Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Stroj beží celý deň, hluk je veľmi nepríjemný

Obyvateľov Horného Milochova obťažuje hluk, ktorý sa šíri z druhého brehu priehrady. Vodohospodári uzavreli zmluvu na regulačnú ťažbu štrku.

Na brehu priehrady pod Uhrami je rušno podľa ľudí už niekoľko týždňov.Na brehu priehrady pod Uhrami je rušno podľa ľudí už niekoľko týždňov. (Zdroj: BERKO)

MILOCHOV. Ľudia majú zatiaľ len čiastočné a neoficiálne informácie, čo sa deje. Tiež zisťovali, čo ešte spoločnosť, ktorá má zmluvu na čistenie dna priehrady s vodohospodármi, pripravuje.

Majú obavy, že nebudú mať pokoj ani cez víkendy a popoludní. Už teraz stroj podľa nich hučí až do večera.

Je to naozaj brutálne

Monotónny hluk je podľa Romana Majerského, ktorý býva v Hornom Milochove, veľmi nepríjemný. „Ak nejaká firma čistí koryto, nech to robí, ak to vyplýva zo zákona, ale technológiami zodpovedajúcimi roku 2014. Nie, že robia strojom zo sedemdesiatych či osemdesiatych rokov, keď sa na hluk neprihliadalo a zariadenie vydáva naozaj nepríjemný zvuk. Konateľ spoločnosti bol u mňa na pozemku a jemu sa to až také nezdalo. Ale je to naozaj brutálne, veľmi nepríjemné a ide to aj desať hodín denne,“ hovorí Majerský.

Obáva sa aj ďalšieho rozšírenia činnosti. Rovnako obťažuje hluk aj Jozefa Bučeka. Majerský ešte dodáva, že by sa mali uskutočniť merania hlučnosti. „Na jedno sme už boli pozvaní, ale správou cez mobil, ktorú nám zaslali večer a nemohli sme sa ho zúčastniť,“ vysvetľuje, že by bolo dobré dať vedieť s nejakým predstihom, aby si vedeli urobiť dotknutí ľudia čas. Vyjadril tiež pochybnosť o spôsobe, akým sa meria a či stroje pri ňom bežia.

A ako dlho to vlastne bude?

„Stroj ide celý deň, niekedy až do ôsmej večer. Neviem, či budú robiť aj šestnástky už. Najprv robili len osem hodín. Ráno ideme do práce, takže nám to až tak nevadí, horšie je to popoludní a večer. Robia, našťastie, len v pracovné dni,“ povedal pán Peter v stredných rokoch, tiež z tejto časti mesta.

Keď sme poznamenali, že bager počuť dosť, dodal: „To je ešte nič, ale keď natrafí na nejaké veľké skaly, to je zase iný, ešte horší hluk.“ Muž sa zaujíma aktívne, čo sa na druhom brehu deje. Všimol si v posledných dňoch zvýšený pohyb. Je zvedavý, čo všetko ešte pribudne. „Dávali tam nejaké nosníky, takže idú čosi stavať,“ skonštatoval a bol by rád, keby ich informovali, koľko rokov budú túto, prípadne aj inú činnosť vykonávať.

Je tu veľa malých detí, pre ne je to zlé

Dôchodkyňa Vlasta Hradňanská nemôže v noci spávať pre kĺby, bolia ju kolená a ani cez deň si veľmi v posledných týždňoch neoddýchla. „Keď to začne ešte vo väčšom, neviem. Aj teraz už celý deň vŕkajú. Niekedy začínajú bagrovať aj okolo piatej ráno. Idú až do večera. Pracujú hádam aj celé prázdniny. Keď sme sa sem nasťahovali, stromy pred nami boli ešte malé a teraz nevidím, kde sa čo robí a odkiaľ to hučí,“ tvrdí pani Vlasta.

V Hornom Milochove býva už vyše päťdesiat rokov. „Keď som sa sem vydala, tak vtedy to trošku prečistili a odvtedy nerobili nič. Dno musí byť poriadne zanesené,“ povedala. Na to, že by činnosť mohli vykonávať aj niekoľko rokov, len zabedákala. „Ježišmária, teraz sa sem prisťahovali mladí ľudia. Majú malé deti. Ich to bude dosť rušiť. Mali by niečo urobiť proti hluku,“ povedala.

