Pondelok, 19. február, 2018 | Meniny má Vlasta
Pridajte si svoje mesto

V parku sa objavil záhadný tvor, rastliny neohrozí

Chalikotéria je záhadný živočích, ktorý sa kedysi v dávnych dobách túlal po lesoch Európy. Predminulú sobotu sa objavil v parku v centre Považskej Bystrice. Treba mu dať meno.

Na odhalenie sochy záhadného tvora sa prišli pozrieť hlavne deti.(Zdroj: DP)

POVAŽSKÁ BYSTRICA. Združenie Lokálpatriotov mesta Považská Bystrica odhalilo za bohatej účasti verejnosti v priestore Treťohorného parku sochu chalikotéria. Tento tvor sa kedysi túlal po lesoch treťohornej Európy. Sochu tvoril umelecký rezbár Marián Kmecík z Považskej Bystrice vo Veľkom Rovnom asi štyri mesiace. Stala sa miestnou raritou a obyvatelia sa s ňou len ťažko lúčili.

Deti, ktoré sa prišli pozrieť na záhadného tvora počas odhaľovania, skonštatovali, že musí byť v parku. Zviera nie je žiadny drobček, veď meria 2,5 metra a váži takmer pol druha tony. Spolu so sochou chalikotéria odhalili aj informačnú tabuľu so základnými údajmi o parku, jeho rastlinstve, živočíšstve a klíme v treťohorách.

dino2web.jpg

Deťom sa páčil

Odhaľovanie sochy prilákalo hlavne deti. Mali aj jednu dôležitú úlohu, a síce, vymyslieť pre zviera meno.

„Páči sa mi to zviera,“ povedal päťročný Oliverko Rezák. Keď sme sa pýtali na meno, hlboko sa zamyslel. „Hm,hm. Aj viem. Mohol by byť Inu,“ povedal Oliver a vysvetlil, že ide o postavičku dinosaura z kreslenej rozprávky.

Záhadný tvor sa páčil aj Filipovi Šiškovi, ktorý má rád knihy o dinosauroch. Mená Fero, Jožo a Dunčo rozhodne odmietol. Vraj sa vôbec nehodia. „Čítal som si o ňom,“ povedal Filip a poučil nás, že ide o špeciálny druh, ktorý má niečo spoločné skôr s koňmi, bol bylinožravý a veľký asi ako žirafy. „Dunčo je meno pre psa,“ zaprotestoval.

Meno Jožo sa nepozdávalo ani Natálii Lundríkovej, ktorá len kútikom oka mrkla na otca, s ktorým sa prišla pozrieť na odhalenie záhadného tvora. Vysvetlila, že tato by asi nesúhlasil, lebo je tiež Jožo. „Velikosaurus,“ navrhla nakoniec Natália s tým, že zver je naozaj zaujímavý. Prezradila ešte, že zavolá aj kamarátov, aby si ho prišli lepšie obzrieť.

Z veľkého Rovného ho nechceli pustiť

Zver sa veľmi zapáčilo aj ľuďom z dedinky, kde uzrel svetlo sveta. Keď ho Majo Kmecík vo Veľkom Rovnom tvoril, miestni ľudia sa živo o jeho dielo zaujímali. Ne- chceli ho dokonca do Považskej Bystrice ani pustiť. Mladého rezbára pravidelne navštevovali a pripíjali na dinovo zdravie. „Veru ťažko opúšťal miesto svojho zrodu vo Veľkom Rovnom. Všetci sa neho zvykli, stal sa miestnym maskotom. Nakoniec nás predsa len, aj keď s ťažkým srdcom, pustili. Pomáhali aj s jeho naložením, ale odchod nebol ľahký,“ prezradil Majo. Zrealizovala sa aj predpremiéra krstu, ktorú sľubovali miestni. „Vypili sme si na jeho zdravie. On, chudáčisko, nemohol ani kvapku, ale aj tak šiel nakoniec na lopatky len on, na auto a do Považskej,“ zažartoval Majo.

Hľadajú meno pre ...

Združenie lokálpatriotov vyhlasuje súťaž, v ktorej hľadá meno pre zviera v parku. Spomedzi všetkých návrhov vyberie päť najlepších, ktoré odmení. Deti z Materskej školy Dedovec losovaním vyberú víťaza. Meno uverejní združenie aj v našich novinách.
Zatiaľ sa objavili mená ako Lánotaurus, Chalicosaurus, Direx, Lánik Dindo, Hakibaki, Sikuru, Ino, Mikuru a iné.
Nápady na to, ako by sa mohol tvor volať, môžete posielať aj na mail do našej redakcie sefredaktor.pb@petitpress.sk a do predmetu dať Meno pre dina.

