Nepomucký sa vrátil opäť na svoje miesto

ILAVA. Kamenná socha je na zozname národných kultúrnych pamiatok. Obnoviť a vrátiť ju na pôvodné miesto chcelo mesto už dávno. Peniaze na jej reštaurovanie však nedostali, opravili ju z vlastného.

Prednedávnom ju zrekonštruovanú osadili do kruhu pred kostolom. Obyvatelia návrat sochy uvítali. Niekoľko zaujímavostí prezradil aj reštaurátor.

Vzácnosť mesta

Klasicistická socha svätého Jána Nepomuckého držiaca v ruke ukrižovaného Krista vznikla ešte pred rokom 1852. Predstavuje najstaršiu a zároveň najhodnotnejšiu sochu v meste. „Objekt sochy a podstavca sa nachádzal v havarijnom technickom stave. V depozite bol uložený od roku 2002 do 2014,“ povedal Stanislav Janušek, vedúci oddelenia výstavby a životného prostredia.

Financovanie

Mesto pred štrnástimi rokmi prvýkrát vypracovalo zámer na reštaurovanie sochy. Potom ešte niekoľkokrát bezúspešne žiadalo príslušné orgány o dotáciu.

Minulý rok v novembri schválili ilavskí poslanci zapojenie mesta do projektu Ministerstva kultúry SR na zreštaurovanie sochy so spoluúčasťou vo výške päť percent. Projekt však schvaľovaním neprešiel a nezískali ani potrebné peniaze na jej rekonštrukciu. Ani viaceré neúspechy ich neodradili od toho, aby sochu vrátili na pôvodné miesto. Jej zreštaurovanie zaplatilo mesto z vlastných prostriedkov. „Cena reštaurovania predstavuje 12-tisíc eur, betónový základ 425 eur, spolu zaplatilo mesto 12 425 eur z vlastných prostriedkov,“ spresnil Janušek.

Je naspäť

Sochu reštaurovali zhruba päť mesiacov. V pôvodnej podobe ju slávnostne odhalili prvý novembrový deň pred ilavským kostolom. „Osadením sochy bola zavŕšená rekonštrukcia parku Štefana Rausa,“ dodal Janušek.

Vandalizmu a zničenia vynovenej sochy sa neobávajú. „Pevne verím, že keď vydržala dve svetové vojny, tak vydrží aj naďalej bez ujmy. Nachádza sa pri vstupnej bráne väznice, kde je stála služba a na sochu vidia aj počas noci. Je osvetlená a dobre viditeľná,“ uzavrel Janušek.

Obyvateľom sa páči

Mnohí Ilavčania sochu poznajú a sú spokojní, že ju znova vidieť v centre mesta. „Nevedela som, že tu niekedy bola táto socha a nevedela som ani to, že sa sem mala vrátiť. Viac situáciu sledovali asi tí, ktorí pravidelne chodievajú do kostola,“ povedala Ilavčanka Jana, ktorá v meste žije už tridsať rokov.

O akú sochu ide, naopak presne vedela Olga Jesenská, ktorá v Ilave žije od narodenia. „Je to národná pamiatka, preto je dobre, že sa dala zrekonštruovať a vrátila sa späť. Je na peknom mieste a nikomu by nemala prekážať,“ vyjadrila sa.

S návratu sochy mala radosť aj Emília Šebíková. V Ilave žije už viac ako štyridsať rokov, mesto i sochu tak dobre pozná. „Je správne, že sa vrátila naspäť. Niekto bude mať možno iný názor, ja si ale myslím, že je to časť histórie a s mestom je úzko spojená. Najviac ma ale prekvapuje, aké dlhé roky sa uchovala. Vôbec som nevedela, kde bola odložená,“ povedala.

Vyjadrenie reštaurátora

Reštaurovania sa zhostili akademickí sochári Ondrej Csütörtöki a Arpád Mézes. Práve Arpáda Mézesa sme oslovili, aby prezradil niečo viac.

Reštaurátorským výskumom sa odhalil havarijný stav sochy, ktorá je sekaná z jedného kusa pieskovca. Podstavec sa skladá z viacerých častí, tiež z pieskovca. Kamenná hmota bola nesúdržná, na povrchu zvetraná do rôznych hĺbok. Sekundárne tmely boli cementové. Vplyvom poveternostných podmienok kamenná hmota pod cementovou škrupinou sa drobila. Problematickým bolo aj odparovanie vody z hmoty kameňa.

Mézes dodal, že počas reštaurovania najproblematickejším zásahom bola tvarová rekonštrukcia povrchu samotnej sochy pre veľký úbytok pôvodnej modelovacej hmoty. Modelácia sochy je cca na šesťdesiat percent rekonštrukciou a farebná úprava je úplnou rekonštrukciou.

SG