Súťaž v divadelnej improvizácii tímov na rôzne témy prebiehala vo viacerých kolách. Témy určovali diváci. Organizátori ich vypísali na lístočky a potom „utopili“ v žrebovacej nádobe, veľkom pivovom pohári, samozrejme, bez pridania tekutiny. Už pri ich čítaní bolo v publiku i medzi interpretmi divadelných vystúpení veselo. Herci sa dôsledne držali aj pokynov pri voľbe názvu – Čím besnejšie, tým lepšie.
Besné trojky
V súťaži divadelnej improvizácie sa predstavili trojčlenné tímy. Zaregistrovali sa pred začiatkom Improligy. Boli tri.
Členovia gymnaziálneho divadla Vlna sa predstavili v dvoch. Tím Peňáze, úspech, sláva vystupoval v zložení Michaela Ulická, Róbert Ondruš, Dede Zlocha. Tím Na poslednú chvíľu tvorila trojica Paula Smatanová, Ján Ondreják, Jozef Mikušinec. Jeho členovia ešte minútu pred začiatkom netušili, že budú súťažiť, a preto aj priliehavý názov.
Tretie družstvo s názvom Alpa (Ktovie prečo? – poznámka redakcie) vytvorili divadelní veteráni z divadla Napíšte si výpoveď.
V prvom dokonca aj poľovačka s politikom
Tímy súťažili v štyroch kolách. V prvom s názvom Predčasný Ježiško, dostali herci aj rekvizitu (teda akože ten vianočný darček), ktorý mali v improvizácii využiť. Boli to napríklad priesvitná potravinová fólia či neidentifikovateľný nástroj pre domáceho kutila. Družstvo Alpy skonštatovalo, že vyzerá tak trochu ako zariadenie na meranie veľkosti protichemickej masky.
Na prípravu mali herci tri minúty a tri minúty improvizovali. Ťažkú úlohu mal tím Peňáze, úspech, sláva, ktorý súťaž otváral prvým vystúpením. Témy boli zaujímavé. V tejto kategórii zabodoval tím divadelných veteránov. Predviedli sa rekonštrukciou poľovačky s politickým podtónom. Jej hlavného protagonistu dvaja veľmi tajne vyzerajúci muži oslovovali dôverne - Gašpi. Poľovačka, ktorá najprv vyzerala nevinne vyvrcholila zjavne veľkým problémom. Jasný záver, keď hlavný protagonista odpovedá na otázku svojich ochrancov, čo budú ďalej robiť – Ututlite to!, vyvolal vlnu burácajúceho smiechu.
Šup do novely, stíhačka a umieranie
Druhé kolo súťaže malo názov Juhoamerická telenovela a už z názvu bolo jasné, na čo sa bude improvizovať. Herci mali opäť tri minúty na prípravu a rovnako dlho boli aj na javisku. Divadelní veteráni mali v tomto kole evidentný deficit. Absolútne nemali predstavu ako môže vyzerať zadaná telenovela. Vtipom a hlavne perfektnými dialógmi sa blysol tím Peňáze, úspech sláva a zahanbiť sa nedali ani ich kolegovci z tímu na Poslednú chvíľu.
Tretie kolo Stíhačka, v ktorom na vybranú tému začal hrať jeden tím a po signáli predsedu poroty pokračoval ďalší tou vetou a v tej situácii, kde predchádzajúci tím skončil už zvládali mladí herci výborne.
V štvrtom kole Smrť v jednej minúte improvizovali tímy jednu minútu na tému, ktorú si vylosovali a do konca minúty museli všetci členovia zomrieť. Drámy, ktoré sa odohrávali pred gaučom na javisku, ktoré bolo tiež len improvizované, zdvihli niektorých divákov aj zo sedadiel.
Už pripravujú ďalšiu
Improvizácie hodnotila trojčlenná porota. Chceli sme vedieť, ako hodnotili nultý ročník. „Každému porotcovi sa páčil celkom iný tím a iné nápady,“ hovorí Tomáš Bořuta s tým, že rozhodovanie bolo možno preto spravodlivejšie. Spočiatku vraj mali obavy, či niekto do Retra príde, všetko však dopadlo super. „Bol som rád aj za tie decká. Takže určite bude po skúšobnom kole aj prvý ročník Improligy,“ prezradil Tomáš.