Musí byť tu a oddych po ceste

Dvaja malí kamaráti, Samko Vaňous a Miško Rusnák, ktorí si obzerali na fotografiách, ako ujo sochár vyrezával dina, mali v tom, kde má byť, jasno. „Tu musí byť, tu,“ rozhodne vyhlásil za oboch Samko. Deti mali z dreveného zvieraťa asi najväčšiu radosť. Skúmali ho po odhalení naozaj detailne. Akú má tvár, uši, oči, či má veľké zuby, niektorí zvedavci počítali aj pazúry.

Mesiac, možno aj dva, po odchode z Veľkého Rovného potom ešte dino po namáhavej ceste odpočíval na Dedovci v Považskej Bystrici. V tajnosti, prikrytý plachtou. Až do jeho slávnostného predstavenia 19. októbra.

„Dúfam, že vydrží čo najdlhšie a že mu niektorí aktívnejší obyvatelia dajú pokoj,“ vyslovil želanie Majo. Zaujímavého obyvateľa parku prídu hlavne počas víkendov a piatkov skontrolovať aj mestskí policajti a čoskoro ho bude snímať aj kamera.

Zveľaďovanie a prísny tvorca

V zveľaďovaní parku by chcelo občianske združenie pokračovať. „Pribudnúť by mohlo ešte jedno zvieratko a tiež netradičné drevené predmety na sedenie, ktoré by zapadli do prostredia,“ hovorí Jana Veličová zo združenia.

Majo Kmecík ešte dodáva, že musia najprv veci konzultovať s tvorcom myšlienky založenia Treťohorného parku, Martinom Smatanom zo Zruženia lokálpatriotov. Ten vraj dozerá veľmi prísnym okom, aké artefakty umiestňujú v parku a tiež na sadenie a kondíciu rastlín. „Ani by som netvrdil, že som prísny, ak sa robí, ako treba,“ reagoval s úsmevom Martin.

Vytvorenie chalikotéria v parku nebolo podľa neho náhodným výberom. „Na základe nálezov kostier sa predpokladá, že toto zviera bolo príbuzné napríklad koňom, koňovitým cicavcom, tapírom a nosorožcom,“ vysvetľuje Matin s tým, že sa pohybovalo aj na našom území. „Kostra chalikotéria, ktorá sa našla v Devínskej Novej Vsi, sa nachádza v prírodovednom múzeu vo Viedni. Živočích požieral treťohorné rastliny. Náš je, našťastie, z dreva, tak nehrozí, že by niečo ohrýzol,“ uistil s úsmevom. Aj počas slávnostnej ceremónie odhaľovania sa tvor správal mimoriadne slušne.

Dobroty

No a čo by to bola za slávnosť bez pohostenia? „ Pre deti, ktoré prišli, pripravila Katka Burýšková výbornú treťohornú tortu. Ochutnať mohli aj zaujímavé plody, bobuľky, ktoré boli predchodcom dnešných kiwi. Nechýbala ani kultúra, básničku pre zviera zložil a zarecitoval predseda Združenia lokálpatriotov Teodor Kohút. O založení a činnosti združenia poinformoval pán Čelko," povedala o ďalších aktivitách hlavná organizátorka podujatia Jana Veličová zo združenia.

Určite sa mu doma páči

Novému obyvateľovi parku z dávnych dôb sa bude v tom považskobystrickom určite páčiť. Rastlín aj miesta má totiž nadostač. Park sa totiž rozprestiera na ploche 8000 metrov štvorcových a je rekonštrukciou lesa z vývojového obdobia treťohôr. Martin Smatana hovorí, že sú v ňom vysadené stromy ako brestovec južný, sekvoja čínska, tisovec dvojradový, ihličnany ako céder a iné. Ide o tie druhy, ktorých príbuzní v období pred dobou ľadovou rástli aj na území Európy a Slovenska.

Okrem estetickej funkcie plní park aj funkciu malého mestského arboréta a miesta, kde sa dá oddýchnuť. Je tiež miestom, pre formu zážitkového učenia pre školákov, a to nielen z Považskej Bystrice.

