POVAŽSKÁ BYSTRICA. Odhodlanie maminy dojčiť a poskytnúť dieťatku to najlepšie, čo mu môže dať, často nestačí. Potrebuje možno ani nie tak radu, ako len povzbudenie a podporu, že robí dobre. Spočiatku totiž môžu byť problémy. V meste boli tri akcie, na ktorých sa stretli maminy s deťmi, ale aj iní rodinní príslušníci. Zamerané boli hlavne na dojčenie, ale aj nosenie dieťatka, debaty o výchove a fungovaní rodiny u nás a v rôznych kútoch sveta.
Užitočné „pokecky“
Prvú akciu zorganizovali maminy v materskom centre Včielka, v základnej škole na Rozkvete. Išlo o stretnutie podpornej skupiny dojčiacich matiek pod vedením laktačnej poradkyne Marcely Mitašíkovej. „Takéto podporné skupiny fungujú už 12 rokov v mestách po celom Slovensku a ich prínos pre dojčenie je naozaj neoceniteľný. Sú to neformálne stretnutia, kde prichádzajú mamičky s deťmi rôznych vekových kategórií, ale tiež mamičky-čakateľky. Ich hlavným cieľom je zdieľanie radostí aj starostí, ktoré dojčenie, a vôbec život s deťmi, prinášajú,“ hovorí Zuzana Bašková Burinová o tom, aký bol zámer akcie.
Dodáva, že je veľmi fajn, ak majú matky možnosť „obkukať“ triky od skúsenejších, vymeniť si skúsenosti alebo sa jednoducho len posťažovať v prostredí, kde ich nikto nesúdi. „Hlavné je, aby získali povzbudenie a boli presvedčené, že robia pre svoje dieťa to najlepšie,“ hovorí Zuzana. Tak to bolo aj na stretnutí v materskom centre.
Filmík a rozhovory po ňom
Ďalšia zaujímavá akcia bola v rodinnom centre Amosík na Komenského ulici. Maminy, ktoré sa stretli, si mohli pozrieť francúzsky dokumentárny film Babies. Išlo o láskavú snímku, v ktorej takmer bez slov, no prostredníctvom prekrásnych záberov, mohli prežiť so štyrmi protagonistami, deťmi z rôznych končín sveta, ich prvý rok života. Namíbia, Mongolsko, Japonsko a USA sľubovali pestrú paletu výchovných postupov a kultúrnych vplyvov, ktoré sa týkali aj dojčenia. Reakcie počas filmu boli rôzne – smiech, prekvapenie, uznanlivé komentáre a občas aj odmietanie. Živá debata sa rozvinula aj po jeho skončení.
Najviac sa matkám páčili práve zábery zo života matiek a detí v Namíbii. Všetko sa dialo v absolútnom súlade s prírodným prostredím, v ktorom žijú a matky neriešili mnohé veci, ktoré u nás maminy riešiť musia. Veľkú úlohu zohráva, samozrejme, aj podnebie. „Nemali napríklad vôbec plienky. Nepotrebujú ich,“ skonštatovala jedna z mamičiek. Keď dieťatko náhodou po dojčení pustilo niečo a skončilo to matke na kolene, zobrala zvyšok kukurice, utrela to a bol problém vyriešený. „Aj pitie z potoka bolo zaujímavé. Tiež akékoľvek kŕmenie. Neriešili žiadne fľašky, podbradníky a podobne,“ pridala ďalšia mamina postreh z filmu. Tiež sa im páčilo, že namíbijské matky nemuseli deti obliekať. Veľmi chabo sa im však zdalo oblečené aj malé dieťa, ktoré ukazovali v Mongolsku, kde sú teploty predsa len oveľa nižšie. Po týchto postrehoch sa rozprúdila nakoniec debata o otužovaní.
Hovorilo sa aj o dojčení. To dominovalo opäť hlavne pri záberoch z Namíbie. Počas diskusie sa mamy napríklad zasmiali na vzájomnej výpomoci susediek pri dojčení, keď cudzie mamy s absolútnou prirodzenosťou nakŕmili nielen svoje, ale aj cudzie deti. Aj toto však malo len určité hranice.
Diskutovalo sa však aj o všeličom inom. Ako je to s deťmi, rodinou a návratom k prírodnému spôsobu života, k tomu čo je v tomto smere prirodzené a čo už nie. Rovnako o dôležitosti prežívať malé výhry dieťaťa, ako sú prvé kroky, slová, spev, tanec, úspechy v motorike s potomkom a to čo najintenzívnejšie. Tiež sa hovorilo o zhone každodenného života, ktorý toto, žiaľ, nie vždy rodičom umožňuje. Maminy si takto nenútenou formou vymenili aj skúsenosti z vlastnej výchovy. Organizátorky pripravili okrem premietania a diskusie aj chutné pohostenie.
Čo najčastejšie riešia
Podujatie vyvrcholilo v centrálnej mestskej zóne, keď v jedno poludnie vyrástol v blízkosti Troch veží stánok. Ľudia, ktorí sa tu zastavili, v ňom našli informačné materiály o dojčení a práci laktačných poradkýň, ukážky zaujímavej literatúry pre premýšľavých rodičov, mohli si tiež vyskúšať rôzne typy nosičov a šatiek na nosenie bábätiek, porozprávať sa s laktačnou poradkyňou, poradkyňou nosenia. Záujem bol veľký.
