DUBNICA NAD VÁHOM. Nedávny požiar v areáli ZŤS a rôzne fámy o novom technologickom komplexe v tomto areáli aktivizovali miestnych ekológov i obyvateľov. Rozhodli sa spísať petíciu, aby ani teraz, ani v budúcnosti na území mesta nemohla vzniknúť spaľovňa.
Mesto tvrdí, že o žiadnej spaľovni nevie, nemá ani informácie o tom, že by ju niekto chcel postaviť.
Chýbajú informácie
Vladimír Ronec z občianskeho združenia Stredisko ekologickej výchovy Dub sa už od mája snaží zhromaždiť relevantné dokumenty týkajúceho sa technologického komplexu. „Mám pocit, že je rozdiel medzi tým, na čo bolo vydané stavebné povolenie, a tým, čo bolo prezentované v médiách,“ poukázal s tým, že podľa informácie, ktorú zverejnil hovorca ministerstva školstva v máji, v meste vyrastie technologický komplex, ktorý bude zameraný na separovanie komunálneho odpadu a následné splynovanie zostatkového odpadu. „Mesto ale vydalo povolenie na manipulačnú a skladovú halu,“ poukázal na rozdiely, ktorý vyvoláva diskusiu.
Prečo petícia?
Obavy obyvateľov vyvolal aj nedávny požiar v areáli ZŤS, ktorý hasiči hasili niekoľko dní, navyše mali aj problémy s vodou, ktorú vozili až od požiarnej stanice v meste. „Preto som uvítal, že vznikla petícia. Ale aby bolo jasné, nie je proti samotnej stavbe. Ak príslušné orgány povedia, že je všetko OK, tak v poriadku. Pochybnosti máme ale stále, chýbajú informácie. Myslím, že je reálnym krokom, keď sú pochybnosti a fámy, aby obyvatelia povedali, či chcú v meste spaľovňu alebo nie nielen teraz, ale aj v budúcnosti,“ vysvetlil.
Petíciou chcú dosiahnuť, aby mestské zastupiteľstvo uznesením jasne deklarovalo, že na území mesta ani v Prejte, nebude v súčasnosti ani v budúcnosti postavená spaľovňa komunálneho odpadu a takáto činnosť nebude ani prevádzkovaná v žiadnom už existujúcom objekte.
Reakcie ľudí
Ladislav Paško sa nazdáva, že životné prostredie by malo zaujímať každého občana. „Mesto neposkytuje dostatočné informácie, čo vyvoláva rôzne dohady a konšpirácie,“ hovorí.
„Nechcem dožiť v Dubnici, ktorá by bola environmentálne zničená. Ľudia ani nevedia, čo dýchajú, lebo chýba rozbor ovzdušia,“ vysvetlila svoj podpis na petícii Mária Milanovič.
Jozef Kebísek hovorí, že už v zime videl, keďže má v blízkosti záhradu, že sa v areáli niečo buduje. „Boli protirečivé informácie, potom to už bola reťazová reakcia.“
O petícii sa diskutuje aj na sociálnej sieti. Názory sa rôznia. Jedni hovoria, že je potrebná, iní to považujú za predvolebnú kampaň. Za niekoľko dní je už na nej niekoľko stoviek podpisov.
Stanovisko mesta
O vyjadrenie, či sa na území mesta uvažuje s vybudovaním spaľovne, sme požiadali aj mestský úrad. „Mesto v súčasnej dobe neeviduje žiadosť, ktorá by sa týkala spaľovne a ani nemá informácie takéhoto charakteru. K petícii sa vyjadríme, až keď bude doručená na mestský úrad,“ odpovedala Ivana Tepličková z mestského úradu.
Nedostatočná separácia a recyklácia
„Pre životné prostredie je z globálneho hľadiska, ak budú namontované všetky filtre, spaľovňa v podstate o niečo lepšia ako skládka. Z individuálneho hľadiska skládka škodí životnému prostrediu i zdraviu v menšej vzdialenosti, pokiaľ nepreniká do spodných vôd. Spaľovňa vypúšťa splodiny do ovzdušia, takže zasahuje väčšie územie,“ vysvetľuje Martin Valentovič, predseda OZ Priatelia Zeme.Poukázal aj na rozdiely v separovaní odpadu. „Vo vyspelých krajinách majú odpadovú hierarchiu – predchádzanie odpadu, opätovné používanie, recyklácia, energetické využívanie a nakoniec sklád- ky. U nás je to naopak. Recyklácia aj s kompostovaním je zhruba 12 percent, do spaľovne ide 9 percent a zvyšok na skládky,“ upozorňuje. V budúcnosti sa však podľa neho spaľovaniu komunálneho odpadu asi nevyhneme. „Spaľovne majú určite svoje miesto v hospodárstve. Ministerstvo by však malo urobiť štúdiu, kde by sa mohli umiestniť,“ dodal.
(vž)
