POVAŽSKÁ BYSTRICA. Na výstave sú nainštalované diela autora, ktorý pochádza z dedinky kúsok od mesta smerom na Žilinu. Klaňal a klania sa podľa riaditeľa galérie Milana Mazúra tomuto autorovi celý svet.
Vďaka ochote viacerých podporovateľov galérie si môže až do polovice októbra vzácne diela pozrieť aj verejnosť v Považskej Bystrici.
Trio, Rím a spojitosť s mestom
Hneď v úvode otvorenia výstavy poznamenal Milan Mazúr, že keď sa dozvedel o hudobnom programe, v ktorom vystúpi hudobné trio, potešil sa, ba až povyskočil. „Hložník totiž dostal práve za triptych Trio v štyridsiatych rokoch veľmi významnú cenu v Ríme. Tam sa začala jeho putovná výstava po celom Taliansku,“ vysvetlil Mazúr.
Vincent Hložník je mimoriadne významnou osobnosťou výtvarného umenia nielen v slovenskom, ale celosvetovom meradle. Na výstave je z každého obdobia tvorby niečo. S mestom je jeho život spojený. „Vincent Hložník pochádza z neďalekého Svederníka, čo je dedinka smerom na Žilinu a občas sa jej názov zvykne popliesť s obcou Sverepec,“ povedal Mazúr.
Práve tu prežil Hložník, ako sám hovorieval, najkrajšie roky svojho života. „Hložník veľmi rád spomínal aj na roky, keď navštevoval Považskú Bystricu. Fungoval tu a učil výtvarníkov - amatérov maľovať. Nechodil však do plenéru, ale vždy prišiel a snažil sa poradiť im, pohladiť ich slovom, aby ich povzbudil v tvorbe. Vyzdobil aj kaplnku v Dolnom Hričove, lebo tu mal priateľa, pána farára Račeka," povedal Mazúr.
Dodal, že na jej výzdobu sa pripravoval desať rokov. „Tak dlho sa nedokázal vysporiadať, či práve on je ten pravý, kto má maľovať kostol. Bol skromný. V považskobystrickom kostole sú zase Hložníkove vitráže, čisté, expresionistické a krásne aj po rokoch. Tvoril ich v sedemdesiatych rokoch,“ vyjadril sa k spojitosti mesta s Hložníkom Mazúr.
Tvoril do poslednej chvíle
K Hložníkovi mal možnosť dostať sa Mazúr bližšie ako študent, rodinný príslušník a priateľ. „Na rozpravy s ním sa nedá zabudnúť. To, čo povedal, bolo veľmi múdre, vážne a povzbudzujúce. Tvorba ho držala až do poslednej chvíle jeho života. Ešte v deň smrti si ráno pýtal od sestričky v nemocnici ceruzku, lebo musel niečo dôležité zachytiť,“ zaspomínal si na otvorení výstavy Mazúr.
Začiatky
V skratke priblížil Mazúr aj život Vincenta Hložníka a jeho význam vo výtvarnej tvorbe, ktorý siaha ďaleko za hranice Slovenska. „Študoval na reálke v Žiline. Učil ho český učiteľ Baláž. Hneď rozpoznal veľký talent. Zariadil, aby po skončení štúdia nastúpil bez prijímacích pohovorov na pražskú vysokú školu umeleckého priemyslu,“ povedal o Hložníkových začiatkoch Mazúr.
Dodal, že bola vtedy taká doba. Na umelecké školy sa dostávali naozaj talentovaní ľudia, ktorých dlhodobo sledovali a viedli učitelia. Neexistovali prijímačky. Hložník sa stal nakoniec absolventom školy. Našiel si tu aj svoju manželku, Vieru Horáčkovú, s ktorou sa potom vrátil do rodného Svederníka. „Postavili si drevenú chalúpku, ktorú nazývali búdka. V tejto búdke sa narodili aj ich štyri deti a Hložník hovorieval, že práve tu prežil najkrajšie roky svojho života. V rámci tvorby je to tiež obdobie, z ktorého zberatelia najviac vyhľadávajú jeho diela. Aj na výstave sa nachádzajú takéto diela. Maľoval ich s láskou a sú späté so zážitkami z rodiny. Namaľované sú však tak, že je v nich výrazne cítiť významnú maliarsku osobnosť, dôležitého predstaviteľa moderny na Slovensku,“ vysvetlil Mazúr.
Do Bratislavy ho dotiahli ľsťou
Hložník, keď prišiel neskôr do Bratislavy, bol veľmi kritizovaný miestnym výtvarným populistickým zborom. Ján Mudroch však tvrdil, že ide o zjav, ktorému treba dať okamžite priestor pre samostatnú výstavu. Práve cez Mudrocha a tiež Fullu sa mu podarilo preraziť v Bratislave.
„Boli to však veľké boje v ňom samom, lebo nechcel odísť zo Svederníka. Nakoniec sa podarilo priateľom, výtvarníkom nejako ho dotiahnuť v roku 1951 do hlavného mesta, v podstate vďaka malému klamstvu a v roku 1952 už nastupuje na vysokú školu výtvarných umení a zakladá grafické štúdio. Stáva sa uznávaným profesorom, neskôr rektorom a spolu s Kolomanom Sokolom zakladajú grafické oddelenie na vysokej škole výtvarných umení v Mexiku,“ priblížil fragmety Hložníkovho života Mazúr.
Sokol sa už nevrátil, akosi sa nevie zmieriť s režimom. Hložníka to však ťahá domov a pokračuje v práci v škole v Bratislave.
Zmena, rany a vplyv na tvorbu
V roku 1968 sa dostali Hložník, Fulla a Trizuliak vďaka Hložníkovmu priateľovi zo Svederníka, ktorý robil pápežského preláta, na audienciu k pápežovi. Prináša to veľkú zmenu v Hložníkovom živote. „Ešte sa ani nestihli vrátiť do Bratislavy a už ich vyhodili zo školy. Trizuliakovi zase skoro zhodili sochu zo Slavína,“ prezradil Mazúr.
Dodal, že v Hložníkovom živote nastáva nepríjemné obdobie, ktoré ho poznačilo. Neskôr prichádza v sedemdesiatych rokoch rana, lebo mu zomiera po chorobe jedno z jeho detí. „Hložník sa začína viac utiekať k cirkvi a v jeho dielach sa častejšie objavujú apokalypsy. Už diela šesťdesiatych rokov sú expresívnejšie a dramatickejšie. V tomto pokračuje až do deväťdesiatych rokov. V sedemdesiatych rokoch sa rozprával Hložník ako umelec so svetom cez množstvo surrealistických diel a stáva sa veľmi vyhľadávaným. Jeho diela putujú po mnohých svetových metropolách,“ osvetlil ďalej tvorbu Hložníka Mazúr. Diela z týchto období sa tiež nachádzajú na výstave.
Mimoriadna výstava
Ponuka z Hložníkovej tvorby, ktorá prináša hlavne diela zo súkromných zbierok, je teda mimoriadne pestrá. Ide o jednu z mimoriadnych výstav, mimoriadneho autora, ktorá sa neobjavuje nielen v meste, ale ani na Slovensku až tak často.
