Ľubomír Turcer sa narodil v Považskej Bystrici. Vyrastal u starých rodičov na malom gazdovstve Jozefa a Márie Lovíškovej. „Letá som trávil pri Váhu, v Manínskej tiesňave a objavoval som tajomstvá Považského hradu. Všetky tieto miesta mám hlboko v srdci a nenápadne sa objavujú i v mojej hudobnej tvorbe,“ spomína na svoje detstvo hudobník, skladateľ a prednosta mestského úradu v Ilave. O sebe, svojej práci a koníčku nazývanom country, nám prezradil ešte viac.
Išlo country po vašom boku od začiatku hry na gitaru alebo ste sa s ním zblížili neskôr?
- S country som začínal a country je môj dominantný štýl hudobného prejavu dodnes. S country úzko súvisí aj bluegrass a folk. Tieto hudobné štýly sú založené na silnej melódii a textoch, vypovedajúcich o reálnom živote. Je to vyspievaná pravda pocitov. Príbehy o láske, nádeji, hľadaní zlata, o koňoch, prvých lokomotívach, dnes už i o spoločenských otázkach a postojoch. Je to hudba, ktorá ide zo srdca, a preto prežije celé generácie.
Kto a čo vás najviac ovplyvnilo pri formovaní hudobného štýlu?
- Brat mojej mamy Marty, Jozef Lovíšek, ma priviedol ku country a k niektorým českým interpretom. Naučil ma základy hry na gitare, a potom som už kráčal vlastnou cestou. Na priemyslovke so založením študentskej kapely Alfa Centaury prišiel na rad Rock and Roll. Našimi vzormi boli Beatles, Bee Gees, Queen a mnohí iní americkí a britskí interpreti a skupiny. Tento repertoár bol nevyhnutný na to, aby sme vedeli zabaviť spolužiakov na školských večierkoch. Vždy som sa však vracal k dobrej country hudbe v podaní Johna Casha, Martyho Robinsa, Dona Williamsa, Willieho Nelsona a ďalších. Toto sú práve tí autori, od ktorých české a niektoré slovenské skupiny a interpreti prevzali takmer všetky najväčšie svetové country hity.
Spomínate si na svoje prvé piesne, ktoré ste sa naučili hrať na gitare?
- Boli to piesne v štýle country, ktorý k nám prenikol z USA a v bývalom Československu ich prevzali najmä české skupiny Zelenáči, Plavci a iní známi českí a slovenskí interpreti, z ktorých najvýraznejšími boli Valdemar Matuška, Karel Gott, Peter Spálený, Pavel Bobek. Prevažne išlo o českých umelcov.
Ste hudobníkom, textárom, skladateľom. Spomínate si na svoje prvé skladby?
- Piesne tvorím od sedemnástich. Prvé skladby prišli s prvým zamilovaním. Táto príjemná nemoc z vás urobí básnika, textára aj skladateľa ani sa nenazdáte. Tak vznikli piesne k prvému albumu Mali sme 18. Sú to spomienky na detstvo v Považskej Bystrici, na študentské roky, na sny a túžby z obdobia dospievania.
Vydali ste spolu päť albumov. Ktoré to sú a pre koho sú určené?
- Prvý album Mali sme 18 bol vydaný v roku 2001. Je zmesou folku, country a stredného prúdu. Je určený pre všetkých tých, ktorí si radi zaspomínajú na prvé lásky, študentské roky a svoj domov. Druhý album som nazval Harmony and Peace. Je to typická pohodová country podľa štýlu mojich vzorov. Celý som ho otextoval v angličtine, aby mohlo osloviť i publikum mimo Čiech a Slovenska. Tretí album je úlet ku klasike. Nazval som ho Zbierka klasiky. Je určený pre milovníkov klasickej gitary a klasického spevu. Obsahuje sedem klasických gitarových koncertných skladieb a päť árií. Na jednej árii sa autorsky podieľal i Radim Kozáček, klavirista z našej priemyslováckej študentskej kapely. Tento album bol pre mňa z hľadiska technickej náročnosti gitarových skladieb a speváckych partov najnáročnejší. Štvrtý album Merry Yodeler je návratom k country. Sú to melodické anglické a slovenské texty. Veľa jódlovania a náročných gitarových partov. Je určený pre milovníkov modernej country s prvkami rocku. Piaty album je nazvaný Najlepšie Rocky. Sú na ňom nahraté piesne, ktoré sme vytvorili počas našich Rockových Session so študentskou kapelou a kde sa na hudbe autorsky podieľali aj Radim Kozáček a Pavol Appel. Štýlovo sú to piesne od rezkého hard rocku po stredný prúd a dá sa pri nich skvelo vyskákať.
Mali ste vlastnú stredoškolskú kapelu. Ako vznikla a prečo ste nakoniec skončili ako sólový skladateľ a hudobník?
