Dvadsiaty október je vyhlásený za Deň stromov. Pri tejto príležitosti nám niečo o výnimočných stromoch nášho regiónu prezradila Oľga Strašíková zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy.
Medzi chránenými stromami prevažujú lipy malolisté. Pozoruhodné sú však aj Gavlovičove tisy v Pruskom, zliechovský jaseň či strom ginko dvojlaločné pri Lednických Rovniach.
Poskytujú starostlivosť
Dohľad nad chránenými stromami v našom regióne má na starosti Správa Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy (S-CHKO Strážovské vrchy). „V súčasnosti je zabezpečená osobitná ochrana dvadsaťjeden objektom chránených stromov a ich skupín, z čoho v šestnástich prípadoch ide o samostatne rastúce stromy a dvanásť objektov tvoria skupiny, čo fyzicky predstavuje tridsať stromov. Prevažujú lipy malolisté,“ hovorí Oľga Strašíková zo S-CHKO Strážovské vrchy.
Prezradila, kde tieto stromy môžeme nájsť. „Zachovali sa na rôznych stanovištiach, predovšetkým v miestnych parkoch, ktoré poväčšine tvoria súčasti pamiatkovo chránených objektov, obzvlášť v nive Váhu. Pomerne hojne sa nachádzajú v areáloch cintorínov, pri kostoloch a božích mukách,“ tvrdí s tým, že takéto stromy majú okrem svojej historickej hodnoty aj funkciu biologickú, kultúrno-výchovnú či estetickú. Okrem toho poskytujú predovšetkým dôkazový materiál o vlastnostiach druhu.
Označovanie chránených stromov. Kvašovská lipa.
Nebezpečná veterná smršť
Za štrnásť rokov zabezpečila organizácia ošetrenie pätnástim chráneným stromom. Mnohé zachránila, niektorým sa však už pomôcť nedalo. „V roku 2005 sme museli operatívne reagovať na následky veternej smršte, ktorá sa 22. júna prehnala obcou Jasenica a zasiahla aj korunu chránenej jasenickej lipy rastúcej pred miestnym kostolom,“ spomína Strašíková. Jasenickú lipu ošetrovali aj dva roky pred smršťou, kedy do koruny umiestnili ďalšiu poistnú väzbu. „Tá prakticky strom zachránila. Následne však, aj napriek viacerým opatreniam, živelná kalamita zasiahla korunu stromu, ktorá v tomto prípade odolala náporu vetra,“ dodala.
Smršť svoje stopy zanechala aj na borčickej lipe, kde dve sezóny za sebou došlo k výlomom kostrových konárov. Nájsť ju môžete uprostred miestneho parku. Strašíková hovorí, že táto lipa malolistá má pre región mimoriadny význam. Má totiž najväčší obvod v územnej pôsobnosti S-CHKO Strážovské vrchy, až 660 centimetrov vo výške 130 centimetrov nad zemou. Ošetrenie, ktoré si vtedy vyžiadala, hradil vlastník pozemku, čo podľa Strašíkovej nie je bežná prax. „Zvyčajné náklady na ošetrenie idú na vrub odborných organizácií, aj keď zákon ukladá túto povinnosť vlastníkovi pozemku. V posledných rokoch však pre nedostatok finančných prostriedkov ošetrovanie chránených stromov stagnuje,“ hovorí. V minulosti sa chráneným stromom vraj venovala väčšia pozornosť. „Ale aj napriek vynaloženému maximálnemu úsiliu zmeny klímy, a s tým spojené nepredvídateľné správanie sa počasia, tieto staré oslabené stromy odolávajú,“ dodáva.
Veterná smršť zdolala aj najmohutnejší buk lesný v Ladcoch či slávnické lipy. „Krajským úradom životného prostredia v Trenčíne bola zrušená ochrana a torzá stromov boli ponechané na dožitie,“ hovorí.
Zaujímavé stromy okolo nás
Obklopuje nás nespočetné množstvo stromov. Mnohé z nich sú však niečím výnimočné a pozoruhodné. „Z pôvodných drevín sú pozoruhodné dva jedince tisu obyčajného, rastúce v obci Pruské vo farskej záhrade. Sú to naj-krajšie exempláre tisov obyčajných v územnej pôsobnosti S-CHKO Strážovské vrchy,“ prezradila Strašíková. Podľa jej slov sú vysoké okolo pätnásť metrov, staré odhadom 350 až 400 rokov a ich obvody dosahujú 360 a 450 centimetrov. „Tis obyčajný je vzácnym pozostatkom z obdobia treťohôr. Prirodzene sa vyskytuje v podúrovni niektorých lesov, najviac vo Veľkej Fatre. Často sa pestuje v parkoch ako ozdobný ker. Vyznačuje sa pomalým rastom a dlhovekosťou. Keďže jeho ročný prírastok sa pohybuje medzi dva až dva a pol milimetrami, má tento strom veľmi tvrdé drevo,“ tvrdí.
Vzácne pruštianske tisy bývajú označované aj ako Gavlovičove tisy, podľa najznámejšieho barokového spisovateľa Hugolína Gavloviča, ktorý v obci žil a pôsobil.
Zaujímavým stromom sa môžu pýšiť aj Zliechovčania. Zliechovský jaseň s obvodom približne 780 centimetrov je najmohutnejším chráneným jaseňom na Slovensku. „Vyniká vekom, estetickým vzhľadom, dimenziami a biologickými hodnotami. Pôvodne rástol v nezastavanej časti obce a tvoril výraznú dominantu v pozadí s impozantným masívom Strážova,“ hovorí. K jaseňu sa viaže aj historka, podľa ktorej sa počas Slovenského národného povstania v jeho dutine ukrývali partizáni.
Zaujímavou drevinou je aj strom ginko dvojlaločné, rastúci v obci Medné pri Lednických Rovniach. Ide o nepôvodnú drevinu, ktorej sa hovorí tiež živá skamenelina. „Rodokmeň tohto stromu siaha až do obdobia druhohôr. Jeho predkovia žili s dinosaurami pred dvesto miliónmi rokov. Krajinou jeho pôvodu je východná Ázia,“ prezradila ďalšiu zaujímavosť.
Zákonom chránená lipa v Dolnom Lieskove.
Pomôcť môžete aj vy
Kedy a ktorý strom môže byť vyhlásený za chránený? Strašíková hovorí, že v súčasnosti je proces vyhlasovania pomerne komplikovaný. Chránené stromy vyhlasuje vláda nariadením. „Musia to byť skutočne iba unikátne dreviny, ich skupiny či stromoradia,“ tvrdí.
Odhaliť vzácny strom môžete pomôcť aj vy. Ak viete o zaujímavom strome s mimoriadnym obvodom, vekom alebo o takom, ku ktorému sa viaže nejaká historická udalosť, ohláste to pracovisku Štátnej ochrany prírody – S-CHKO Strážovské vrchy so sídlom v Orlovom, telefónne číslo 042/4322 802. Možno strom, okolo ktorého sa bežne prechádzate, ktorý rastie blízko vášho bydliska či inde v obci alebo v lese, je vzácny a výnimočný.
