DUBNICA NAD VÁHOM. Už od školských čias je jeho najväčším koníčkom stavanie papierových modelov hradov a zámkov. Viedol modelársky krúžok, mal niekoľko výstav a do budúcnosti má ešte veľké plány. Jeho snom je vytvoriť modelárske múzeum.
Vladimír Sloboda z Dubnice nad Váhom našiel záľubu v modelovaní hradov a zámkov z papiera. Mnohé z nich aj sám navštívil. V papierovej zbierke nechýbajú Bojnice či Strečno, tých českých má však viac. Starú Prahu modeloval rok, patrí k najnáročnejším modelom. V súčasnosti začal aj s modelovaním kostolíkov. Počas našej návštevy pracoval na jednom z nich, na českom kostolíku Dobroslava.
Tvrdí, že najdôležitejšiu úlohu zohráva čas, trpezlivosť a presnosť. Bez toho by sa vraj ďaleko nedostal a mnohé z jeho modelov by skončili v koši.
Začiatky siahajú do školy
Dubničan Vladimír Sloboda má tridsať rokov. Za prácou odišiel do Trnavy, koníček mu však zostal. K modelovaniu z papiera sa dostal prvýkrát v základnej škole. „Tam som začal odoberať modelársky časopis Elektrón Zenit. Odtiaľ som začal vystrihovať jednotlivé modely, či už z architektúry, vojenskú techniku, leteckú techniku, poľnohospodárske stroje či automobily,“ hovorí modelár, ktorý sa v súčasnosti venuje už len architektúre. „Postupne som sa začal zameriavať na to, čo ma zaujímalo najviac, na hrady a zámky. Vo svojom voľnom čase ich rád aj navštevujem,“ dodal s tým, že oblasť architektúry mu je najbližšia.
Strečno
Spomína si na svoj prvý model, dávno ho už predal. „Prvý model, ktorý som zložil, bola vojenská loď Arizona. To bol prvý a najväčší model z celej zbierky vojenskej techniky,“ spomína Vladimír.
Skúsenosti odovzdával mladším
Jeho modely boli k nahliadnutiu na výstavách, naposledy v Mestskom múzeu v Ilave. Vystavoval však už aj na hrade Beckov a v Dubnici nad Váhom, v kaštieli i centre voľného času, kde rok viedol modelársky krúžok.
„Záujem o krúžok prejavilo veľa rodičov i detí. Navštevovali ho rôzne vekové kategórie, a to nielen chlapci, ale aj dievčatá. Stretávali sme sa dvakrát do týždňa po dve hodiny. Mnohé z detí boli skutočne šikovné, niektorí ale po čase odišli,“ spomína si modelár na svoje pôsobenie v krúžku. Súťažne sa zúčastnil výstavy v Nitre, odkiaľ bez ceny neodišiel.
Bojnice sú aj v Dubnici
V Dubnici nad Váhom, kde sme Vladimíra navštívili, sme všetky modely nenašli. Celkovo ich má asi dvanásť, no problémom je chýbajúci priestor. „Nemám priestory, kde by som modely uložil. Preto som niektoré daroval alebo sú uložené priamo na hradoch. Bouzov by ste našli v Bouzove, hrad Bítov v Bitove a podobne. Niektoré modely mám aj v Trnave, tam mám väčšie priestory,“ povedal.
Bojnice
Do budúcna chce zbierku rozšíriť o kostolíky a trnavskú architektúru. „Zbierku slovenských hradov a zámkov chcem rozšíriť ešte o Oravský hrad a venovať sa chcem aj trnavskej architektúre, nakoľko trnavské múzeum plánuje výstavu papierových modelov trnavskej architektúry,“ hovorí. Zálusk má aj na dobové repliky zámku Fryštát či Týřov. „Pre mňa ako modelára sú zaujímavé a myslím si, že zaujímavé sú aj pre ľudí. Aj Strečno je dobová replika zo 17. storočia. Ľudí najviac zaujímajú práve dobové repliky,“ myslí si.
Našli sme u neho viacero modelov. Nechýbali Bojnice, Strečno, Pernštejn, Slavkov u Brna, zámok Hluboká, staré mesto Praha a iné. „Najnáročnejšia bola práve Praha, pretože bola najrozsiahlejšia a najzložitejšia, čo sa týka plastickosti. Modeloval som ju asi rok,“ dodal.
