Na poslednom plánovanom zasadnutí mestského zastupiteľstva v Považskej Bystrici prijali poslanci nové nariadenie mesta o osobitne dôležitom strategickom majetku mesta.
POVAŽSKÁ BYSTRICA. Predaj či prenájom majetku mestských lesov bude po tom, ako vstúpi nariadenie do platnosti, blokovaný mechanizmom referenda obyvateľov mesta.
V súvislosti s návrhom padli aj dva pozmeňovacie návrhy. Jeden vzišiel z finančnej komisie.
Nariadenie a jeho základ
Primátor Karol Janas na zasadnutí uviedol, že predložením všeobecne záväzného nariadenia o osobitne dôležitom strategickom majetku plnia sľub, ktorý dali obyvateľom tohto mesta. „O najväčšom majetku, ktorý mesto má, bude môcť rozhodovať mestské zastupiteľstvo až potom, keď prebehne v meste referendum,“ uviedol primátor s tým, že v minulosti prišlo mesto o veľkú časť majetku.
Podľa návrhu nariadenia je možné strategický majetok mesta previesť iba na základe platného hlasovania miestneho referenda, ktorým obyvatelia mesta vyslovia súhlas s prevodom. Na to, aby sa uskutočnilo hlasovanie obyvateľov mesta, musí žiadateľ o odkúpenie strategického majetku predložiť petíciu skupiny obyvateľov mesta, aspoň tridsiatich percent oprávnených voličov. Výsledok referenda je pri rozhodovaní o nakladaní so strategickým majetkom záväzný.
Pozmeňujúci návrh
V návrhu nariadenia boli aj ustanovenia, výnimky, aby nedošlo k absolútnemu blokovaniu nakladania s majetkom. Napríklad to, že ustanovenie článkov nariadenia, ktoré ochraňujú strategický majetok, sa nepoužijú v prípade, ak ide o predaj jednotlivého alebo viacerých pozemkov, ktorých celková výmera nepresiahne 50 hektárov, pričom pôjde o prevod majetku z dôvodu osobitného zreteľa.
Katarína Drevenáková dala pozmeňujúci návrh v súvislosti s výmerou. „Dávam poslanecký návrh, aby sa 50 hektárov znížilo na 30,“ uviedla. Primátor upozornil, že ide o návrh, ktorý prišiel z finančnej komisie.
Upozornil na drancovanie lesov, navrhol zmenu
Ďalší pozmeňujúci návrh dal poslanec Juraj Smatana. „V predloženom návrhu sa blokuje mechanizmom vypisovania referenda občanov iba prevod majetku. Pod prevod majetku aj v dôvodovej správe aj pri príhovore primátora sa zadefinovalo, že ide o predaj. Lenže slovenské lesy nie sú vykrádané prostredníctvom predajov, ale na prvom mieste prostredníctvom prenájmov,“ uviedol Smatana.
Ďalej dodal, že keby si totiž vlastník kúpil les, tak ho nielen môže vyťažiť, ale súčasne mu zostane na krku majetková ťarcha daná zákonom. Musí les ďalej zalesňovať a starať sa oň. Smatana uviedol, s čím sa stretol na Slovensku, keď robil poradcu premiérky v oblasti ochrany životného prostredia. „Bol som osobne svedkom a zúčastnil som sa vyšetrovania niekoľkých, musím povedať podvodov, kde boli vyrúbané obrovské 300 hektárové hodnoty, nie na základe predaja, ale prenájmu. Keď získal niekto prenájom, mal aj právo ťažiť. Lesohospodársky plán síce obmedzuje ťažbu, ale aj tu existuje obrovská diera, ktorá sa volá kalamitná ťažba alebo náhodná ťažba. Stačí papier od jedného jediného lesného znalca, ktorý povie, že v lese je lykožrút a začína sa plieniť hlava-nehlava,“ povedal Samatna s tým, že povinnosť opätovne zalesniť nezostáva nájomcovi, ale majiteľovi.