Organizátori chcú naň pozvať všetkých bojovníkov proti nude a zlej nálade niekedy medzi vianočnými sviatkami a heslo zostáva nezmenené - Hlavne to netreba brať príliš vážne.
Nevyspatí
Napriek spánkovému deficitu po stužkovej alebo možno práve preň skončil tím Peňáze, úspech, sláva ako prvý. Niečo vyše roka hrajú spolu decká v divadle Vlna. „Už sme v podstate ako tak zohratí. Pred vystúpením sme sa báli vždy, či to bude aspoň trochu vtipné, ale bolo to fajn. Aj publikum bolo výborné a sadli nám väčšinou aj témy. Napríklad Modrý melón v poslednej kategórii,“ hovorí Dede Zlocha. Extázu po požití tohto netradičného ovocia zahrali decká naozaj bravúrne a zomieranie na javisku bolo veľmi presvedčivé. Aj kategória Juhoamerická novela im sadla. „Všetko to bola skupinová práca. Každý dal nejaký nápad a nakoniec bola zábava,“ hovorí Dede. Určite idú do druhého kola.
Unikačky a manželské hádky
Druhý tím gymnazistov v strese občas aj z javiska unikol, ale dokázali aj tieto úlety nakoniec uhrať a zapasovať do deja. Rozosmiali hlavne pri tretej kategórii počas cesty neurotickej rodinky v škodovke, kde zarezonovala hlavne názorová výmena manželov. Na poslednú chvíľu skončili nakoniec druhí.
„Do ďalšieho ročníka určite idem,“ hovorí Paula Smatanová. V nultom ročníku sa vytvoril tím, v ktorom bola, naozaj na poslednú chvíľu. Improvizácia bola preto ťažšia. „Pôvodne som nemala súťažiť s týmito ľuďmi, tak bolo o niečo ťažšie vypointovať improvizáciu. Ale nakoniec sme sa zhodli a bolo to super. Prelomilo sa to v polovici súťaže a najviac sme si užívali asi poslednú kategóriu,“ povedala Paula.
V ďalšom ročníku by uvítala, keby boli zadané témy rozdelené ešte pred žrebovaním do jednotlivých kategórií. Na tému Predvolebná kampaň v kategórii Juhoamerická novela bolo totiž podľa Pauly aj dosť ťažké niečo vymyslieť, celkom to nesedelo.
Netreba sa hanbiť
Marcel Pekár z tímu Alpa hovorí, že podujatie bolo veľmi dobré. „Nemali sme ani veľké plány zúčastniť sa. Chceli skôr účasťou podporiť hanblivých a ukázať, že to nič nie je. Aj v tíme sme mali človeka, ktorý nikdy nehral divadlo,“ hovorí Marcel a dodáva, že by uvítal pokračovanie. Slováci sú podľa neho viac zakríknutí a toto podujatie burcuje ľudí, aby sa nehanbili prezentovať. Mladí, ktorí našli odvahu, boli podľa neho super.
Improvizácia ich baví
Improvizácie boli podľa Anky Jančovej, hlavnej organizátorky, vždy s pointou a reštaurácia bola plná super humoru. A ako prišiel nápad? „Bolo to v rámci gymnaziálneho divadla Vlna. Skúšali sme nejaké improvizácie a videli sme, že decká to baví, tak sme to chceli vyskúšať aj formou súťaže, dať im šancu porovnať sa i so záujemcami z verejnosti,“ hovorí Anna Jančová, ktorá vedie divadlo Vlna.
Dodáva, že improligy prebiehajú vo viacerých slovenských i českých mestách. „Pôvod majú v Kanade. Naša Partička je niekedy trochu prvoplánová, my by sme boli radi, keby sa postupom viac využívali rôzne divadelné prvky. Vízia je vychovať improvizátorov tak, aby netvorili len lacné gagy, ale aby svoje improvizácie vedeli pekne vypointovať,“ hovorí Jančová.
S väčšinou nápadov v Kaviarni Retro prišiel Tomáš Bořuta. „Sú to koncerty, seniorské soboty, a keďže je to bývalý „gymplácky“ divadelník, tak ochotne pristal aj na improvizácie. Páči sa mi, že Tomáš chce, aby sa ľudia zmysluplne stretávali pri dobrej, nie masovej zábave, niekedy aj trochu uletenej,“ hovorí Anka Jančová.
