DUBNICA NAD VÁHOM. Vladimír Koštial Dubnický je autorom, ktorý sa snaží zaznamenať históriu a život v meste prostredníctvom príbehov alebo, ako ich on sám nazýva, „povedačiek.“ Svetlo sveta v týchto dňoch uzrela jeho ďalšia kniha, ktorú pokrstili v priestoroch Dubnického kaštieľa.
Aby nezapadli prachom
Vladimír Koštial sa netají láskou a úctou k „svojmu“ mestu. Vyjadril to aj tým, že začal používať za priezviskom prívlastok Dubnický. Plodný autor sa snaží zaznamenať každý detail zo života starej Dubnice. „Naše mesto je bohaté a hrdé na svoju históriu od najstarších čias až po obdobie slávneho rodu Illešháziovcov. Naša obec, i keď bola chudobná a prevažne roľnícka, bola vychýreným pánskym sídlom,“ spomína vo svojej knihe a hneď aj objasňuje, prečo sa rozhodol napísať pokračovanie Dubnických povedačiek.
„Neoddeliteľnou časťou kultúry nášho mesta sú rôzne príbehy, skutočné i neskutočné. Tieto príbehy sa udiali v časoch dávnych, ale i nedávnominulých. Medzi tunajšími obyvateľmi koluje aj kolovalo veľa rôznych príhod, dramatických aj veselých. Tento žáner bol zahrnutý v knihe Dubnické povedačky 1. Nemožno však povedať, že povedačky boli vyčerpávajúce, mnohé sa tam nedostali. Tieto druhé sa stali akoby zabudnutými, lebo v čase vydania prvých povedačiek boli ešte iba v hlave a v poznámkach. Bola by to škoda, keby týchto niekoľko nezverejnených a neznámych povedačiek zapadlo prachom.“
Pre deti aj dospelých
V knihe Dubnické povedačky 2 sa podľa slov autora nachádzajú prevažne autentické príbehy, zakladajúce sa na pravdivých udalostiach. „Tí starší možno rozpoznajú v povedačkách aj im niektoré známe osoby, i keď sú písané pod iným menom. Len poskromne boli pridané povedačky poviedkového charakteru, väčšinou z reálneho života sveta zvierat určené deťom. To však neznamená, že naše milé detičky by sa nemohli zoznámiť aj s ostatnými povedačkami. Práve tak, čo je určené pre deti, môžu si prečítať aj dospelí,“ prezrádza Vladimír Koštial Dubnický.
Krst pokračovania Dubnických povedačiek sa konal v reprezentatívnych priestoroch Dubnického kaštieľa a nechýbali na ňom okrem rodiny aj priatelia a známi autora. Vladimír Koštial v emotívnom príhovore prítomným prezradil, ako sa mu povedačky písali, čo bolo najťažšie a prečo sa vlastne rozhodol napísať pokračovanie úspešnej prvej knihy. Zaujímavé dielo skvele doplnil originálnymi ilustráciami výtvarník Jozef Vydrnák, ktorý sa však pre zdravotné ťažkosti krstu zúčastniť nemohol.
Celé podujatie spríjemnili svojím spevom členky speváckej skupiny Dubnička a na záver nechýbala ani autogramiáda autora knihy.