POVAŽSKÁ BYSTRICA. Horomilfest ponúkol aj tento rok veľa zaujímavých filmov natočených v odľahlých končinách sveta, ale i kúsok za humnami. Pripravené boli aj debaty s osobnosťami, ktoré majú cez tvorbu blízko k horám či cestovaniu. Účasť bola rekordná.
Namiesto herca chatár, ktorý je legendou
Na festival mala prísť aj herecká legenda Štefan Kvietik. Debatovať mal o filme Medená veža, kde vytvoril postavu rozporuplného Pirina. Zahral si v ňom s Ivanom Rajniakom, Ivanom Mistríkom a Emíliou Vášáryovou. Pre chorobu sa však nemohol zúčastniť.
Organizátorom sa však podarilo presvedčiť Petra Petrasa, chatára z Rainerovej chaty. Chatár Petras si pamätá aj natáčanie filmu Medená veža. „Zaujalo ma vtedy hlavne to, ako sa robí film. Vždy som si myslel, že sa robí v kuse, tak ako beží aj na plátne. Keď som však potom videl tie finty, napríklad ako stojí pán Kvietik na chodníku, drží sa skaly a vykrikuje niekde dolu, akože do priepasti, bolo mi to smiešne,“ prezradil chatár. Bol však rád, že sa objavili filmári v Tatrách. Mal možnosť si zarobiť a poznať veľa zaujímavých ľudí, ktorí majú tiež radi hory a tiež bol rád, že sa propagujú Tatry. To ho vždy poteší. Možnosť propagácie jeho hôr, ako hovorí, rád využije vždy aj on. Preto tiež prijal pozvanie na Hormilfest.
A ako si spomína na hercov? Najviac do hôr a medzi ich ľudí zapadol podľa neho Ivan Rajniak. Hneď si s obyčajným chlapmi, ktorí boli pri natáčaní, potykal, rád s nimi sedával a hovorili naozaj o všetkom možnom.
Jeden blok pre konštruktéra
Spomienka na festivale bola venovaná aj osobnosti mesta, konštruktérovi Gustávovi Ulickému, ktorého práca je spojená s motocyklom babeta. Zomrel len nedávno. Organizátori mu venovali jeden blok, v ktorom uviedli aj mladých chalanov zo Senice. Tí na babetách prešli celý Balkánsky polostrov.
„Môj brat má babetu, ja mám babetu a teraz už aj tatko ju má,“ prezradil Denis Šmída, jeden z účastníkov cesty. Nápad vznikol pred dvomi rokmi, keď sa chalani, druháci na gymnáziu, rozhodli podniknúť cez prázdniny niečo zaujímavé. „Povyťahovali sme vtedy všelijaké staré mašinky, ktoré sme našli po šopách a pivniciach. Prvá cesta bola do Česka, nič sa nám na nej nepokazilo, a tak sme si povedali, že by sme mohli zvládnuť aj dlhšiu trasu,“ hovorí o zrode nápadu Denis.
Počiatočná nedôvera, že by mopedy mohli vydržať cestu, sa u nevercov, ktorí chalanov odrádzali, nevytratila ani po absolvovaní trasy cez Česko. Ale vyrazili, aj napriek protestom rodičov. „Neverili, že prejdeme čo i len Maďarsko. My sme však boli presvedčení, že to dáme. Nuž a asi pol kilometra za Sencom sa nám mopedy pokazili. Mysleli sme, že cesta skončila. Podarilo sa nám ich predsa len opraviť a nakoniec sme zvládli celú trasu. Síce sme museli robiť údržbu častejšie, vymenili sme na nich takmer všetko, ale dalo sa. Je to jednoduchý stroj, ktorý sa dá celkom ľahko opraviť, čo je veľká výhoda,“ prezradil Denis.
Najviac problémov mali na hraniciach. Nechceli ich cez ne pustiť, lebo mopedy nemali ŠPZ. Vynašli sa a presvedčili colníkov, že ide o špeciálny druh bicykla. Na mopedy však nedajú dopustiť a tvrdia, že sa s nimi dajú zdolávať aj dlhšie trasy.
Na festivale premietali tiež dokument z cyklu RTVS Fetiše socializmu, v ktorom sa podarilo ešte zachytiť na kameru konštruktéra mopedu pána Ulického a jeho spomienky.
Ostatní vzácni hostia
Na považskobystrickom festivale sa to osobnosťami, ktoré majú veľa spoločného s horami či cestovaním, len tak hmýrilo. Opäť prišiel aj Pavol Barabáš, tentoraz s polárnikom Petrom Valušiakom, ktorý rozprával pútavo a s obrovskou dávkou humoru o jeho cestách na severný a južný pól. Na Horomilfest chodí Barabáš rád. „Je tu také fajn, inteligentné, vnímavé a horsky naladené publikum. Tak sem chodím rád a prišiel som aj tento rok,“ povedal.
Považskobystričan je tiež zakladateľom známej stránky outdoorfilmy.sk, kde si nájdu aj milovníci adrenalínovej cyklistiky zaujímavé dielka. „Na webe je videoseriál Naše Slovensko, kde nájdu ľudia chtiví cestovania tiež zaujímavé lokality. Sú aj z blízkeho okolia a možno niekomu celkom neznáme,“ prezradil Juraj.
Ďalšie zaujímavosti
Na festivale nechýbali ani výpravy do polárnych krajín, putovanie škandinávskou divočinou či po Islande, zábery bytčianskeho horolezca z miest, kam sa dostane len zopár šťastne vyvolených, putovanie za vlkmi a inými zvieratami v horách na východe Slovenska, Ukrajine či v Poľsku a mnohé iné zaujímavé veci. Jakub Cíbik z Púchova uviedol na festivale. Dokument Biele Karpaty - Kráľovstvo strážené Vršatcom, ktorý okrem prezentácie miestnych prírodných krás upozorňuje na potrebu obnovenia tradičného poľnohospodárstva - kosenia a extenzívneho spásania lúk.
Vďaka kamere sa mohli ľudia pri filmoch Pavla Barabáša spustiť aj do hlbín zeme. Na filmoch sa autenticky podieľal Bohuslav Kortman z Jaskyniarskeho klubu Strážovské vrchy, ktorý je Považskobystričan. „Pri natáčaní som až tak nespolupracoval štýlom, že by som išiel do jaskýň. Pred rokmi som však bol s Barabášom v Dúpnej a vtedy vznikol nápad na spoluprácu. Jeho zaujímalo skôr to, aby som uvádzal jednotlivé filmy z rôznych jaskýň po Slovensku krátkym príhovorom, o akú lokalitu vlastne ide a čím je zaujímavá, charakteristická,“ prezradil Bohuslav Kortman.
Jaskyniarsky klub pripravil v rámci festivalu aj sprievodnú akciu, prehliadku jaskýň neďaleko Zemianskej Závady, na ktorú prišlo vyše sto ľudí. Záujem bol veľký. Výborná bola opäť aj účasť na festivale, podarilo sa prekonať rekord z minulého roka. Trval štyri dni a pripravené boli je iné sprievodné akcie, okrem iného aj cykloexhibície v podaní freestylového jazdca Mareka Danižíka a jeho kamarátov, mimochodom tiež Považskobystričana, bezplatné sprístupnenie lezeckej steny HK Manín pre divákov a tiež organizátori inštalovali Knižnú búdku. Veľa ľudí tiež prišlo na rozprávanie Borisa Filana a jeho syna Olivera do kúpeľov v Nosiciach.
