tak kuriózny.
Snom každej budúcej mamičky je to, aby porodila zdravé dieťatko a aby ju počas samotného pôrodu veľmi nepotrápilo. Mladá mamička Zdenka z Dubnice nad Váhom sa v tomto smere sťažovať nemôže.
Doma má dve malé dcérky, ktoré sa na tento svet skutočne ponáhľali. Prvorodená Tamarka sa síce narodila v nemocnici, ale prišli ozaj v poslednej chvíli. Celý pôrod trval hodinu 15 minút. Pri druhej dcérke to už nestihli.
Nechceli veľký vekový rozdiel
Zdenka a Michal druhé dieťatko plánovali. „Nechceli sme veľký rozdiel medzi deťmi, aj sme kalkulovali tak, aby som nastúpila na druhú materskú, kým mi skončí rodičovská dovolenka s Tamarkou,“ hovorí s úsmevom Zdenka a priznáva, že druhé tehotenstvo bolo náročnejšie.
„Pri prvom som ani nevedela, že som tehotná a bola som fit. Teraz ma od skorých začiatkov bolievala panva a stupňovalo sa to, až som nemohla chodiť. Hrozil mi aj predčasný pôrod, tak som sa musela šetriť a v určitom období aj veľa ležať doma, ale všetko sa to postupne upravilo. Posledné týždne tehotenstva som si užívala, plná energie a bez akýchkoľvek príznakov, ako sú napr. 'poslíčkovia'.“
Všetko teda prebiehalo podľa plánu a termín pôrodu sa nezadržateľne blížil. Lekár ju poučil, že treba mať všetko nachystané a pri prvom príznaku čím skôr vyraziť. „Bála som sa toho, že by som mohla rodiť v aute niekde na krajnici, toto bol pre mňa najväčší strašiak. Nevedela som si to predstaviť, aj keď viem, že aj také prípady sa stávajú...“
Bleskový pôrod
Nastal deň D. Obavy rodičky sa potvrdili a pôrod bol skutočne bleskový, trval zhruba 16 minút. „Prišli sme domov z prechádzky niečo pred trinástou hodinou. Manžel previezol spiacu dcérku v kočiari na balkón, keďže zvykne spávať cez obed. Zacítila som, že už sa to začína. Manželovi som povedala, nech sa ani nevyzlieka, zbalí mi ešte do tašky zubnú kefku, že ja musím ísť ešte súrne na WC. Odtiaľ som mu ešte dávala posledné inštrukcie a volala kamarátke na stráženie Tamarky a dule, ktorú som opäť chcela mať aj pri druhom pôrode, pretože pri prvom mi bola oporou. Manžel je pri pôrode váš najbližší človek, ktorý by mi tam nesmel chýbať ako moja „polovička“ a otec dieťatka, dula zase blízka žena, ktorá s vami zdieľa celé tehotenstvo a pri samotnom pôrode vás chápe ako žena ženu. Vysvetlí vám, čo sa deje, pomôže v komunikácii s lekármi a celkovo uľaví psychicky aj fyzicky,“ vysvetľuje Zdenka.
Dule a kamarátke na stráženie volala 12:56 a obe sľúbili príchod najneskôr do 15 minút. „Hovorím si, že akurát do polhodinky sme v pôrodnici. Hneď, ako som sa však postavila, prišla prvá kontrakcia, a to taká silná, že z prvého pôrodu som vedela, že už nevyrazíme.“
Jej obavy sa potvrdili. Intuitívne išla do sprchy, aby si bolesti zmiernila teplou vodou. A potom to nabralo rýchly spád. Manžel medzitým volal s centrálnou spojovateľkou, ktorá ho prepojila na záchrannú službu blízko bydliska. Kým však dovolal, dcérka už bola na svete a ohlasovala sa plačom. Nataška sa narodila počas hovoru o 13:12 h. Dula a kamarátka na stráženie staršej dcérky prišli naraz o 13:15 h a minútku po nich prišli záchranári. „To už som si ja šťastná, že všetko dobre dopadlo, túlila k hrudi v našej sprche Natašku,“ pokračuje Zdenka.
Šťastná mamička ocenila pomoc svojho manžela. „Manžel bol pohotový. Snažil sa mi pomôcť, ale oboch nás tá rýchlosť značne zaskočila. Keď už bolo po všetkom, bolo na ňom vidieť, že sa mu miešajú emócie, ako strach, stres, šťastie z Natašky a radosť, že všetko dobre dopadlo, že som nerodila niekde v obchode alebo na ulici, ale až keď sme prišli domov. Rovnaké pocity som zažívala aj ja.“
Zdenka s úsmevom hovorí o tom, že miery malej slečny sa dozvedela až v nemocnici. Nataška vážila 3800 g a merala 52 cm.
Prekvapili matrikárku
Manželia Hanušovci vybrali svojej druhej dcérke netradičné meno. „Nechceli sme veľmi tradičné slovenské meno, ale ani tie dnešné „trendové“ mená. Chceli sme niečo netradičné, nie časté. Nataška sa nám hodila aj k prvej Tamarke a pozdávala sa nám aj charakteristika mena,“ prezrádza mamička.
Na otázku, s akou reakciou sa stretla v nemocnici, odpovedá Zdenka s úsmevom. „Lekári, našťastie, nemali žiadne nemiestne pripomienky. V poslednej dobe vraj pribúda viac takýchto prípadov, čiže som nebola až taká „rarita“, ale všetci sa pýtali, ako to prebiehalo a obdivovali, ako sme to zvládli.“
Rodičia spôsobili malý šok aj pracovníčke matriky mestského úradu v Dubnici nad Váhom. „Pani matrikárka Straková bola síce zaskočená, že má po asi 15 rokoch vystavovať rodný list, ale bola veľmi ochotná a všetko si pozisťovala. Rodný list pre nás v priebehu dňa pripravila. Týmto jej veľmi pekne ďakujeme!“
Nechýbali aj negatívne reakcie
Mamička Zdenka s odstupom času priznáva, že je vďačná za také rýchle pôrody. „Zároveň však vo mne zostanú navždy zaryté dva obrovské momenty strachu. Prvý, keď som sa zľakla tej bolesti a nevedela som, či som v poriadku a druhý, ešte väčší, keď som držala v rukách modré dieťatko a bála som sa, či sa nadýchne, čo Nataška, našťastie, spravila v momente, ako som si ju pritúlila na hruď. Tých pár sekúnd, kým sa tak stalo, mi však prišlo ako večnosť! Trošku ma mrzí, že niektorí ľudia nepochopili, že sme nemali na výber. V žiadnom prípade sme nechceli riskovať život našej dcérky, ale osud rozhodol inak, na svet prišla doma. Zároveň som vďačná „tam hore“, pretože sa stretlo veľa šťastných náhod na to, aby som neverila tomu, že náš anjel strážny je „veľký profík“ a mali sme to tam vybavené,“ uzatvára rozprávanie šťastná mamička.
