ne.
POVAŽSKÁ BYSTRICA. V tíme s Portugalcami a Japoncami súťažili v kategórii tanec robotov do 18 rokov - Dance Secondary a za spoločné vystúpenie získali ocenenie Super Team World Champions, stali sa teda víťazmi. Tím viedol Pavol Mičúch. Je vedúcim Legokrúžku v Základnej škole Slovenských partizánov v Považskej Bystrici, ktorý chlapci navštevujú.
Nominácia, a to ostatné
Dostať sa až do Brazílie znamenalo pre tím v zložení Daniel Jahôdka, Jozef Šešo a Braňo Hrenák úlohu najprv sa kvalifikovať do slovenského kola, aby mohli postúpiť na medzinárodné. „Rovnako ako na medzinárodnom, tak aj na slovenskom, sú tri kategórie - záchranár, tanec a futbal robotov. Ak vyhráte na Slovensku niektorú z týchto kategórií, máte zabezpečený postup. Znamená to, že sa môžete registrovať. Avšak všetky financie ohľadom účasti na majstrovstvách si musíte riešiť sami,“ vysvetľuje Daniel.
Chlapci dostali šancu ísť na majstrovstvá sveta a tiež odhad, koľko stoja letenky a čo potrebujú, aby sa mohli zúčastniť. „Napísali sme aj na ministerstvo školstva, ktoré nakoniec zaplatilo letenky a poistné. Ostatné financie si museli zháňať formou sponzorstva,“ hovorí vedúci krúžku Pavol Mičúch.
Dodáva, že našťastie sa našlo dosť ochotných sponzorov, medzi nimi veľa firiem z Považskej Bystrice zameraných na strojársku výrobu, ale aj iných subjektov, ktoré sa rozhodli podporiť šikovných mladých ľudí. Našli sa i prispievatelia mimo mesta. „Niečo pomohla aj škola, mimoriadne sa angažoval v pomoci pán Jaroslav Ďurkovský. Bez pomoci sponzorov by sa cesta zrealizovala len ťažko,“ hovorí Mičúch.
Chlapci to tiež nemali jednoduché, museli preukázať nielen technické nadanie, ale aj manažérske schopnosti. „Máme webovú stránku pod názvom Pošli nás do Brazílie, kde je prezentácia o našom tíme, aj o nás samotných, čo robíme, kto sme, a tak. Aj vďaka nej sme získali zvyšné potrebné financie,“ dodáva Daniel Jahôdka.
Roboty a namiesto vegetu dva dni práce na izbe
Figúrky stavali chlapci zo špeciálnych Lego stavebníc a programovali ich v originálnom software. Išlo o dva kusy robotov, ktoré merali asi pol metra s kovovou konštrukciou v strede a drevenou podstavou a jedného menšieho, ktorý sleduje čiaru. „Za ňu nemôže robot pri tanci na javisku prejsť. Má senzory na kontrolu farby a svetelnosti, aby sa nedostal mimo vymedzený priestor,“ vysvetľuje Daniel.
Postaviť postavičky bolo úlohou pre Braňa Hrenáka. „Bolo trochu zložité poskladať ich. Použil som podvozok, ktorý mali roboti, keď boli na súťaži v Istanbule. Musel som však meniť konštrukciu kolies. Staré nesedeli. Keď totiž nabral robot väčšiu rýchlosť, padal, nemal dobrú stabilitu. Problém bol aj s rukami. Musel som mu predlžovať ramená, aby ich mal také široké ako podvozok. Aj pre lepšiu stabilitu,“ hovorí Braňo.
Programovanie tiež zabralo dosť veľa času. „Robot sa musel pohybovať na obmedzenej ploche, po pódiu šesť krát štyri metre. Celé pódium je, samozrejme, väčšie, ale toto bola jeho vymedzená plocha. Rukami hýbal smerom dopredu a dozadu, dvíhal ich a otáčal sa, robil jednoduchšie pohyby,“ hovorí Daniel Jahôdka, čo museli zvládnuť naprogramovať.
No to ešte chalani netušili, že tesne po prílete do Brazílie nebudú vegetiť na pláži, ale vysedávať za počítačmi v hotelovej izbe takmer dva dni v kuse. „Keď sme skúšali robotov, prišli sme na to, že sú celkom iné podmienky, aké sme očakávali. Iná podlaha, celkom iná svetelnosť, takže nezostávalo nič iné, len urobiť iný program,“ hovorí Jahôdka.
Jozef Šešo dodáva, že preprogramovať ich tak narýchlo nebolo vôbec jednoduché. „Museli sme to urobiť na stupne, predtým sme to mali na sekundy a otáčky. Práce veľa a len dva dni pred nami,“ spomína si Jožko.
