ILAVA. Trojročné úsilie Ilavčanky Magdalény Kobzovej prinieslo želané ovocie. Začiatkom mesiaca pokrstili viac ako dvestostranový Almanach škôl ilavských. Kniha mapuje školstvo v Ilave od roku 1560 do roku 2010. Pri jej čítaní narazíte na množstvo informácií o ilavských školách, učiteľoch, žiakoch ich úspechoch i významných osobnostiach.
Obsah knihy dotvárajú úryvky z archívnych materiálov či dobové fotografie. Na niektorých sa možno nájdete aj vy.
Myšlienka vzniku
Knižka vznikla po troch rokoch študovania kroník, archívnych materiálov, zháňania fotografií, po hodinách rozhovorov s pamätníkmi. Magdalénu Kobzovú k jej vydaniu priviedlo viacero pohnútok. Prezradila nám ich a porozprávala aj o samotnej publikácii.
V prvom rade chcela vydaním knihy vyvrátiť myšlienku, že Ilava je mestom, kde nie je nič zaujímavé. „V roku 2010 bolo niekoľko výročí. Uplynulo 340 rokov od úmrtia Jana Amosa Komenského a 450 rokov od prvej písomnej zmienky o prvej škole v Ilave. To bolo ďalšou pohnútkou, prečo som sa rozhodla napísať knihu,“ vysvetľuje bývalá učiteľka.
K napísaniu knihy prispela aj návšteva Naardenu a posledného miesta odpočinku učiteľa národov i fakt, že družobné mesto Klimkovice má už druhý almanach. „Povedala som si, a Ilava nebude mať svoj almanach?“ úsmevne hovorí autorka o inšpiráciách, ktoré ju priviedli k napísaniu publikácie.
Hodiny, dni, roky
Počas listovania v knihe rozpráva o jej zrode. „Robila som na nej asi tri roky, hoci som si myslela, že to bude jednoduché. Materiály som získavala nielen v školských archívoch a kronikách. V Ilave žije veľa ľudí, ktorí si vážia minulosť a majú doma osobné zbierky,“ prezradila, kde všade získavala informácie. „Keď som sa dostala k školským kronikám, povedala som si, toto musia ľudia vedieť,“ dodal.
Kniha sumarizuje vývin ilavského školstva od roku 1560 do roku 2010. Nadviazala tak na prácu ilavského nadšenca, amatérskeho historika Jozefa Majerecha Mrzúcha, ktorý sa venoval histórii ilavského školstva do roku 1916. Almanach opisuje históriu školských, výchovných i záujmových zariadení v meste. Máloktorý Ilavčan možno vedel, že v meste bola kedysi evanjelická šľachtická škola cirkevná, mestská rímskokatolícka škola, filozofické kolégium trinitárov či židovská konfesijná škola. Kniha popisuje vývin predškolských zariadení, základných a stredných škôl, základnej umeleckej školy, centra voľného času či detského domova. „Každý z nás prešiel školou a každý má na ňu nejaké spomienky. Niektoré z nich sú zachytené aj v tejto knihe,“ hovorí.
Text v knihe dopĺňajú vzácne fotografie školských budov, žiakov, učiteľov, záznamy z kroník a ďalšie dokumenty. Jednou z mnohých zaujímavostí je vysvedčenie z roku 1905. Na niektorých fotografiách je zachytená aj autorka, či už ako žiačka alebo neskôr ako pedagogička.
Tvorená s láskou pre každého
Na otázku, pre koho je kniha určená, odpovedala autorka jednoducho: „Pre všetkých.“ Aj na jej posledných stranách sa píše: „Patrí všetkým obyvateľom Ilavy, aj tým, ktorí už v meste nežijú, lebo ich osud a práca poslali do iných miest. Aj tým, ktorí Ilavu ešte len navštívia.“
Autor: SG