Aby sa rýchlo a priamo na mieste dozvedeli návštevníci o všetkom, čo sa v parku nachádza a niečo o období treťohôr, je na vstupe do neho nainštalovaná aj náučná tabuľa, ktorú odhaľovalo združenie spolu so sochou. Park vysádzali členovia združenia spolu s obyvateľmi, ktorí prišli na brigádu, minulý rok na jar. Projekt podporila nadácia Ekopolis. Tento rok prispeli drevom Mestské lesy, dotáciou mesto a tiež sponzori. Deň pred slávnostným odhaľovaním bola tiež brigáda, počas ktorej ľudia park vyčistili a pripravili na podujatie.


  1. Trom členom zločineckej skupiny Dvojičky uložili dlhoročné tresty 828
  2. Nehody na Považí: Aj cestári majú pamätník 557
  3. Ako im utekal kopec či záchrana kaplnky, tiež vyhliadka na Maníne 281
  4. Zabíjačka v Jasenici Foto 264
  5. Na Madeire sa rozhodovalo až v závere 164
  6. Bábätká z považskobystrického regiónu Foto 119
  7. Dubnica aj Pov. Bystrica končia Foto 61
  8. Najprv riešili havárie mostov, teraz uzavreli lávku 60
  9. Keď sa heligónka dostane „pod kožu“, už sa jej nezbavíte 44
  10. Zastavovali aj autá, ktoré išli cez dedinu Foto 29

Najčítanejšie správy

Považská Bystrica

Trom členom zločineckej skupiny Dvojičky uložili dlhoročné tresty

Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku vo štvrtok schválil dohodu o vine a treste s trojicou obvinených, ktorý boli súčasťou zločineckej skupiny vystupujúcou pod názvom Dvojičky. Pôsobili aj v Považskej Bystrici či Púchove.

Nehody na Považí: Aj cestári majú pamätník

Krížik, venček či kytica pri ceste napovedajú, aká tenká je hranica medzi životom a smrťou. Ukazujú zároveň miesta, kde tá hranica bola prekročená.

Ako im utekal kopec či záchrana kaplnky, tiež vyhliadka na Maníne

História projektovania najmladšieho sídliska či plány do budúcnosti, napríklad niečo o vyhliadkovej veži na Veľkom Maníne. To všetko si môžete pozrieť v MG Art Galérii.

Zabíjačka v Jasenici

V obci ju robia počas fašiangov už tradične.

Na Madeire sa rozhodovalo až v závere

V odvete Challenge cupu hrali hádzanári Pov. Bystrice v Portugalsku

Blízke regióny

Najohrozenejšiemu hradu svitá nádej. Starhradu pomôžu dobrovoľníci

Záchrancovia chcú získať ruinu do podnájmu od majiteľov hradu.

Polícia prosí o pomoc: Hľadá sa Viktória (17) z Prievidze!

Policajti z Prievidze žiadajú občanov o pomoc pri pátraní po nezvestnej mladistvej osobe.

Vyšetrovanie tragickej havárie ošetrovateliek stále neskončilo

Za celý rok 2017 zomrelo na Slovensku pri dopravných nehodách 250 ľudí. Hoci medziročne počet narástol, išlo o tretie najnižšie číslo od roku 1966, odkedy polícia vedie podrobné štatistiky.

Kysuce: Nehôd vlani pribudlo, zomrelo sedem ľudí (mapy okresu)

Polícia v Čadci potvrdila, že najviac usmrtených bolo vlani na ceste I/11, kde pri dvoch dopravných nehodách zahynuli až štyria ľudia.

Pod Strečnom a na kysuckej ceste smrti menej tragických nehôd, v Žiline stále veľa mŕtvych

Nedokončená infraštruktúra, vrtochy počasia, ale najmä vysoká intenzita dopravy. Toto sú hlavné faktory, ktoré sa podpisujú pod vysokú nehodovosť na cestách v okolí Žiliny.

Všetky správy

Lidl sťahuje z pultov ryžu Basmati

Ak ste si už výrobok kúpili, prineste ho do predajne, vrátia vám peniaze.

Chcel si vziať život. Záchranka ho nechala tak, do rána zomrel

Úmrtie bezdomovca z ubytovne Resoty Antona Srholca prešetruje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Hokej - Program, tabuľky, skupiny - Zimná olympiáda 2018 (ZOH 2018)

Hokejový turnaj sa začína v stredu 14. februára 2018. Slovensko doň vstúpi zápasom proti Olympijským športovcom z Ruska.

Ruský medailista mal pozitívny dopingový test, začali voči nemu konanie

Alexander Krušelnickij získal so svojou manželkou bronz v curlingu.

Trafikanti reformy neurobia

Stále patríme medzi úspešnejšie postkomunistické krajiny, ale zdroje úspechu postupne vyprchávajú a perspektíva sa zhoršuje.