POVAŽSKÁ BYSTRICA. Treťohorný park pri Domanižanke, ktorý vznikol hlavne z iniciatívy Zduženia lokálpatriotov minulý rok v apríli, čaká v septembri prírastok. Nepôjde však o pradávne rastliny, ale zviera. Drevenú sochu dinosaura pripravoval na chalupe vo Veľkom Rovnom mladý sochár Majo Kmecík. Dino sa stal okamžite maskotom aj v mieste svojho rodiska. Lúčiť sa s ním budú ťažko. V Považskej Bystrici by mal krášliť park už koncom septembra.
Najprv len kopa dreva
Všetko začalo kopou fošní z borovice a červeného smreka zložených na dvore chalupy vo Veľkom Rovnom. Po vyše troch mesiacoch stojí na dvore 2,5 metra vysoký drevený jašter, ktorý čaká na prevoz do miesta svojho trvalého bydliska v Považskej Bystrici. „Najprv bolo treba poobriezať hrany, ktoré neboli upravené, a potom začať s prípravou obrovského hranola pre zhotovenie sochy," hovorí Majo Kmecík, stvoriteľ jaštera. Peripetií pri tvorbe maxi dreveného celku, z ktorého mala vzniknúť socha, bolo dosť. Veľký kváder s rukami a nohami musel Majo pozliepať z fošní, aby dokonale držal pokope a musel mať už aj určitý požadovaný tvar. Potom sa pustil do jeho opracovávania, aby vznikli z hranatého kusa oblé tvary jašterovho tela.
Vytvoriť sochu z jedného kusa by bolo podľa tvorcu náročné. „Pochybujem tiež, že by sme niekde pozháňali taký strom a rovnako sa obávam, že hotová socha z jedného kusa by praskala,“ hovorí Majo.
Otáčalo ho päť chlapov
Už základ tela bol obrovský. „Museli sme pracovať vonku. Vnútri sa nedalo, lebo by sme potom veľkého tvora mali problém vypratať,“ smeje sa mladý sochár.
Na prevrátenie a zdvihnutie veľkej drevenej masy, do polohy pripravenej na vyrezávanie postavy, potreboval Majo päť zdatných chlapov. Pomohli susedia. „Museli sme ju otočiť a postaviť na nohy,“ hovorí Majo a dodáva, že mu bude za jeho dielom aj ľúto. „Už ani ne- chcem, aby ho odviezli preč. A určite nie len ja,“ hovorí Majo.
V osade sa stal maskotom
Dino sa rodil v chatárskej oblasti a každý deň ho chodil niekto obzerať, ako sa mení. Návštevníci sa dožadovali aj spoločnej fotografie. „Už si ani nepamätám, koľkokrát som dával dole plachtu a zase som ho zakrýval. Keď ho videli, niektorí mu dávali hneď aj meno. Aj si niektorí pripili na jeho zdravie u nás na dvore,“ hovorí Majo.
Dodáva, že domáci si dokonca vynútili, predtým než zviera odvezú do Považskej Bystrice, krst vo Veľkom Rovnom.
Špeciálne prípravky
Socha už je hotová a má výbavu, aká sa na jaštera patrí. Pozliepaný je z kvalitného lepu, ktorému by nemala uškodiť ani voda, ani mráz a sneh a kožu má namazanú špeciálnym lakom až z Fínska, ktorá by mala odolať aj veľkej nepohode.
Bezpečný pre deti
Dinosaurus z obrázkov vyzerá síce trochu inak, ale sochár verí, že aj ten jeho sa deťom bude páčiť. „Ja som toho nášho trochu upravil, aby nebol nebezpečný, keď sa naň budú chcieť vyškriabať deti," vysvetlil. Zviera tak získalo zaujímavý slovenský šmrnc. Sochár ešte dodal, že tiež musel upraviť proporcie tela, hlavne čo sa týka veľkosti končatín, aby mala socha dobrú stabilitu.
Okrem zvieraťa aj tabuľka
Jana Veličová zo Združenia lokálpatriotov Považskej Bystrice hovorí, že v Treťohornom parku by mali sochu osadiť pravdepodobne koncom septembra. Okrem nej pribudne v parku aj plechová tabuľa o tom, aké rastliny môžu nájsť ľudia v parku a tiež popis k živočíchom. ⋌
Treťohorný park
- Náučno-oddychová zóna v centre vznikla minulý rok v apríli. Bolo to práve vďaka aktivitám Združenia lokálpatriotov. Z vysádzania sa stala akcia, na ktorej sa stretlo počas víkendu veľa obyvateľov. Ľudia stromy a kríky sadili sami spoločne s deťmi.- Miesto má priblížiť ľuďom, aké rastliny by našli v lesoch pred dobou ľadovou. „Na základe poznatkov paleobotaniky a fytogeografie sú v parku ku každému druhu v treťohorných vrstvách vysadené najbližšie príbuzné druhy súčasnej rastliny, ako sú napríklad platan, ľaliovník, magnólia, katalpa, korkovník a podobne,“ menuje Martin Smatana, člen združenia, ktorý je záhradný inžinier. Pre zaujímavosť dodáva, že sú tu aj príbuzné druhy močiarnych rastlín, z ktorých vzniklo neskôr handlovské hnedé uhlie.
- Na projekt Treťohorný park získali v roku 2012 členovia Združenia lokálpatriotov Považská Bystrica 2200 eur z grantového programu nadácie Ekopolis.