Neboli nespokojní

Niekomu činnosť nevadí. „Čo mňa je po tom. Čo tam robia, nevieme. Mne osobne nič nevadí,“ povedala pani Macušíková. Rovnaký názor má aj jej manžel. „Čo keby im tú robotu ešte zrušili a prišli by o ňu?“ dodáva.

Štefan Graňák si tiež myslí, že prácu urobiť musia, ale mohli by nejako zabezpečiť, aby sa hluk nešíril tak ďaleko. „Ako to urobili na diaľnici,“ skonštatoval.

Aj v sobotu, kšeft a kompenzácie

Iveta Bučková potvrdzuje, že práce na priehrade bežia celý deň. Spomína dokonca aj víkendy. „V nedeľu som ich nepočula, ale v jednu sobotu robili od rána až do večera. Chápem, že musia urobiť prácu, ale keby sme mali aspoň nejakú záruku, že nebudú robiť popoludní a cez víkendy. Mali by im pevne stanoviť hodiny, a tie by museli dodržiavali,“ hovorí mladá mamina. Doma má ešte jedno menšie dieťa, štvorročného chlapca. Myslí si, že aj oni majú nárok oddýchnuť si v pokoji a tichu aspoň počas voľných dní a večer.

„Vadí mi to, ale viem, že to potrebujú robiť. Ak by mali len čistiť koryto a dno, myslím, že je to potrebné. Ak však majú vykonávať aj iné činnosti a mali by mať kšeft, je to v inej rovine. Ak je to seriózna firma, bolo by vhodné aspoň osloviť ľudí, ktorých sa to týka,“ povedal Pavol Varga s tým, že málokto z obyvateľov vie, čo sa vlastne na priehrade robí. Pripomenul tiež, že by bolo dobré zabezpečiť nejaké kompenzácie.

Vyjadrenie poslanca

Ľudia oslovili aj poslanca za túto časť. „Obrátili sa na mňa obyvatelia Horného Milochova, že sa začalo čistiť koryto Váhu a stroj vydáva veľký hluk. Volal som na spoločný stavebný úrad a dozvedel som sa, že zatiaľ jediné, čo povoľuje, je elektrická prípojka. Zo spoločnosti, ktorá chce činnosť vykonávať, tam vraj niekto bol, ale len rukou nakreslili a vysvetlili, čo chcú,“ uviedol približne pred dvomi týždňami Ján Kunovský.

Spolu s obyvateľmi zisťoval ďalej a dozvedeli sa, že sa činnosti mali realizovať pôvodne v zimnom prístave v Udiči, ale obec zamietla zámer, lebo je tu obytná zóna. Informáciu o zamietavom stanovisku potvrdil aj starosta Udiče Jozef Slámka. Činnosť posunula spoločnosť na iné miesto. „Teraz však bližšie k obytnej zóne mesta, ktorá je na druhom brehu. Mám tiež informácie od ľudí z chatovej oblasti na Uhroch, že budú písať sťažnosti a nespokojní sú aj rybári,“ uviedol Kunovský. Informáciu potvrdil zástupca mestskej organizácie rybárskeho zväzu Vladimír Vecel.

Navštívili sme aj chatovú osadu v Uhroch a niektorých obyvateľov činnosť naozaj obťažuje. „Nemáme nič proti činnosti, ale nech dodržia hygienické požiadavky obyvateľov,“ konštatuje Kunovský s tým, že keď montujú plávajúci dopravný pás, pôjde do lokality aj drvička a pred dvoma týždňami nemali podľa jeho zistení nič odsúhlasené. „Čistenie áno, ale ostatnú činnosť nie,“ doplnil.

