ILAVA. Do Uhorska prišli dávno a svoje pôsobenie začali práve v Ilave. Spustošený hrad upravili na kláštorný komplex. Dnes ho namiesto trinitárov obývajú najťažší zločinci.
Po ich odchode totiž časť kláštora adaptovali na farský kostol a časť na väznicu. Nedávno uplynulo 230 rokov od odchodu trinitárov z Ilavy.
Rád Najsvätejšej Trojice
Biele rúcho, hnedý plášť a červeno-modrý kríž na prsiach i plášti charakterizoval rád trinitárov, ktorí bývajú označovaní aj ako rád Najsvätejšej Trojice.
Rád vznikol koncom 12. storočia a jeho patrónmi sú svätý Ján z Mathy a svätý Felix z Valois. „Za hlavný cieľ svojej činnosti mali vykupovanie kresťanských zajatcov z moslimského zajatia. Svojou činnosťou významne dopĺňali templárov, ktorí mali za úlohu ochraňovať kresťanských pútnikov do Svätej zeme,“ predstavil rád Miroslav Toman z Trenčianskeho múzea.
Nedávno mal pri príležitosti 230. výročia odchodu rádu z Ilavy aj prednášku v priestoroch Trenčianskeho múzea.
Príchod do Ilavy
Vysvetlil, ako sa rád dostal na naše územie. „Napriek tomu, že v bitke pri Viedni v roku 1683 vyhrala kresťanská koalícia, bolo turecké nebezpečenstvo vysoko aktuálne. Preto boli do rakúskej časti monarchie – do Viedne povolaní trinitári, ktorí mali skúsenosti s vykupovaním zajatcov – otrokov z území obliehaných moslimami,“ vysvetľuje Toman.
Svoje pôsobenie v Uhorsku začali v roku 1697 práve v Ilave. „Tu našli spustošený horný hrad, ktorý si nákladnou prestavbou upravili na kláštorný komplex,“ dodal.
Súčasne stavali kláštorný chrám spolu s kryptou, ktorá slúžila ako ich cintorín. „Ilavský kláštorný kostol je v širokom okolí výnimočný práve pre svoju kryptu, ktorá je svojimi rozmermi najpriestrannejšou v okolí. Napriek tomu je tu pochovaných len veľmi málo trinitárov a vo väčšine prípadov nepoznáme ani ich mená,“ hovorí.
Vysvetľuje, že je to spôsobené značnou vlhkosťou, ktorá pôsobí na múry krypty. Krypta je postavená na mieste hradnej priekopy a občas býva sprístupnená aj verejnosti. „Na hradnej stene v krypte je vidieť ešte pozostatky vonkajšej výzdoby pôvodného ilavského hradu. Tak napriek tomu, že je pôvodný hrad neprístupný, dá sa ho dotknúť priamo v krypte,“ hovorí.
Zvláštnosťou kostola je jeho včlenenie priamo do areálu väznice. Dostať sa tam možno len jednou prístupovou cestou, ktorú lemujú vysoké väzenské múry. „Všetky okná kostola sú zabezpečené mrežami. Je to asi najstráženejší kostol pre veriacich na Slovensku,“ uzavrel.
Odchod
Ich pôsobenie v Ilave trvalo viac ako osemdesiat rokov. V súvislosti s jozefínskymi cirkevnými reformami boli nútení odísť. Budovy tak zostali dlhší čas nevyužívané. „Od roku 1787 niekdajší kláštorný chrám adaptovali na farský kostol, ktorý svojmu účelu slúži dodnes. Ostatné budovy kláštora adaptovali pre účely väznice. Z rehoľných ciel sa jednoduchou prestavbou stali cely pre väzňov,“ hovorí Toman s tým, že tomuto účelu slúži komplex dodnes.
Pokus o útek
Už takmer 160 rokov je ilavská väznica jednou z najstráženejších na Slovensku, kde si tresty odpykávajú najťažší zločinci. „V päťdesiatych rokoch minulého storočia sa do sakristie kostola z dielne, kde je dnes väzenská kaplnka, prebúral jeden z trestancov. Útek sa mu však nepodaril, prichytil ho kostolník. Zamkol ho v kostole a zalarmoval políciu,“ prezradil.
Trinitárov dnes v Ilave tak pripomína už len kostol s kryptou, niekoľko skríň v sakristii, bočné oltáre a lavice. „Pôvodný mobiliár sa zachoval len sčasti. Z pôvodnej výmaľby sa nedochovalo nič. Naproti tomu je bratislavská krypta veľmi dobre zachovaná a všetky náhrobníky sú neporušené,“ hovorí Toman. Bratislavskí trinitári sú odnožou ilavského konventu. „Bratislavský kostol Najsvätejšej Trojice, alebo, ako býva nazývaný, Kostol svätého Jána z Mathy je považovaný za najkrajšiu ucelenú barokovú pamiatku na Slovensku, keďže jeho interiér nepodľahol radikálnejším úpravám tak, ako tomu bolo v Ilave,“ dodal.
