LÚKY. Hodovým slávnostiam tento rok počasie skutočne neprialo. Okrem toho, že bolo veľmi chladno, na hodujúcich počas dňa aj niekoľkokrát zapršalo. Napriek tomu, že sa počasie celý deň neumúdrilo a organizátorom folklórneho podujatia robilo vrásky na čele, si nakoniec ľudia hody v rámci možností užili.
Náladu nepokazilo
„Takéto chladné hody si veru nepamätám. Vždy sme chodili v tričkách, sukniach alebo šatách a teraz sa tu trasiem v jesennej bunde,“ zhodnotila pani Eva a pokračovala: „Ľúto mi je to najmä kvôli deťom. Asi si už neužijú také hody, na aké si pamätám ja z detstva. Z kolotočov sme sa šli ešte vždy kúpať. Teraz o tom môžu akurát tak snívať,“ uzavrela smutne.
Našli sa však aj takí, ktorým počasie náladu nepokazilo. Niekoľkí optimisti s úsmevom poznamenali, že hodovať treba v akomkoľvek počasí, a že ak by im bolo zima, zahrejú sa niečím tekutým.
Ručne robené originály
Keďže patrónom kostola je svätý Bartolomej, súčasťou hodových slávností každoročne býva aj Bartolomejský jarmok. Na ňom sa mohli aj tento rok prezentovať šikovní remeselníci. Niekoľkí z nich neváhali a svoje remeslo predvádzali priamo pred ľuďmi. Zaujali ručne robené handrové bábiky, drevené hračky, šperky zo skla či medi.
„Najviac sa mi na jarmoku páčia handmade veci. Pekné sú výrobky zo sušených kvetov, látkové mačičky a srdiečka, ako aj ručne robené náušnice. Jedným som neodolala a kúpila som si ich, poviem manželovi, že to mám hodové od neho,“ zažartovala sympatická maminka Janka.
Prácu remeselníkov ocenili snáď všetci návštevníci slávností. V čase pásovej výroby vedeli oceniť ručne robené výrobky, z ktorých každý jeden je originál. Tento rok bolo na hodoch menej predajných stánkov ako inokedy. Napriek tomu každý, kto si chcel kúpiť nejakú maličkosť pre potešenie, si určite niečo našiel, čo ho potešilo.
Burčiak chýbal
Na hodoch sa už tradične dala ochutnať sladká medovina. V chladnom počasí určite potešila, ale niečo na jarmoku chýbalo. „Každý rok sa teším na burčiak. Tento rok som však sklamaný, keďže tu žiaden stánok s burčiakom nevidím. No nič, budem si musieť nechať zájsť chuť. Snáď nabudúce,“ posťažoval si Vladimír.
Dospelých lákala medovina, deti zasa cukrová vata. „Mám ružovú. Je to malinová a je veľmi dobrá,“ prezradila päťročná Anička, ktorej sladká maškrta vyčarila na tvári široký úsmev. Cukrová vata chutila veľkým aj malým a hody bez nej by veru neboli tým pravým. „Cukrovú vatu mám rád od detstva a neodolal som jej ani dnes. A to budem o chvíľu oslavovať štyridsiatku,“ zasmial sa Peter.
Popoludnie plné ľudovej hudby
Lúčania si už zvykli, že k hodovým slávnostiam patrí aj folklór. Na pódiu pred kultúrnym domom sa popoludní postupne striedali folklórne a spevácke skupiny. Tóny ľudovej hudby dotvárali tú správnu hodovú atmosféru a hoci na návštevníkov niekoľkokrát zapršalo, o dobrú zábavu bolo postarané. Mnohí sa nezdržali a známe piesne si zaspievali spoločne s vystupujúcimi muzikantmi.
Zatiaľ čo tých skôr narodených lákala ľudová hudba, najmenší sa najviac tešili na obľúbené kolotoče. „Snáď mu nebude zle. Na kolotoči je už asi desiaty raz. Ešteže sú hody len raz do roka, inak by sme skrachovali,“ usmievala sa mamička Janka.
Hodové slávnosti v Lúkach aj tento rok potvrdili, že tradície našťastie stále žijú. Aj keď počasie nebolo práve ideálne, ľudia sa zabávali.
Niečo o patrónovi
Svätý Bartolomej bol jedným z dvanástich apoštolov.Zomrel pravdepodobne v Arménsku, kam priniesol kresťanstvo. Pohanských obyvateľov krajiny si pohneval šírením viery, uzdravovaním chorých a „posadnutých“, za čo bol umučený.
Podľa tradície ho vraj zaživa stiahli z kože a potom ukrižovali dolu hlavou. Táto hrozná smrť je dôvodom, prečo je patrónom garbiarov. Okrem garbiarov sa stal patrónom aj niekoľkých kostolov na Slovensku. Jedným z nich je aj ten v Lúkach.