Uviedol aj konkrétne prípady takejto ťažby na Slovensku. „Nehovorím, že niečo podobné by sa malo diať aj tu, ale len chcem povedať, že pred takýmto druhom podvodu tento návrh VZN naše lesy neochráni,“ povedal Smatana. Navrhol preto do nariadenia okrem prevodu majetku doplniť aj prenájom.
Ešte k návrhu s nájmom
S pripomienkami, avšak bez pozmeňujúcich návrhov, vystúpili aj iní poslanci.
Jozef Keruľ dal ešte na zváženie, či netreba v nariadení uvažovať aj o tom, ako vyriešiť otázku spravovania majetku a či ju tiež prostredníctvom neho neošetriť. Pozmeňovací návrh nedal.
Marcel Péli namietal, že ak by sa mal schvaľovať nájom, vždy to pôjde cez mestské zastupiteľstvo. „Funguje aj dozorná rada, ktorá sa pravidelne stretáva a tiež kontroluje. Vybrali sme ju my, poslanci. Existuje dosť kontrolných mechanizmov,“ uviedol okrem iného Péli. Juraj Smatana reagoval, že konštatovanie o existujúcich dostatočných kontrolných mechanizmoch ide priamo proti logike návrhu nariadenia.
Iné pripomienky a reakcie
Roman Jaroš sa pýtal, čo bude brániť ďalšiemu zastupiteľstvu, aby toto VZN nezrušilo, ak na jeho prijatie aj teraz stačilo 15 hlasov. Zaujímal sa tiež o to, či sa nezablokuje podnikateľský zámer v Hornej Marikovej na rozšírenie lyžiarskeho vleku, o ktorom sa hovorilo aj v mestskej rade a pri ktorom tiež bude potrebné odkupovať pozemky. Pripomenul ešte, že bol tiež prísľub zo strany vedúceho právneho oddelenia na vypracovanie nových zásad nakladania s majetkom mesta, ktorý sa, žiaľ, nenaplnil, zatiaľ, čo toto nariadenie pripraviť ešte stihli.
Rudolf Karas sa priklonil k názoru Jaroša, že budúce zastupiteľstvo môže VZN ľahko zrušiť. Upozornil, že pred exekúciami a nútenou správou navyše podľa neho Mestské lesy nariadenie nechráni. „Dôležité je predovšetkým, aby zastupiteľstvo rozhodovalo o hospodárení mesta zodpovedne. Nariadenie má hodnotu skôr symbolickú a zaväzuje budúce zastupiteľstvo skôr morálne,“ povedal Karas s tým, že nie je proti jeho prijatiu.
František Martaus zareagoval, že sa nedá zabrániť ani v parlamente, ani v obecnom zastupiteľstve, aby sa v budúcnosti nezmenilo nariadenie alebo zákon. „Súhlasím aj s tým, že toto nariadenia má symbolický, deklaratívny charakter. Deklarujeme svoju vôľu, že chceme majetok ochrániť. A ten, kto sa v budúcnosti rozhodne nariadenie zmeniť, zoberie na seba aj zodpovednosť za vývoj, ktorý by nasledoval,“ povedal Martaus.
S ním súhlasili aj poslanci Smatana a Jurčík. „Som rád, že je predložené nariadenie, hovoril som na minulom zasadnutí, aby sa predložilo. Ak by chcelo ďalšie zastupiteľstvo VZN zrušiť, musí tému otvoriť, niečo sa musí diať, a to je základ,“ povedal Jurčík.
Účinnosť
Obidva pozmeňujúce návrhy poslancov Smatanu aj Drevenákovej nakoniec zastupiteľstvo prijalo. Všeobecne záväzné nariadenie o osobitne dôležitom (strategickom) majetku mesta by malo nadobudnúť účinnosť 10. októbra tohto roku.