Úmorná púť po obchodoch a oprava
Okrem preprogramovania však museli chlapci riešiť aj opravy konštrukcie. Podstúpiť museli útrpné naháňanie sa hádam po všetkých obchodoch v letovisku. „Počas dlhého letu z Európy do Južnej Ameriky sme po vybalení zistili, že jeden robot má poškodený podvozok. Na opravu sme nevyhnutne potrebovali kus plechu,“ spomína Jozef Šešo.
Pozháňať takúto vec v meste, ktoré je dovolenkovým letoviskom a v rozbehnutej sezóne, bola naozaj sizyfovská úloha. Na mieste, ktoré je vyslovene turistickým centrom dovolenkárov, nájsť takúto vec nebolo ľahké. „Pobehali sme hádam všetky obchody, však sme chodili celý deň,“ vracia sa v spomienkach Braňo Hrenák.
Nakoniec po nekonečnej obhliadke rôznych obchodov objavili chalani niečo ako bazár spojený so železiarstvom. „Našli sme tu naozaj všetko možné, aj veci, ktoré sa u nás v Európe už vôbec nepredávajú. Boli sme však šťastní, že sme konečne videli tovar aspoň približne podľa našich predstáv,“ pridáva sa Daniel Jahôdka. Jedným dychom však dodáva, že nastal iný problém. „Žiadna angličtina nepripadala do úvahy. Osadenstvo obchodíka hovorilo výhradne po portugalsky. Učím sa trochu španielčinu, a tá sa na portugalčinu aspoň trochu podobá, tak sme s pomocou niekoľkých výrazov a výraznej gestikulácie nakoniec vysvetlili, čo potrebujeme,“ usmieva sa Daniel. Dodáva, že sa im strašne uľavilo, keď im predavač ukázal, že má v obchode aj nejaké plechy. Originál sa však predávali len po jednom metri štvorcovom. Našťastie, vyhrabali kúsok nejakého staršieho, z pračky alebo nejakého podobného domáceho spotrebiča. „Z neho sme v pohode vystrihli, čo sme potrebovali,“ hovorí Jahôdka.
Pri oprave sa prejavila aj solidárnosť slovenských tímov. „Plech sme mali, ale chýbalo nám náradie. Pomohli nám kamaráti z Topoľčian, ktorí boli tiež na súťaži. Mali so sebou vŕtačku a ochotne nám ju požičali,“ vysvetľuje Braňo.
Super vystúpenie Mimoňov a ich tvorcov
Po peripetiách prvých dní sa nakoniec chlapci mohli predstaviť so svojimi tancujúcimi robotmi a všetko vypálilo výborne. „Na súťaži sa berie dosť do úvahy aj to, akú atmosféru viete vytvoriť spoločne s robotmi, musí to byť dobrá show. Spolu s nimi sme tancovali. Mali sme aj plachty, kde boli namaľované motívy z filmu, ktorého protagonistami boli naši roboti, mali sme aj DJ-ský pult. DJ-a robil náš konštruktér Braňo Hrenák. Výber pesničky aj filmu a spôsob, ako sme všetko spracovali, bol nakoniec super, mali sme úspech,“ hovorí Jahôdka.
Roboti tancovali na pesničku Y.M.C.A. od skupiny Village People. V Brazílii veľmi letí film Já, zloduch 2, kde vystupujú Mimoni s cover verziami známych skladieb. Jednou z nich je aj Y.M.C.A. „Po našom vystúpení sa každý chcel fotografovať práve s nami. Už sme z toho boli aj unavení,“ hovorí Jahôdka.
Chlapci robili aj spoločné vystúpenie s Portugalcami a Japoncami. Za to získali ocenenie Super Team World Champions.
Nebezpečná batožina
Na súťaži chlapci problémy s robotmi vždy nejako vyriešili. Po návrate domov ich však čakalo ďalšie prekvapenie, keď vybalili batožinu. „Pri prechode cez kontrolu na letisku mali podozrenie na nebezpečný obsah batožiny. Tak všetko povyťahovali. Neviem, čo sa stalo, ale keď sme ich doma vybalili, bolo to poriadny šok,“ hovorí Daniel Jahôdka.
Braňo Hrenák dodáva, že keď zbadal robotov v otvorených kufroch, skoro mu oči vypadli. „Už sa nebudú dať opraviť. Musel by som ich celkom rozobrať a postaviť nanovo. To už radšej postavím nových,“ skonštatoval.
Skúsenosti a budúce profesie
Problémy, ktoré museli chlapci zdolať, im priniesli skúsenosti, a tie mali určite aj z krúžku. Pre ich ďalšie profesie sa im to všetko určite zíde. Daniel Jahôdka chce ísť ďalej študovať na vysokú školu informačné technológie, Braňo Hrenák na strednú školu elektrotechniku.
Jozef Šešo je trošku mimo toho, čomu sa venoval na legokrúžku, lebo jeho snom je architektúra. Určite mu však pomohla podľa jeho slov skúsenosť pri stavbe robotov, čo sa týka priestorového videnia. Všetci chlapci sa museli vytrénovať zároveň aj ako manažéri, takže získali zase bonus navyše.