V súčasnosti začal pracovať na kostolíkoch. Počas našej návštevy pracoval na kostolíku Dobroslava. „Pozostáva zo 43 dielov. Doba skladania tohto modelu by mohla byť dva dni, keby som sa tomu venoval bez prestávky. Bude mi to trvať ale asi týždeň, keďže sa tomu nemôžem venovať nonstop,“ skonštatoval.
Dopyt je veľký, ponuka, žiaľ, malá
Vladimír dal niekoľko rád všetkým, ktorí chcú modelovanie vyskúšať.
„Model sa dá kúpiť na internete alebo aj v niekoľkých modelárskych obchodoch. Tých je na Slovensku, bohužiaľ, málo. U nás papierové modelárstvo nie je rozvinuté tak, ako napríklad v Čechách. Zakúpiť sa dá model Bojnického zámku, Oravského hradu či Strečna. Z českej architektúry si je naozaj z čoho vyberať. Je to škoda, pretože aj my máme veľa krásnych pamiatok, ktoré by sa mohli urobiť v papierovej podobe,“ priznáva, že to je aj dôvod, prečo má českých hradov a zámkov viac ako slovenských.
Stokrát meraj, raz strihaj
Podľa Vladimíra sú pri modelovaní rozhodujúce tri veci: čas, presnosť a trpezlivosť. „Pokiaľ človek nemá trpezlivosť, modelovať nech nezačína. Môže sa stať, že model nikdy nedokončí, alebo sa dostane do polovice, stratí nervy a model skončí v koši. Bez trpezlivosti sa modelár nedostane nikam,“ vie z vlastných skúseností.
S modelárstvom ide ruka v ruke aj čas a presnosť. „Tento koníček je veľmi náročný na čas. Pokiaľ si človek nevie nájsť čas, nemá zmysel púšťať sa do modelovania,“ upozorňuje. Pri modelovaní neplatí dvakrát meraj a raz strihaj, ale stokrát meraj a raz strihaj. „Ak sa papier už raz zlepí, už sa nerozlepí. Nie je na škodu, pokiaľ presahuje pol centimetra alebo pár milimetrov. Keď však chýba centimeter, to sa už tak ľahko napraviť nedá,“ upozorňuje. Modelovanie sa vraj uponáhľať nedá, vystrihovať treba presne a dôkladne. Odmenou pre modelára je potom dobrý pocit z odvedenej práce.
Modelovanie a rady
Jednotlivé modely sú vytlačené na listoch spolu s návodmi. „Modely sa môžu pohybovať od desaťdielneho modelu, ktorý je len jednoduchou kópiou až po model, ktorý má napríklad tritisíc až päťtisíc kusov s jednotlivými detailmi. Vtedy návody zaberajú niekedy aj tridsať strán,“ hovorí s tým, že pri modelovaní treba postupovať vždy podľa návodu. „Často sú však dosť nezrozumiteľné a jediným návodom je pre nás nákres. Dĺžka modelovania závisí od rozsahu, obsahu i zložitosti modelu,“ dodal.
Dôležitými pomôckami pre modelára sú aj modelárske lepidlo, väčšie nožnice, manikúrové nožničky, pinzeta, pravítka, nôž alebo skalpel, vodové farby na retušovanie a špajdle. „Najlepšie sú manikúrové nožničky, pretože často sa vystrihujú veľmi malé diely. Pinzetou sa potom uchytávajú a lepia,“ radí.
Začiatočníkom odporúča začínať jednoduchou vystrihovačkou s najnižšou náročnosťou. „Mnohí začiatočníci robia tú chybu, že siahajú hneď po päťke. Mali by začínať ale jednotkou a postupne sa prepracovať ku štvorke či päťke, pretože začiatočník päťku nikdy nezloží,“ upozorňuje.
Sen do budúcnosti
Modely zostavuje Vladimír pre svoje potešenie, no chcel by ich odovzdať aj budúcim generáciám. „Chcel by som vytvoriť modelárske múzeum, ktoré by sa venovalo papierovému modelárstvu a histórii papierového modelárstva na Slovensku. Takéto múzeum tu chýba a pre ľudí by mohlo byť zaujímavým,“ uzavrel.
