Laktačné poradkyne z občianskeho združenia Mamila pôsobia po celom Slovensku. Maminy sa môžu na ne obrátiť, ak majú pri dojčení problémy a potrebujú radu. Na webovej stránke združenia nájdu ich telefonické kontakty v jednotlivých regiónoch.
To, čo im odporúča ich okolie, totiž nemusí byť vždy správne.
Postačí často málo
Laktačná poradkyňa Daniela Barbusová hovorí, že najčastejšie maminy riešia nedostatok mlieka alebo boľavé bradavky. Často aj všeobecné problémy, ktoré majú, napríklad že ich dieťatko často plače alebo je maminka nevyspatá. „Veľakrát nepotrebujú ani tak technickú podporu, aby správne postupovali pri dojčení, ako skôr psychickú oporu. Potrebujú ubezpečiť, že robia dobre a dojčenie je to najlepšie, čo môžu svojmu bábätku dať. Stačí podporiť ich, aby dojčili naďalej a nevzdávali to aj napriek tlaku okolia. Často stačí len minimálna technická pomoc a rada, aby bolo dojčenie efektívnejšie,“ hovorí Barbusová.
Skúsenosti laktačnej poradkyne
„Často býva okolie nastavené tak, že ak sa vyskytnú problémy, rieši sa vec skratovo radou, aby maminka prestala radšej s dojčením. Je to riešenie najjednoduchšie, ale aj najhoršie prejsť na umelé mlieko,“ hovorí Barbusová.
Dodáva, že ak nemajú maminy žiadnu podporu, často podľahnú tlaku okolia. „Práve vtedy im môže veľmi pomôcť laktačná poradkyňa,“ vysvetľuje Barbusová.
Mnohé matky už vyhľadali ich pomoc. „Ak nenájdu nikde podporu a prejdú na umelú výživu, často ich to neskôr mrzí,“ hovorí o skúsenostiach poradkyňa.
Poradila jej a vyriešila problém s dojčením
Problém Daniely s dojčením začal pri prvom dieťatku už v pôrodnici. „Zle sa jej pri dojčení prisávalo, a tak mi odporučili klobúčik. Po čase som však videla, že nepije dostatočne, preto som oslovila laktačnú poradkyňu. Povedala mi, že to určite ide aj inak, a nie s nejakou umelou náhradou,“ hovorí Barbusová. Naučila ju ako správne dieťa prikladať, aby sa mohlo dostatočne prisať. Hneď po prvom stretnutí a niekoľkých pokusoch začala úspešne dojčiť bez klobúčika. „Boli vtedy pre mňa aj impulzom, že robiť niečo podobné a radiť ženám by bola fajn činnosť v živote a poslanie,“ spomína pani Daniela.
Dieťa nie je stavané na normovanie
Mnohé jej kamarátky mali rovnaké problémy s dojčením, dojčili potom príliš krátko, maximálne štyri mesiace. Preto si Daniela povedala, že je dobré šíriť informáciu o možnej pomoci a podpore. „Dá sa vydržať, a netreba často urobiť až tak veľa. Ja mám vyše trojročné dieťa a jedno má rok aj trištvrte. Mladšie dieťa ešte dojčím, ale staršie už nie. Chcela som, ale sa malá sama od seba odstavila, už neskôr nechcela materské mlieko,“ hovorí Barbusová.
Absolútne nepripúšťa ani to, aby sa dieťa prikladalo v určitých stanovených intervaloch, ako to radili kedysi aj v odbornej literatúre a dodnes radia aj staršie ženy, matky. Mnohé si dokonca myslia, že treba nechať dieťa vyplakať. „Dieťa sa nenarodí na svet preto, aby bolo niekde položené bokom a normované, čo sa týka kŕmenia a aby bolo v presných hodinách prikladané k prsníku. Nie je to nejaká živá hračka, ale je to tvor, ktorý sa deväť mesiacov vyvíjal v brušku, deväť mesiacov mal neustále kontakt s maminkou. A keď sa narodí, je zrazu mimo tela, kde už necíti absolútnu istotu a ochranu. Po narodení sa dieťa vlastne ešte vyvíja, je veľmi krehké a možno aj vystrašené a prostredie, do ktorého príde, by sa malo čo najviac priblížiť maternici,“ hovorí Barbusová.
Ak sa niekto snaží o niečo iné, nie je to v poriadku. Ani pre dieťa, ani pre matku. „Presné termíny pre prikladanie dieťatka na kŕmenie považujem za nesprávne. Dieťa potrebuje mať čo najčastejší kontakt s matkou, a to nielen pre prísun živín, ale citlivo vníma jej neprítomnosť, potrebuje veľmi často cítiť jej tlkot srdca, teplo, hlas. Veľmi potrebuje jej nehu,“ hovorí Barbusová.
Kravské a materské mlieko
Pri otázke, čo je pohodlnejšie pre matku, Barbusová pripúšťa, že dojčené dieťa sa budí častejšie a dieťa na umelom mlieku prespí dlhšie. „Z pohľadu matky to môže byť na prvý pohľad pohodlnejšie, ak dieťa dlhšie spí. Ale z pohľadu matky, ktorá má dieťa položené na posteli, je zase príjemnejšie aj pohodlnejšie dojčiť. Dieťa je pri mne, zamrnká, ja sa len otočím a ponúknem mu prsník a spíme ďalej. Nemusím vstávať, svietiť a robiť mliečko,“ porovnáva Barbusová.
Vysvetľuje, že dieťa na umelom mlieku prespí síce dlhšie, prijíma však mliečko, ktoré je určené pre teliatka, ktoré musia dlhšie vydržať bez matky, musia aj rýchlejšie narásť, aby prežili. „Kravské mlieko preto obsahuje aj viac kazeínu. Vďaka nemu dieťa aj rýchlejšie rastie. Materské mlieko nie je také výdatné, ale je ľahšie stráviteľné. A práve na materské mlieko, nie na kravské, je pripravený náš tráviaci systém,“ vysvetľuje Barbusová.
Mimoriadne intenzívny kontakt
Laktačná poradkyňa dodáva, že by sa mohla pustiť aj do vedeckejších zdôvodnení, prečo je lepšie, ak dostáva dieťa materské mlieko. Aké je jeho zloženie a porovnávať ho s kravským, zamerať sa aj na hygienu a riziká ochorení v oboch prípadoch.
Dôležitejšie je však podľa nej spomenúť celkom inú vec. „A síce, že dojčiť je obrovská radosť. Medzi mamou a dieťatkom je väčšia interakcia, intenzívnejší kontakt. Netvrdím, že maminy, ktoré prešli na umelú výživu, kontakt s dieťatkom nemajú, ale dovolím si tvrdiť, že nie je taký intenzívny. Do života si po takomto intenzívnom kontakte odnášajú veľmi vzácnu devízu, čo sa týka schopnosti empatie, vlastnej sebadôvery a dôvery v ostatných ľudí,“ doplnila Barbusová.
Autor: BERKO