Laktačná poradkyňa Daniela Barbosová hovorí, že maminy sa zaujímajú o veľa vecí, ktoré sa týkajú dojčenia. Témy sa však často opakujú. „Riešia často nedostatok mliečka, boľavé bradavky a iné ťažkosti, ktoré majú pri dojčení. Napríklad plačúce dieťatko, to, že sú nevyspaté. Často nehľadajú technickú radu pre dojčenie, ale skôr psychické ubezpečenie, že sa rozhodla správne, keď dojčí a postupuje správne. Hľadajú jednoducho psychickú podporu,“ hovorí Daniela. Dodáva, že niekedy potom postačí len malá rada, ako postupovať pri dojčení, aby bolo efektívnejšie.
Väčšina matiek si uvedomuje, že dojčenie je prirodzené a zdravé. To však, bohužiaľ, niekedy nestačí. „Myslím, že je veľa pravdy na tvrdení, že dojčí alebo nedojčí celá spoločnosť, nie žena!“ je presvedčená Zuzana Bašková Burinová z Mamily s tým, že aj preto zorganizovali toto podujatie v meste.
Povedali maminy a iní
Dominike Bauer nemal veľmi kto poradiť pri dojčení pri prvom dieťatku. Všetko by možno bolo inak. „Mám už druhé dieťa. Chcem ho dojčiť čo najdlhšie. Prvé sa mi podarilo len dva mesiace, čo ma mrzí. Vtedy som sa nemala veľmi kde poradiť, informovanosť bola horšia ako teraz,“ zdôverila sa Dominika Bauer. Pri prvom dieťati sa tiež snažila, ale jej malá začala odmietať prsník. „Prikladala som ju potom stále menej často, lebo ona odmietala, ja som bola nervózna a nevedela som si dať rady. Bola som v strese, tak som to vzdala a prešla som na umelé mlieko,“ dodala Pri druhej dcére Olívii sa jej darí dojčiť už štrnásť mesiacov.
„Prišla som sa poradiť, čo je dobré pre dieťatko pri nosení, ale tiež som sa radila ohľadom dojčenia. Chcem to vydržať čo najdlhšie, lebo je to pre dieťa lepšie ako umelá výživa. A zdá sa mi to aj praktickejšie. Ja som spokojná, že mám čo dávať svojmu dieťatku. Mrzí ma, ak to niektorým maminám nevyjde, často by chceli a nemôžu,“ povedala pani Zuzana, mamina malého Peťka. Na akciu prišla aj Peťkova babka, pani Agáta. „Aj ja som dojčila jeho maminu, rok. A prospelo jej to, je zdravá. Nemala nikdy ani žiadne alergie,“ prezradila stará mama s tým, že dojčenie aj po stránke získavania odolnosti voči chorobám deťom prospieva.
Neprišli len ženy maminy, ale aj také, ktoré ešte nemajú vlastné deti. „Sestra dojčí asi rok a je to primerané. Je dobré, keď, žena dojčí, ale nemôže sa stanovovať striktne, aký čas je vhodný. Či rok alebo tri. Pre každú ženu aj dieťa je to podľa mňa individuálne. Nie je preto dobré ani vnucovať názor, aby niekto vydržal čo najdlhšie,“ prezradila Veronika, ktorú sme stretli s jej synovcom, štvormesačným Jakubkom.
Katarína Vávrová prišla na podujatie aj s manželom. „Dcérka prišla na svet cisárskym rezom. Bála som sa, že sa mi tvorba mlieka ani nerozbehne. Mala som ho na štvrtý deň a našťastie je všetko v poriadku,“ povedala Katarína. Dodala, že nemá problém ani s tým, že by sa jej dcérka nejako často budila. „Prespí od ôsmej večer do druhej nadránom a potom sa budí asi o piatej. Aj si v noci oddýchnem. Chcela by som dojčiť čo najdlhšie, ak sa bude dať,“ prezradila. Mladá rodinka prišla skôr preto, aby im dievčatá z občianskeho združenia poradili pri výbere nosiča na dieťatko.
Centrum mesta v stredu popoludní vďaka akcii ožilo, trúsilo sa sem viacero mladých rodín. Vidieť bolo v hojnom počte aj otcov či staré mamy.
Svetový deň dojčenia a niečo o občianskom združení MAMILA
Už od roku 1991 patrí začiatok augusta Svetovému týždňu dojčenia. Koná sa pod vedením aliancie WABA, čo je celosvetová sieť organizácií, ktoré podporujú dojčenie a jeho hlavným cieľom je upozorňovať na dôležitú rolu dojčenia v boji proti chudobe, v posilňovaní zdravia populácie a trvalo udržateľného rozvoja.
Občianske združenie MAMILA poskytuje pomoc, poradenstvo a podporu počas celej doby trvania dojčenia. Vzniklo dňa 9. 8. 2002. Združenie pomáha mamičkám, aby svoje deti dojčili. Poskytuje poradenstvo na rozličných miestach Slovenska. Vytvára sieť vyškolených poradkýň pri dojčení s cieľom poskytovať im podporu, najnovšie poznatky a informácie, ktoré využívajú pri svojom poslaní. Vďaka tomu majú mamičky v rozličných regiónoch Slovenska možnosť zatelefonovať poradkyni, stretnúť sa s ňou osobne a získať upokojenie či rady, ktoré potrebujú, aby mohli dojčiť. Poskytuje poradenstvo matkám vo svojej internetovej poradni dojčenia, prostredníctvom ktorej matky dostanú odpoveď do pár hodín od zadania otázky. Zakladá podporné skupiny dojčiacich matiek s cieľom vzájomne sa podporovať v procese dojčenia. Má svoju webovú stránku, kde sa môžu maminy, ale aj iní záujemcovia dočítať o ďalších aktivitách a aj tu vyhľadajú niektoré dôležité informácie.
BERKO
