44 v údolí Rajčanky, Domanižskej a Pružinskej doline.
Slávnostná prezentácia knihy sa uskutočnila 8. augusta na Obecnom úrade v Pružine za účasti starostov z regiónu Domaniže a Pružiny, miestneho farára Pavla Gavendu, sponzorov a spolupracovníkov.
Jaroslav Čelko v nej opisujeaj osud Ondreja Sádeckého, ktorý 30. septembra 1944 v pružinskom hostinci Jozefa Mettu naletel príslušníkom nemeckej protipartizánskej trestnej jednotky, ktorí rozprávali rusky a ukrajinsky. Ukrajinci v službách Nemcov sa totiž prezentovali, že sú partizáni. Ondrej sa s nimi po slovansky zbratal, zobral im rundu a pochválil sa, že tiež pomáha partizánom. Nacisti ho následne zaistili, predviedli pred nemeckého veliteľa, no ten nebol s bežným výsluchom spokojný. Preto ho odvliekli do Fačkova, kde ho mučili, až kým nezomrel.
Motivácia priameho účastníka
„Pol storočia som sa venoval dejinám myslenia od antického Grécka až po moderných mysliteľov a veľa som aj publikoval, no vždy som si myslel, že o tom, na čom som osobne zainteresovaný, by som písať nemal,“ povedal nám profesor Ing. PhDr. Jaroslav Čelko, DrSc.. Rodák zo Sádočného a priamy účastník Slovenského národného povstania, ktorý žije v Bratislave, s úsmevom na vysvetlenie dodal: „Viete, nechcel som, aby moje spomienky niekto vnímal sťaby rozprávanie starého zbrojnoša, alebo prvovojnového vykladača príbehov od Piavy.“
Profesor Čelko má však k takémuto prístupu k historickej tvorbe naozaj ďaleko. Veď mu vyšlo 7 kníh a toľko isto brožúr, napísal 150 vedeckých štúdií a okolo 350 ďalších článkov. „Nuž – vidíte, vždy si pri takomto výpočte spomeniem na jedného pyšného človeka z Tŕstia, ktorý raz na moju adresu vyhlásil, že čo už taký sedliak ako ja len môže písať...,“ zasmial sa na dôvažok.
Do knihy o povstaní vo svojom rodnom kraji sa napokon predsa len pustil hlavne preto, lebo ako sám uvádza, kým prameňov o povstaleckom dianí napríklad v údolí Rajčanky je nadostač, o Domanižskej a Pružinskej doline je ich citeľne menej (dodajme, že Rajeckej doline sa prof. Čelko venuje len sporadicky, sústredí sa na doliny Pružinskú a Domanižskú – pozn. autora). No a tým záverečným impulzom bol Dr. Stanislav Miko z Považskej Bystrice a jeho priatelia, ktorí ho vlani v auguste požiadali, aby im ako priamy účastník SNP porozprával o udalostiach z prvého mesiaca povstania v našom kraji. Následne sa profesor Čelko rozhodol túto tému spracovať.
No ani zďaleka nevychádza len zo svojich spomienok. Čerpá z desiatok monografií, zborníkov, periodík aj autentických rozhovorov a spomienok. Pri viacerých udalostiach zo sledovaného obdobia energicky otvára polemiku aj so súčasnými erudovanými autormi.
Partizánsky oddiel Sivuškina a oddiel Prečín
Ozbrojenú silu povstalcov v Domanižskej a Pružinskej doline predstavoval Partizánsky oddiel Sivuškina, ktorý vznikol 5. septembra 1944 v Domaniži a pri vzniku mal cca do 100 členov. Druhým bol Partizánsky oddiel Prečín, pričom v Prečíne už dávnejšie predtým pôsobila v ilegalite skupina protifašistov. Začal sa vytvárať 9. septembra 1944 a mal 120 až 150 príslušníkov. Ako ďalej uvádza prof. Čelko, oba oddiely boli súčasťou II. československej partizánskej brigády M. R. Štefánika, ktorej do 9. septembra 1944 velil Viliam Žingor a následne Konstantin Karpovič Popov.
Jej hlavným poslaním bola obrana údolia Rajčanky, Súľovskej kotliny a Domanižskej aj Pružinskej doliny. Nemecký útok na Domanižskú dolinu, presun partizánov z Domaniže do Pružiny a následne pod Strážov, nemecké represálie proti povstalcom a civilným obyvateľom, to všetko opisuje v nasledujúcich kapitolách. Situáciu prezentuje tak v širších súvislostiach, ako aj na pozadí konkrétnych príbehov a opisov jednotlivých udalostí.
Sám Čelko, ktorý bojoval pod velením Vasiľa Sivuškina, o sebe píše len na niekoľkých stranách v spomienkovej podkapitole. Aká bola teda jeho motivácia odísť do povstania? Čelkov otec Rudolf, murár, ktorý tvrdo pracoval v Ostrave, Brne, Viedni či v Budapešti, bol presvedčený sociálny demokrat a jeho ľavicové myšlienky mali vplyv na celú rodinu. Napríklad mladý Jaroslav aj preto spolu s Matúšom Pohankom ako jediní z 30-člennej triedy považskobystrickej Všeobecnej učňovskej školy odmietli vstúpiť do Hlinkovej mládeže. K partizánom sa pridal už 5. septembra 1944.
Na významné dielo si požičal
V závere publikácie prof. Čelko publikuje na tému SNP rozhovory so starostami Domaniže, Prečína, Pružiny a s ďalšími respondentmi. Bohatá je aj obrazová príloha. Aj keď 91-ročnému profesorovi na penzii pomohlo s vydaním knihy šesť sponzorov, na vydanie vlastným nákladom si ešte musel požičať. Autor oceňuje, že najviac mu pomohli Pružinčania, vrátane starostu Michala Ušiaka, ako aj ďalší, neopomenúc jeho manželku Ľudmilu Čelkovú.
Možno pritom zhodnotiť, že 128-stranová knižka September 1944 v údolí Rajčanky, Domanižskej a Pružinskej doline je z pohľadu zmapovania úvodnej fázy povstania mimoriadnym dielom nielen pre túto časť nášho regiónu. Iste, čitateľovi môže aj niečo chýbať. Napríklad nespomenutie niektorých skupín zlodejov a násilníkov, ktorí sa vydávali za partizánov a poškodzovali ich povesť – a ktorých veliteľ 2. československej partizánskej brigády major Popov pri dolapení tvrdo a exemplárne trestal. Sám profesor Čelko však v závere dodáva: „Skromne dúfam, že touto knižkou podnietim aj ďalších mojich krajanov ku skúmaniu povstaleckej histórie v našom regióne, aby jej zobrazenie mohlo byť úplnejšie a presnejšie v porovnaní s mojou verziou.“