Aj hygienikom prišla žiadosť o nápravu

Na regionálny úrad verejného zdravotníctva prišla na vedomie 2. septembra žiadosť obyvateľa Milochova. Obracajú sa na Slovenské štrkopiesky, aby bola urobená náprava, a síce odstránená vysoká hlučnosť, ktorá vzniká činnosťou pri čistení koryta rieky Váh.
„Na základe žiadosti z médií o informáciu, ktorá súvisí aj s uvedenou žiadosťou, sme sa obrátili na Správu povodia stredného Váhu I. Púchov v Nimnici a požiadali ich aj o písomné stanovisko. Keďže meranie hluku z priemyselných zdrojov v životnom prostredí je nutné prevádzať za presne stanovených podmienok, môžeme informovať podrobnejšie až po našom šetrení,“ informovala Viera Sirotná, riaditeľka Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Považskej Bystrici. Predpokladá, že prevádzka Správy povodia Váhu v Nimnici zváži všetky okolnosti, ktoré môžu viesť k nespokojnosti občanov a prijme príslušné dostupné technické aj organizačné opatrenia.

Hlučnosť treba zmerať, problematika vraj nie je v ich kompetencii

UDIČA. K činnosti, ktorá sa momentálne realizuje na priehrade a tiež k ďalším zámerom sa vyjadrovali aj odbory životného prostredia.


Životné prostredie v Považskej Bystrici

Z odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu v Považskej Bystrici sme dostali stanovisko, že k činnosti, ktorá prebieha v katastrálnom území Udiča v telese priehrady, sa nevyjadrujú. „Kompetentným je Okresný úrad Trenčín. Činnosti, ktoré spomínate, ako drtička či betonáreň, budú podliehať stavebnému povoleniu a stavebným úradom bude spoločný stavebný úrad v Jasenici. Ale o týchto činnostiach zatiaľ nič neviem, projekt nebol predložený na vyjadrenie na tunajší úrad,“ vyjadril sa Pavel Petrík, vedúci odboru.
Dodal, že v rámci vyjadrení, ktoré budú potrebné k stavebnému povoleniu, budú zvažovať aj možnosť posudzovania vplyvov na životné prostredie - EIA. „Hlučnosť, ktorá v súčasnosti vzniká pri čistení nánosov, je potrebné zmerať, a to štátnou organizáciou, v tomto prípade úradom regionálneho zdravotníctva,“ vyjadril sa Petrík.

Ako je to s povolením?

Na Okresný úrad Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie, prišlo od spoločnosti Slovenské štrkopiesky oznámenie o začatí regulačnej ťažby Nosickej priehrady 13. augusta 2014 na základe zmluvy o spolupráci medzi spoločnosťou a SVP. „Ťažba bude realizovaná podľa projektovej dokumentácie Vodná nádrž Nosice – regulačná ťažba, návrh ťažby od roku 2014, ktorú vypracoval Ing. Pavol Filadelfi zo Správy povodia stredného Váhu I. so sídlom v Nimnici,“ doplnil Juraj Hamaj, vedúci odboru v Trenčíne.
Zaujímalo nás, ako je to s povoľovaním činnosti, ktorú na priehrade firma už vykonáva, prípadne s ďalšou plánovanou činnosťou. Hamaj uviedol, že podľa ustanovení zákona o vodách v platnom znení je povolenie orgánu štátnej vodnej správy potrebné na ťažbu štrku, piesku, bahna z pozemkov tvoriacich koryto. „Takéto povolenie nie je potrebné, ak tieto činnosti vykonáva správca vodného toku v súvislosti so správou vodného toku. Správca toku si výkon týchto prác môže zabezpečiť právnym úkonom, napríklad zmluvou, objednávkou, dohodou, pričom ale správca vodného toku výkon týchto uvedených činností priamo riadi, kontroluje a za vykonané činnosti nesie priamu zodpovednosť. Nesie zodpovednosť aj za prípadné protiprávne konanie spáchané pri vykonávaní činnosti,“ uviedol Hamaj.