- Vlastná kapela vznikla počas štúdií na priemyslovke v Považskej Bystrici. Hrali v nej okrem mňa bratia Ján a Radim Kozáčkovci a Vladimír Meluch. Po skončení školy sme sa rozišli každý svojou cestou. Hrali sme v rôznych zoskupeniach, z ktorých najznámejšie boli Tanečný orchester Petra Podhradského, skupina Panorama s vedúcim Ľubom Radolcom. S Panorámou sme robili aj mladé talenty. Po mojom presťahovaní sa s rodinou do Ilavy sa väzby narušili a začal som viac skladať a vystupovať samostatne. V Ilave a okolí som žiaľ dodnes nenašiel hráčov na tradičné nástroje pre country ako sú basa, druhá gitara, banjo, dobro, prípadne mandolína, zanietených pre tento štýl. Rozhodol som sa preto vybudovať si vlastné nahrávacie štúdio a nahrávať si postupne jednotlivé nástroje sám.
Čo považujete za úspechy vo svojej hudobnej dráhe?
- Sú isté medzníky v histórii hudobníka, ktoré sa dajú nazvať úspechmi. Pre mňa to bolo uvedenie skladby Prvýkrát s Tebou z albumu Mali sme 18 v hitparáde rádia Lumen, kde sa niekoľko týždňov držala v čele hitparády. Po nasadení piesne Married with a guitar (Ženatý s gitarou) z albumu Harmony and Peace v tom istom rádiu v country hitparáde V modrom tieni sa táto skladba držala na čelných priečkach niekoľko mesiacov. Zúčastnil som sa s priateľmi z divadla Malá múza z Ilavy v relácii 5 minút slávy s vlastnou kapelou Pohľad z Vršatca. Bolo to World music, kde sme skombinovali gitaru s fujarou Michala Adama a flautou Edit Hrehušovej a vyhrali sme to. Príjemným zážitkom bolo účinkovanie v STV so skladbou Married with a guitar v relácii Ranč č. 7, ktorú uvádzal Miško Dočolomanský a Dušan Barczi. V súčasnosti sa moje piesne objavujú na Šláger TV a v Šláger Rádiu. Pre priaznivcov tanga som nahral Zmesi slovenských táng a príležitostné piesne pre dni matiek a dni učiteľov. Tento album som pracovne nazval O láske a o domove. Slovenské tangá sú prevzaté a upravené do zmesí. Ostatné piesne na albume budú moje vlastné. Bol by to v poradí šiesty album.
Pracujete na nejakom albume v súčasnosti? Čo ešte plánujete do budúcnosti?
- Rád by som vydal albumy Merry Yodeler a Najlepšie Rocky vo väčších sériách. Tiež plánujem ešte skomponovať zopár vlastných piesní na album o láske a o domove a potom ho vydať vo väčšom náklade. Vystupovať plánujem pokiaľ budú ľudia chcieť a zdravie mi to dovolí. Popri tom si udržujem kvalitný tanečný repertoár na spoločenské zábavy a posedenia.
Čo si radi vo svojom voľnom čase vypočujete? Počúvate aj svoje piesne?
- Rád si pustím dobrú pôvodnú country. Je jedno, či americkú, českú či slovenskú. Dá sa vybrať, s manželkou si radi vypočujeme aj Simonu Martausovú či Allana Mikušeka. Okrem toho mám rád dobrý pohodový rock, Vangelisa, Yanniho, Vivaldiho, Verdiho. Je veľa dobrej hudby. Svoje piesne si stále opakujem, pretože s nimi vystupujem. Nepúšťam si ich však pre relax, pretože to by som zasa začal pracovať a dotvárať ich, a to nie je taký bezstarostný oddych ako pri hudbe iných autorov.
Máte spomedzi svojich skladieb nejakú najobľúbenejšiu?
Baladu 7 poschodia z albumu Najlepšie Rocky. Je to spomienka na Janka Hlobíka, môjho dobrého priateľa z Považskej Bystrice.
Cítite sa viac ako hudobník alebo prednosta mesta?
- „Sny mladosti časom sa rozplynú...,“ takto to spieval František Krištof Veselý. Mojím snom bolo byť hudobníkom a živiť sa hudbou. Realita bola taká, že vždy som to robil popri hlavnom zamestnaní, a tak to je dodnes. Je pravda, že boli obdobia, keď sme intenzívne hrali v podnikoch a mesačne sme si vedeli zarobiť na hudbe i viac ako v zamestnaní. To však boli skutočne hektické časy a útok na zdravie. Robiť kariéru v hudbe znamená vzdať sa takmer všetkého a odísť do centier, kde je po hudbe väčší dopyt. Uprednostnil som manažérsku prácu a rodinu. Cítim sa byť hudobníkom a budem ním, pretože je to pekná záľuba, či už to bude pre zárobok, alebo pre radosť z robenia radosti iným. Prednosta – to je pre mňa zmysluplná manažérska práca, pretože mám možnosť prispieť k rozvoju mesta, kde žijem a možno budú raz žiť i moje deti, ale cítiť sa prednostom sa jednoducho nedá, je to dočasná pozícia.
