ruinu do podnájmu od majiteľov hradu.

V zápase basketbalistov Prievidze dokonalý obrat a dráma ako hrom

Prievidzskí basketbalisti odohrali v Košiciach štvrťfinálový zápas Slovenského pohára.

Všetky správy

Slováci prehrali so Slovincami po nájazdoch, v skupine skončili poslední

Slovenskí hokejisti mali pred stretnutím šancu postúpiť priamo do štvrťfinále.

Slovensko má prvé zlato, Kuzminová vyhrala preteky s hromadným štartom

Slovenská biatlonistka minula iba posledný výstrel.

Obojživelník Ledecká šokuje. Najskôr médiá odmietala, teraz sa ich už nezbaví

Jazdí na lyžiach i snouborde. Češka Ester Ledecká sa môže stať najväčšou hviezdou na olympiáde.

Vlhová skončila v super-G v štvrtej desiatke, zlato získala senzačne Ledecká

V cieli nemohla uveriť, že sa stane olympijskou šampiónkou.

Kuzminová: Dochádzali mi sily, tŕpli nohy. Prísť s vlajkou však bol môj sen

Kuzminová si pri streľbe opakovala: Ja som tá voda, ktorá ťa drží nad vodou.