PRUŽINA/ZLIECHOV. V okolí Pružiny je niekoľko turistických značiek, po ktorých sa môžete dostať do obcí troch okresov susediacich s Považskobystrickým. Do Čičmian, Zliechova či na Mojtín. Cez hory sa vydali po jednej z trás v zime, na bežkách pred vyše sedemdesiatimi rokmi aj traja mladí muži – učitelia. Niektorí tvrdia, že za frajerkami, iní, že na návštevu k známym a priateľom do Pružiny. Pre návrat zvolili inú cestu, veď hory dobre poznali. Tie však vedia byť krásne, ale aj zradné a kruté, ak človek podcení živly prírody. Živí už sa traja mladí chlapi z hôr nevrátili.
Zliechovčania majú v svojom repertoári ako spomienku na udalosť pesničku, v sedle pod Sokolím ju pripomína tabuľka. Nainštalovali ju len nedávno.
Spomienka na turistickej značke
S nápadom realizovať pripomienku na udalosť, ktorá sa stala pod Strážovom prišli členovia združenia Pamäť a úcta. „Boli sme v týchto miestach viackrát. Raz sme sa sem spolu s Martinom Olšovským a Stanom Mikom, všetci sú členmi združenia, vybrali, lebo sme potrebovali urobiť fotografie krajiny do publikácie, ktorú sme pripravovali. Vtedy sme opäť spomínali na udalosť,“ spomína si Ján Janiga s tým, že po čase sa aj pustili do príprav na zrealizovanie spomienky na tragédiu.
Kovová tabuľka, ktorá pripomína udalosť, sa v sedle pod Sokolím objavila len nedávno, pred niekoľkými týždňami. „Turisti, ktorí sem prídu, si môžu prečítať, že v zráze, len niekoľko metrov od miesta kde stoja, sa stala kedysi dávno tragédia,“ hovorí Ján Janiga.
Ide o miesto, kde sa spája zliechovský chotár s pružinským. Nainštalovanie tabuľky podporili aj obce. Veď v Zliechove sa dokonca spieva pesnička, ktorá vznikla ešte v minulosti ako spomienka na udalosť a obete hôr. Pri inštalovaní tabule ju prišla zaspievať folklórna spevácka skupina Strážovanka zo Zliechova. „Boli to bratanci, čo spolu ležali. Mrazom krehlo telo, o pomoc volali. Dvanásť hodín bolo, smrť ich zachvátila, krásny vek mladosti takto ukončila,“ spomínajú priamo v pesničke na udalosti toho dňa.
Zostali uväznení v zráze
O nešťastí písala v tom čase aj tlač, ktorá priniesla tiež informácie z výsledkov vyšetrovania žandárov aj lekárskej správy. Niektoré podrobnosti tragédie však zostanú navždy dohadmi.
Matka jedného z učiteľov, keď sa jej syn nevracal, zašla na žandársku stanicu. Žandár telefonicky zistil, že traja mladíci boli naozaj na návšteve v Pružine a obedovali u riaditeľa školy. Na cestu späť do Zliechova vyrazili o štvrtej popoludní. Nevracali sa však pôvodnou, menej strmou cestou, ale dlhšou dolinou z Ritky do Zliechova. Chceli si cestu skrátiť cez Priedhorie smerom na Strážov. Domov už nedošli. Našli ich v miestach, kde je v sedle pod Sokolím strmý zráz. Mladí muži v studenej noci bojovali v noci so snehom a mrazom. Boj o život prehrali. Mráz bol vtedy možno až tri desiatky stupňov pod nulou.
Našli ich spolu, jeden mal dokonca zlomenú ruku. Zaborení v snehu zomreli dvaja bratranci Ondrej a Vendel Bratkovci skôr, asi okolo polnoci a ich kamarát Štefan Gajdoš až za svitania. On vydržal bojovať so snehom najdlhšie. Podarilo sa mu vyškriabať zrázom v hlbokom snehu najvyššie. Od sedla ho delilo možno už len niekoľko krokov. Odtiaľ by sa potom už ľahko spustil na lyžiach oveľa pohodlnejšou cestou smerom na paseky a odtiaľ rovno do Zliechova, kde mohol zavolať pomoc. Nie je jasné prečo, ale rozhodol sa ešte vrátiť ku kamarátom. Možno preto, že sa neohlasovali alebo preto že na neho volali. To už nezistí nikto. Chcel im aj pomôcť, ale pravdepodobne zistil, že je to zbytočné. Chcel si preto pripnúť lyže a pokračovať ďalej sám. No nestalo sa, spadol a už sa viac ani on nepostavil.
Návrat do histórie cez osudy predkov
„Miesto tragédie pripomína teraz kovová tabuľka. Kto k nemu dorazí, nemal by však zapaľovať sviečky ani kahance. Bolo by to nebezpečné. Stačí, ak donesie nejaký kameň,“ hovorí Ján Janiga.
Starosta Pružiny Michal Ušiak uvítal, keď prišlo združenie s iniciatívou pripomenúť si túto udalosť. „Históriu si musíme pripomínať práve cez osudy ľudí,“ hovorí Ušiak.
Len nedávno osádzali neďaleko Pružiny tabuľku, ktorá pripomína boje partizánov, slovenských vojakov a Nemcov pod Strážovom. Priviezli po rokoch na tieto miesta aj ich priameho účastníka, Jaroslava Čelka, ktorý sa venuje písaniu historickej literatúry. Prítomnosť na miestach, kde sa udalosti z vojny odohrávali, mu naštartovala spomienky a počas odhaľovania pamätnej tabule si pospomínal na mnohé, aj zabudnuté detaily. Ďalšia tabuľka pripomína osudy židovskej rodiny, ktorá sa schovávala v jednej z pružinských jaskýň počas vojny. Zatiaľ poslednou pripomienkou na osudy ľudí z hôr okolo Pružiny je tabuľka v sedle pod Sokolím.
Osadenie spomienky na zamrznutých učiteľov ocenil aj starosta Zliechova. „Boli to naši občania, mladí ľudia, učitelia. Podnet prišiel zo združenia Pamäť a úcta a my sme sa radi k nemu pridali. Bol to správny krok. Budeme radi v podobnej činnosti pokračovať. Mali by sme si cez osudy našich predkov pripomínať históriu,“ povedal Anton Miko, starosta Zliechova.