Nebudú ho vydávať

Hamaj dodal, že z predloženej zmluvy o spolupráci medzi SVP a Slovenskými štrkopieskami nebolo jednoznačné, či ide o práce, ktoré budú vykonávané v rámci správy vodných tokov. Tunajší úrad preto požiadal listom zo dňa 15. augusta SVP o zaslanie stanoviska, či oznámená regulačná ťažba bude vykonávaná v zmysle zákonných povinností správcu vodného toku ustanovených v paragrafe 48 vodného zákona a SVP preberá za tieto činnosti plnú zodpovednosť.
„Dňa 28. augusta 2014 prišiel na úrad list SVP, v ktorom prehlásili, že oznámená regulačná ťažba bude vykonávaná v zmysle zákonných povinností správcu toku a vlastníka vodnej stavby ustanovených v paragrafoch 48, 53 a 23 odstavec 2 vodného zákona, z čoho vyplynulo, že tunajší úrad nebude vydávať povolenie na predmetnú ťažbu podľa ustanovení vodného zákona. Problematika nadmerného obťažovania hlukom, ani riešenie kompenzácií za negatívne ovplyvnenie kvality života nie je v kompetencii orgánov ochrany životného prostredia,“ uviedol Hamaj.

Priehrada a čistenie

Hamaj ďalej informoval, že vodná nádrž bola uvedená do prevádzky v roku 1957 s celkovým objemom takmer 36 miliónov metrov kubických. Počas prevádzky dochádza vplyvom erózno-sedimentačných procesov k zanášaniu a zmenšovaniu stáleho a úžitkového objemu. „Zanesenie nádrže nepriaznivo ovplyvňuje prevádzkovanie nádrže, znižuje energetické využitie vodnej elektrárne Nosice a ovplyvňuje energetickú prevádzku celej Vážskej kaskády. Nepriaznivo je ovplyvnená tiež prietočnosť nádržným priestorom z hľadiska protipovodňovej ochrany,“ uviedol Hamaj.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Home (ale aj) Office
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  7. Zelená Bratislava
  8. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  9. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  5. Ruža zmeny
  6. Úpravy automobilov pre ZŤP
  7. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  8. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 078
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 20 338
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 138
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 090
  5. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 782
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 005
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 643
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 107
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 965
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 610
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Nedostupná kultúra môže poznačiť budúce generácie

Deti a mládež si postupne odvyknú od kvalitnej kultúry.

ilustračné foto

Bude FK Dubnica prepúšťať? Švec: Prišli sme o vyše 150-tisíc

Exkluzívny pohľad do vnútra dubnického futbalu.

Peter Švec pózuje s Marekom Kuzmom, jedným z lídrov Dubnice, ktorí ostali aj po minulej sezóne.
Rodák z Považskej o historických tituloch aj korone, ktorú prekonal.

Tomáš Frolo, poctivý robotník, ktorý sa nehral na hviezdu

Poctivý robotník v obrane. Rodák z Považskej Bystrice TOMÁŠ FROLO (38) sa nikdy nehral na hviezdu, napriek tomu dokázal to, o čom môže väčšina hokejistov iba snívať. Dva finálové štarty v Plzni a Litvínove pretavil v historické tituly pre svoje tímy.

Tomáš Frolo v drese bratislavského Slovana.

Považská Bystrica uvažuje o štátnej bezúročnej pôžičke, rozhodne zastupiteľstvo

Považskobystrická radnica zvažuje požiadať o bezúročnú návratnú štátnu pomoc. Pôžičky poskytuje štát maximálne do výšky výpadkov dane z príjmov fyzických osôb za rok 2020.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Najviac nakazených pribudlo v Košiciach a v okrese Čadca

Nedeľňajší rekord sa vyšplhal na číslo 860.

Nedeľný rekord. V Trenčianskom kraji pribudlo 104 pozitívne testovaných

Laboratóriá na Slovensku otestovali 5 025 vzoriek, celkový počet pozitívnych bol 860.

V Nitre pribudli hospitalizovaní aj mŕtvi. Ohniská na Borovej stráži polícia

Viac ako dve tretiny reprofilizovaných lôžok pre COVID pacientov sú obsadené. Vytvoria ďalšie.

KORONAVÍRUS: Žilina hlási menej nakazených, Čadca medzi najhoršími

V nemocniciach je hospitalizovaných 638 pacientov.

Už ste čítali?