POVAŽSKÁ BYSTRICA. Bočná stena jedného z panelových domov na sídlisku Stred je posiata fľakmi. Ide o záplaty po dierach, ktoré narobili ďatle. Panelový dom je zateplený polystyrénom. V niektorých dierach si urobili hniezda menšie vtáky.
Diery, rôzne dohady aj oprava
Bytovku zatepľovali pred približne štyrmi rokmi. Ľudia hovoria, že diery na stene vyzobávajú ďatle. Prečo, netušia. Stenu aj opravili, diery sa však objavili znovu. Nevedia, ako sa s problémom vysporiadať.
Jedni obyvatelia domu hovoria, že treba na poškodenú stenu natiahnuť špeciálnu sieťku, iní, že pomáhajú namaľované nejaké veľké, dravé vtáky. Jedna z obyvateliek domu si zase myslí, že nevolili správnu farbu. Zelená údajne ďatľa láka. Oponenti však tvrdia, že problém majú aj na dome v Strojárenskej štvrti, a ten nie je zelený.
Problém, ktorý sa vyskytol na sídlisku Stred v Považskej Bystrici, však nie je ojedinelý. Na internete je množstvo správ o tomto „ďatľom probléme“. Ľudia radia všeličo.
Príčina podľa ekológa
Ekológ a ornitológ Ján Topercer hovorí, že problém sa v slovenských mestách objavuje už pekných pár rokov. „Vlastne odvtedy, ako sa u nás rozšírilo používanie zatepľovacieho polystyrénu a príslušných omietok na sídliskových panelákoch,“ konštatuje Topercer. Dodáva, že pôvodcom dier je v úplnej väčšine prípadov náš najrozšírenejší „strakatý“ ďateľ - ďateľ veľký (Dendrocopos major), len málokedy žlna zelená (Picus viridis), prípadne ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus).
Topercer ďalej hovorí, že ďatle jednak vydlabávaním dutín poškodzujú zateplené steny, najmä v rohových a podstrešných častiach, ale tiež svojím „bubnovaním“, najmä skoro na jar a skoro ráno, vyrušujú obyvateľov domu. A prečo bubnujú? „Týmito zvukmi vábia samičky a označujú alebo obhajujú svoje hniezdne teritóriá pred inými samcami. Hrubé, duto a hlasno znejúce polystyrénové dosky s tvrdou „blanou“ omietky im na to dávajú výborné akustické podmienky - rovnaké alebo aj lepšie ako bežne dostupné mestské stromy,“ vysvetľuje ekológ. Dlabú podľa Topercera potom aj preto, aby si vyrobili hniezdne alebo odpočinkové dutiny a vyhľadávali potravu, čo už v tomto polystyrénovom prípade funguje menej.
Veľmi prispôsobiví
Toto správanie je tiež dôkazom ich až nepríjemne veľkej prispôsobivosti a plastickosti ich ekologickej niky (ekologická nika je súhrn životných podmienok, ktoré umožňujú životaschopnú existenciu populácie určitého druhu – poznámka redakcie).
Ornitológ dáva aj návod, ako sa dá predísť týmto novodobým ďatlím zvykom. Môžeme sa pokúsiť skúsiť brániť sa viacerými spôsobmi, ako sú napríklad vizuálne plašiče. Teda zrkadlá, siluety dravcov a sov, visiace pásiky z čiernej fólie, zvukové plašiče, rýchla oprava poškodených miest nerezonančnými alebo plašiacimi materiálmi. Napríklad penovými.
Najlepšie je myslieť na problém už keď sa ide dom zatepľovať. „Použiť treba menej „hlučné“ zatepľovacie materiály, aspoň v rohových, prípadne podstrešných častiach. Ponúknuť možno aj hniezdne búdky v okolí,“ hovorí Topercer.
Dodáva ešte, že účinnosť opatrení nie je zaručená, lebo ďatle sa zo svojich novonadobudnutých teritórií len tak vytlačiť nedajú.
Ako je to s náhradou škody spôsobenej chráneným druhom vtáctva?
Obrátili sme sa aj na ministerstvo životného prostredia, ako je to s náhradou škody v tomto prípade. Ide totiž o chránené druhy zvierat a pri škodách na majetku spôsobených napríklad medveďmi alebo diviakmi môžu majitelia počítať s určitými kompenzáciami, či už od štátu alebo majiteľov revíra.„Ďateľ veľký je chránený živočích. Na jeho rušenie je potrebná výnimka, ministerstvo životného prostredia neeviduje ani žiadosť o jej udelenie. Redukcia početnosti stavov nie je podľa súčasnej legislatívy možná, rovnako náhrada škody, ktorú ďateľ spôsobí. Nie je totiž zahrnutý v skupine druhov, za ktoré sa uhrádzajú škody,“ vysvetľuje Maroš Stano, hovorca ministerstva.
DP
