v roku 2011 prestúpil do Partizanu Belehrad, kde zotrval dva roky. Minulú sezónu strávil na prestížnej akadémii CBA na Kanárskych ostrovoch. Momentálne si ale už zvyká na americký študentský život - študuje a nastupuje za University of Maryland.
Pozorní skauti
Na moju súčasnú školu som sa dostal ani neviem presne ako, Amerika totiž nikdy nebola moja priorita. Po troch skvelých rokoch v Pov. Bystrici, kde som získal veľa basketbalových i životných skúseností som bol dva roky v Partizane a ďalší rok na Kanárskych ostrovoch v akadémii. Práve s akadémiou sme boli minulý rok v novembri na turnaji v New Yorku. Tam si ma všimlo niekoľko skautov a dostal som zopár ponúk z univerzít. Po konzultáciách s trénerom a šéfom akadémie sme zhodnotili, že Maryland bude pre mňa najlepšia voľba kvôli minútam, ktoré najviac potrebujem.
Stres už opadol
Tréneri aj spoluhráči, vlastne celý „Maryland Basketball“ ma prijali až prekvapivo super. Starajú sa o mňa a vytvorili mi také podmienky, aké som ešte doteraz nikde nemal, a to nemôžem povedať, že v Považskej Bystrici, Belehrade či Španielsku by to bolo v niečom zlé.
Prvý deň v USA som v podstate celý prespal, tak si ho nepamätám. V škole to bol veľký stres, potil som sa viac ako na tréningoch, postupne ale opadol a už to bude lepšie. Podobné to bolo aj s tréningami.
Výborný tréner
Hlavný tréner Mark Turgeon je asi jeden z najlepších trénerov, pod ktorými som mal možnosť hrať. Je prísny, ale to musí byť každý tréner. Mimo ihriska je veľmi starostlivý, stále sa ma pýta, či mi niečo netreba. Ako trénera aj ako človeka ho hodnotím veľmi pozitívne. Tréner má viacero asistentov, ani neviem koľko presne, myslím, že ich je 6-8. K tomu treba prirátať ďalších pomocníkov, ktorí sa starajú o posilňovňu či regeneráciu. Je ich asi 20, a to som asi povedal aj málo. Hráčsky kolektív je super, všetci sme tu mladí chalani, veľmi si rozumieme na ihrisku aj mimo neho.
Úžasné podmienky
Podmienky sú úžasné. Neviem, čo už môže byť lepšie od tohto. Trénujeme a hráme v 20-tisícovej hale, posilňovňu máme vlastnú, takže môžeme chodiť kedy chceme, aj možností regenerácie je fakt veľa, od masáží cez ľadové vírivky až po veci, ktoré som v živote nevidel.
All inclusive
Všetci hráči bývame v apartmánoch. Každý máme vlastnú izbu, máme spoločnú obývačku, dve kúpeľne, kuchyňu, sme traja v jednom apartmáne. Stravovanie máme zabezpečené po tréningoch neobmedzene, cez deň si stravu zabezpečujeme v škole. K tomu má každý inštrukcie, čo kto môže jesť.
Náročný tréning
Denne trénujeme raz alebo dvakrát, závisí to od toho, kedy hráme, pretože máme teraz dosť nabitý program. Ráno je väčšinou krátky tréning v trvaní 45-60 minút, prechádzame si naše systémy, nové veci a strieľame. Dĺžka večerného tréningu závisí od toho, či na druhý deň hráme zápas alebo nie, je to tak 1 hodina až 2,5 hodiny.
Nabitý program
Moje dni od pondelka do piatku sú v podstate rovnaké – ráno tréning, nasleduje škola, tréning, posilňovňa, regenerácia, povinné štúdium, spánok a medzitým veľa jem. Zladiť basketbal a školu nie je najľahšie, ale dá sa to, len niekedy je už toho naozaj veľa. Výsledky v škole mám však zatiaľ dobré, len áčka a béčka.
Skvelé dojmy
Som milo prekvapený, že dostávam veľa šancí, som rád, že mi tréner dôveruje, aj keď vie, že v posledných troch rokoch som poriadne nehral. V poslednom zápase som dokonca odohral 28 minút. Tímové výkony sú zatiaľ skvelé, nechcem to zakríknuť, ešte sme neprehrali. Tréner mi hovorí, že moje výkony sa každým zápasom zlepšujú a sám seba zhodnotiť neviem, ale stále robím všetko preto, aby som napredoval.
Veľké návštevy
Na to, že je to univerzitný basketbal, tak je to neopísateľné. Ľudia tu žijú športom, je to niečo úplne iné ako v Európe. Basketbal je pre týchto ľudí všetko.
Teraz, ešte kým nehráme zápasy v našej konferencii (Big 10), čo sú tie najťažšie zápasy, tak máme návštevnosť 5-8-tisíc ľudí, čo sa zdá dosť málo v tej obrovskej hale. Ale v druhej časti sezóny počas konferenčných zápasov má byť vraj hala plná, tak už sa neviem dočkať. Na zápasy vonku letíme vlastným lietadlom.
Nielen šport
Na to, že som dosť vyťažený, som toho stihol vcelku veľa. Bol som v lete za priateľkou v Južnej Karoline, s bývalým považskobystrickým spoluhráčom Mišom Kováčikom sme boli v Ocean City, absolvovali sme spolu aj nezabudnuteľný výlet do zábavného parku v New Jersey, vyšantili sme sa tam ako malé deti. Pred pár dňami sme sa vrátili s tímom z Kansas City, kde som sa stretol a podal si ruky s legendami NBA Grantom Hillom a Shaquillom ONealom.
Stretnutie s legendami
V Kansas City bolo udeľovanie ocenení do Siene slávy univerzitného basketbalu, kde som mal možnosť stretnúť veľa basketbalových legiend či ľudí so skúsenosťami z NBA a univerzitného basketbalu. V semifinále sme po ťažkom boji a dramatickej koncovke vyradili Arizonu State. Vo finále sme sa stretli s Iowa State, ktorých sme tiež porazili a stali sme sa víťazmi CBE Hall of Fame Classic 2014. Každé víťazstvo je pre nás maximálne dôležité a sme radi, že sa nám turnaj podarilo vyhrať. S terajšou bilanciou 5-0 sa asi dostaneme do rankingu TOP 25 škôl v celej lige.
Autor: Peter Roman
